Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14P/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414217476
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Miklová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414217476.7

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou vo veci starostlivosti o maloletú Y. H., T..
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Nové Zámky, dieťa rodičov: matka - I. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX T. D., zastúpená
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., M.R. Štefánika 73 Nové Zámky,
otec - S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX T. D., zastúpený advokátkou JUDr. Klárou

Decsiovou, Radničná 4, 940 01 Nové Zámky o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravy styku
s maloletou a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Súd rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou uzavretú dňa 18.08.2015 n e s c h v a ľ u j e.

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/31/2013-27 zo dňa 02.10.2013 v časti
úpravy styku otca s maloletou tak, že otec S. H., T.. XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou
Y. H., T.. XX.X.XXXX za prítomnosti matky každý C. v G. od XX.XX hod. do XX.XX hod., v rovnakom

čase každoročne dňa XX.XX. a každý T. v G. od XX.X0 hod. do XX.XX hod. s tým, že sa v určenom
čase stretnú pred S. Z. XXX T. D..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej písomným podaním doručeným súdu 28.08.2014 žiadal, aby súd zmenil rozsudok
tunajšieho súdu č.k. 10P/87/2011-32 zo dňa 17.01.2012 v časti výšky výživného tak, že zníži výživné pre

maloletú zo sumy XXX,-- eur na sumu XX,-- eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadal,
aby súd zmenil rozsudok č.k. 7P/31/2013-27 zo dňa 02.10.2013 v časti úpravy styku otca s maloletou
(schválenie dohody rodičov) tak, že je oprávnený stýkať sa s ňou každý U. D. T. od XX.XX hod. do
XX.XX hod., každý kalendárny rok XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod. a každý kalendárny rok S. Z.
U. od pondelka od XX.XX hod. do nedele tohto týždňa do XX.XX hod. s tým, že matka je povinná mu v
určenom čase pred svojim bydliskom maloletú riadne pripravenú odovzdať a on je povinný v určenom

čase na tom istom mieste maloletú odovzdať matke. Uviedol, že od pôvodného rozhodnutia súdu sa
pomery účastníkov zmenili, jeho čistá mesačná mzda sa znížila a za posledné 3 mesiace predstavovala
sumu XXX,XX eura. Z uvedenej sumy nie je schopný platiť výživné XXX,-- eur mesačne a iný príjem
nemá. Matka maloletej už nie je na rodičovskej dovolenke, a teda má možnosť sa zamestnať. Pokiaľ
ide o schválenú dohodu o úprave styku s maloletou, nemal možnosť sa v posledných dvoch mesiacoch
s ňou stretnúť tak, ako to bolo dohodnuté. Matka mu bráni pravidelne sa s ňou stýkať, on mal záujem

o stretnutie s maloletou a posledné stretnutia s ňou prebiehali bezproblémovo, a to aj bez prítomnosti
matky. Je toho názoru, že stretávanie sa s maloletou môže prebiehať aj bez prítomnosti matky, keďžemaloletá je už v takom veku, že sa s ním môže stretnúť aj sama. On býva so svojou priateľkou v M. S.,
kde sú vytvorené všetky podmienky k tomu, aby tam s ním mohla tráviť čas aj maloletá. On si vyživovaciu
povinnosť riadne plní a má záujem sa s dcérou stýkať a vychovávať ju.

Súd sa v rámci prípravy pojednávania oboznámil s obsahom z pripojených spisov tunajšieho súdu sp.
zn. 10P/87/2011 a sp. zn. 7P/31/2013. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom č.k.
10P/87/2011-32 zo dňa 17.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.01.2012. Maloletá bola
zverená do osobnej starostlivosti matke, a to schválením rodičovskej dohody a otec bol povinný platiť

výživné vo výške XXX,-- eur mesačne. Styk otca s maloletou zo strany súdu upravený nebol, keďže
rodičia žiadali, aby súd styk otca s maloletou neupravoval. Na návrh otca bol jeho styk s maloletou
upravený rozsudkom č.k. 7P/31/2013-27 zo dňa 02.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.10.2013,
a to schválením dohody rodičov v zmysle ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý C. v T.
od XX.XX hod. do XX.XX hod. za prítomnosti matky. V rovnakom čase aj každý rok dňa XX.XX. a na D..

Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo v dňoch 06.11.2014, 18.08.2015, 13.10.2015 a 28.01.2016.

Matka v žiadnom prípade nesúhlasila so znížením výživného, poprela, že by otec maloletej mal nižší
príjem - podľa jej vedomosti má príjem vyšší. Žiadala, aby súd zvýšil výživné z pôvodných XXX,-- eur na
XXX,-- eur mesačne. Nesúhlasila, aby sa otec stretával s maloletou v jej neprítomnosti, keďže maloletá

nemá k nemu pozitívny vzťah a nesúhlasí tiež s tým, aby sa s otcom stretávala každú nedeľu. Poukázala
na to, že otec nenavštevoval dcéru pravidelne, obyčajne neprišiel a ona bola pripravená sa s ním spolu s
dcéroustretnúť.Nevie,akosacelýstykotcasdcéroumalrealizovať.Miestonebolodohodnuté,stretávali
sa na ulici, keďže otec nechcel chodiť k nej a ona nebola ochotná chodiť do jeho domácnosti. Ona síce
s otcom maloletej komunikuje, ale jeho priateľka nekomunikuje s ňou. Ona navrhla, aby sa stretávali

u rodičov otca maloletej, ale tento nekomunikuje ani so svojimi, ani jej rodičmi. Ona jeho s rodičmi
komunikuje a vodí k nim aj dcéru. Nevie, ako by to stretávanie malo fungovať, bolo by vhodné, keby
dcéra mohla byť s otcom sama, ale zatiaľ je to tak, že malá s ním nechce odísť bez nej.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, súd túto otázku riešil v spolupráci s ÚPSVaR Nové Zámky

- Referátu poradensko-psychologických služieb (ďalej len Referát). Súd požiadal Referát o vykonanie
pohovoru s rodičmi maloletej a s maloletou za účelom špecifikácie vzťahu maloletej k obidvom rodičom,
vyspelosti rodičov a zistení výchovných predpokladov u obidvoch rodičov. Žiadal uviesť vhodnú formu
a frekvenciu styku maloletej s otcom so zameraním najmä na to, či je stretávanie vhodné a možné bez
prítomnosti matky.

Podľa prvej správy Referátu zo dňa 26.02.2015 sa napriek snahe účasť otca maloletej na pohovore
nepodarilo zabezpečiť, a preto nebolo možné odsnímať dynamiku a kvalitu vzťahov medzi otcom a
maloletou. Podľa správy je maloletá fixovaná na matku, dožaduje sa jej prítomnosti na sedení aj počas
hry, k matke má pozitívny citový vzťah, cíti sa u nej bezpečne, vníma ju ako blízkeho človeka a oslovuje

ju so svojimi požiadavkami.

Súd opätovne požiadal Referát o vykonanie pohovoru s dôrazom na zistenie, čo najvhodnejšej formy
úpravy stretávania sa otca s maloletou a zistenie dôvodu negatívneho vzťahu maloletej k otcovi. Podľa
druhej správy Referátu zo dňa 01.06.2015 s maloletou nebolo možné komunikovať individuálne ani

osamote s otcom, keďže sa dožadovala matkinej prítomnosti. Pri hre na podnety otca reagovala, ale
otca neoslovovala. V rodinnom stretnutí boli zo strany maloletej zobrazené pozitívne emócie vo vzťahu
k obom rodičom. Podľa záveru Referátu je vzťah medzi maloletou a jej otcom v súčasnosti zobrazený
ambivalentne. Dieťa ho vníma ako otca, no v popredí je vnútorný konflikt a kontrola správania, čo sa
zobrazuje v tendencii „vyhovieť“ a v snahe neublížiť matke, čomu môžu predchádzať postoje okolia,

v ktorom dieťa žije. V súčasnosti sa javí ako najvhodnejšia možnosť postupné zbližovanie sa otca s
maloletou. Na skvalitnenie vzájomného vzťahu otca s maloletou je potrebná spolupráca oboch rodičov.
Obajarodičiapodporilimyšlienkustretávaniasavneutrálnomprostredívspočiatkuzaprítomnostimatky.

Dňa18.08.2015(kedyotecuviedol,žesdcérousaod01.06.2015nestretol)rodičiamaloletejpredsúdom

uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá sa týkala úpravy styku otca s maloletou, v zmysle ktorej sa mení
rozsudok súdu č.k. 7P/31/2013-27 zo dňa 02.10.2013 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
za prítomnosti matky Y. G. v roku od XX.XX hod. do XX.XX hod. a v rovnakom čase každoročne aj dňa
XX.XX. s tým, že sa stretnú pred domom Z. XXX T. D.. Rodičia ako aj zástupkyňa kolízneho opatrovníkanavrhli, aby súd uzavretú rodičovskú dohodu, predmetom ktorej bola úprava styku otca s maloletou,
schválil. Dňa 18.08.2015 bolo pojednávanie odročené a k rozhodnutiu súdu o návrhu na schválenie
uzavretej dohody rodičov nedošlo.

Dňa 28.01.2016 súd zo zhodného vyjadrenia rodičov maloletej zistil, že stretávanie otca s maloletou sa
nerealizuje ani podľa schválenej rodičovskej dohody zo dňa 02.10.2013, ani podľa zatiaľ neschválenej
dohody rodičov zo dňa 18.08.2015. Otec maloletej tvrdil, že dvakrát v G. bol na určenom mieste, ale
matka s dcérou neprišli. Následne to už neskúšal a dcéru nečakal ani T. D.. Matka maloletej tvrdila,

že s dcérou na určenom mieste čakala, ale otec štyrikrát neprišiel, o čom mu poslala aj sms. Matka
poukázala na to, že otec maloletej žiadnu dohodu nedodržiava, tým, že trvá na stretávaní Y. G., ju iba
šikanuje. O dcéru sa nezaujíma. Ona nemá možnosť s dcérou odísť niekam na víkend, keďže musí byť
s dcérou pripravená na stretnutie s otcom a on nepríde. Matka maloletej vzhľadom na uvedené žiadala,
aby súd rodičovskú dohodu uzavretú dňa 18.08.2015 neschválil a upravil styk otca s maloletou tak, aby
sa s ňou mohol stretávať v jej prítomnosti každý C. U. v G. od XX.XX hod. do XX.XX hod. a v rovnakom

čase každoročne dňa XX.XX. a každý T. U. D. G. od XX.XX hod. do XX.XX hod. Otec maloletej trval na
schválení rodičovskej dohody uzavretej 18.08.2015.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, §25 a §26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V danom prípade sa dňa 18.08.2015 rodičia maloletej dohodli na zmene úpravy styku otca s maloletou a
uzavreli rodičovskú dohodu. Súd predpokladal, že stretávanie sa otca s maloletou za prítomnosti matky
v dohodnutom rozsahu môže pomôcť k postupnému zbližovaniu sa maloletej s otcom. Dňa 28.01.2016
(teda po 5 mesiacoch) však súd zistil, že tomu tak nie je, dokonca, že k stretnutiu nedošlo ani v jednom
prípade, a to ani podľa súdom schválenej rodičovskej dohody zo dňa 02.10.2013 ani podľa dohody

rodičov ešte neschválenej zo dňa 18.08.2015. Z uvedeného dôvodu už súd nepovažoval za účelné
rodičovskú dohodu schváliť, a preto rodičmi uzavretú dohodu dňa 18.08.2015 súd neschválil.

Otec návrhom žiadal zmenu úpravy styku s maloletou najmä v tom, aby sa mohol s ňou stretávať bez
prítomnosti matky a častejšie - každú T. v roku od XX.XX hod. do XX.XX hod., každoročne dňa XX.XX.

v rovnakom čase a S.Ý. Z. U. v roku v celosti tvrdiac, že posledné stretnutia s maloletou prebiehali
bezproblémovo, a to aj bez prítomnosti matky. V prejednávanom spore súd vychádzajúc zo správy
Referátu považoval za zistené, že to tak nie je. Podľa vyjadrenia tak otca ako aj matky maloletej nevedeli
ani oni, kde a ako sa má určené stretávanie realizovať. Je zrejmé, že pobudnúť každú druhú T. v
roku X hodín s dieťaťom na ulici (stretnutie v domácnosti niektorého z nich obidvaja rodičia vylúčili) je

nemožné a vzhľadom na vek dieťaťa aj neprijateľné. Z uvedeného je zrejmé, že rodičia pri uzatváraní
dohody jej obsah nedomysleli. Súd dospel k záveru, že už z tohto dôvodu je potrebná zmena pôvodného
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou. Súd však návrh otca nemohol akceptovať, pretože na
základe správy z Referátu dospel k záveru, že zatiaľ styk otca s maloletou bez prítomnosti matky nie je
vhodný,resp.niejevzáujmemaloletej.Maloletájefixovanánamatku,máknejpozitívnycitovývzťah,cíti

saprinejbezpečneaprikaždejpríležitostisadožadujejejprítomnosti.Nebolosňoumožnékomunikovať
individuálne ani osamote s otcom. Otca neoslovovala napriek tomu, že ho vnímala ako otca a pozitívne
emócie mala voči obidvom rodičom. Najvhodnejšou možnosťou podľa názoru Referátu je postupné
zbližovanie sa otca s maloletou - stretávanie sa v neutrálnom prostredí zozačiatku za prítomnosti matky.
Súd nezistil, že by rodičia maloletej, ale najmä otec v tomto smere niečo konkrétne urobil, keďže od

01.06.2015 (kedy sa uskutočnilo sedenie na Referáte) až do 28.01.2016 sa ako uviedol s maloletou
nestretol. Súd nezistil, aké konkrétne kroky v záujme zblíženia sa s dcérou urobil ani to, či, kedy a ako
mu v tom prípadne matka zabránila, resp. neposkytla súčinnosť. Súd nemal na základe čoho dospieť k
záveru, že k zblíženiu medzi nim a dcérou došlo, a teda, že ich stretnutia bez prítomnosti matky by bolibezproblémové tak, ako to tvrdil. V uvedenej súvislosti súd považoval za bezpredmetné riešiť možnosť
pobytu maloletej u otca S. Z. týždeň v roku.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd akceptoval ostatný návrh matky zo dňa 28.01.2016
na úpravu styku otca s maloletou a rozhodol o úprave styku tak, ako je to vo výroku uvedené. V prípade,
ak k stretnutiam v určenom rozsahu dôjde a v dôsledku nich aj k zblíženiu otca s maloletou, otec
môže v zmysle zákona navrhnúť zmenu úpravy styku. V opačnom prípade sa jeho skutočný záujem o
stretávanie sa s dcérou čo najčastejšie javí málo presvedčivý a dokonca voči samotnej dcére šikanózny.

Súd považuje za potrebný poznamenať však aj to, že snaha otca bez patričnej súčinnosti matky v danom
prípade nemôže byť úspešná. Predpokladom úspešnosti je aj odstránenie silných negatívnych emócií
medzi rodičmi, ktoré maloletá vníma, čo je zrejmé aj zo správy Referátu.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, tento trval na svojom návrhu na zníženie výživného.
Poukázal najskôr na to, že v zamestnaní má znížený plat o XX,-- eur a následne už aj na to, že

ukončil pracovný pomer a počas konania mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére
I. X., nar. XX.XX.XXXX. Došlo teda na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá zmena zníženie
výživného odôvodňuje, keďže jeho pomery sa zhoršili a naopak, na strane matky maloletej nastala
zmena k lepšiemu, keďže od apríla 2015 je riadne zamestnaná. Žiadal, aby súd návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol.

Matka maloletej trvala na zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Poukázala najmä na to, že otec
maloletej mal do konca februára 2015 príjem okolo X.XXX,-- eur vrátane diét od zamestnávateľa. Diéty
sú súčasťou príjmu a slúžia ako základ pri výpočte výživného na maloleté dieťa. Otec maloletej sa sám
bez akéhokoľvek dôvodu vzdal výhodného zamestnania, a preto nech súd neprihliada na jeho súčasný

fiktívne vydokladovaný príjem. Trvala na návrhu na zvýšenie výživného zo sumy XXX,-- eur na XXX,--
eur mesačne a poukázala na to, že výdavky na maloletú sa počas troch rokov zvýšili ako aj na vývin
cien počas tejto doby.

Súd z vyjadrenia účastníkov a dokazovaním, ktoré vykonal oznámením obsahu pripojených listín, a

to najmä: potvrdení o príjme otca, dohody o skončení pracovného pomeru otca, potvrdenia ÚPSVaR,
potvrdenia Sociálnej poisťovne, výpisu zo ŽR otca, rodného listu I. X., výpisu zo ŽR F. X., faktúr otca,
potvrdenia o príjme matky, vyčíslenia diét, ako aj výsluchom svedkov U. V. a F. X., zistil tento skutkový
stav:

Otec maloletej bol v roku 2011 - v čase pôvodného rozhodovania o výške výživného - zamestnaný u
X. X. ako Z., čistý mesačný príjem mal vo výške XXX,-- eur a výživné bolo určené dohodou rodičov
vo výške XXX,-- eur mesačne, ktorá dohoda bola schválená súdom. Od 01.11.2013 sa otec maloletej
zamestnal u U. V. ako D. D. C. Z. S. F.. Do novembra 2014 mal čistý mesačný príjem XXX,XX eura, v
decembri 2014 mal príjem XXX,XX eura, v januári 2015 mal príjem XXX,XX eura a vo februári 2015 (za

odpracovaných 12 dní) mal príjem XXX,XX eura. V roku 2013 čerpal diéty vo výške X.XXX,-- eur (za 2
mesiace), v roku 2014 (za 12 mesiacov) vo výške X.XXX,XX eura a v roku 2015 (za necelé 2 mesiace)
vo výške X.XXX,XX eura. Pracovný pomer u U. V. ukončil dohodou podľa § 60 ZP dňa 28.02.2015. Z
výpovede U. V. súd zistil, že otec maloletej vykonával prepravy na G. a chodil aj do zahraničia - najďalej
bol v Š.. Pracovný pomer ukončil dohodou, keďže stále potreboval byť doma a niečo vybavovať. Dohodol

sa s ním tak, že keď si vyrieši svoje veci môže sa vrátiť, ale odvtedy sa nevrátil. Od XX.XX.XXXX bol
otec maloletej zaradený na ÚPSVaR Nové Zámky do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Priznaná
mu bola dávka v nezamestnanosti XX,XXXX eura denne. Dňa XX.XX.XXXX mu vzniklo oprávnenie
vykonávať podnikateľskú činnosť - poskytovanie služby D. X. I. D.. Vlastné motorové vozidlo nemá.
Naposledy vlastnil motorové vozidlo I., ktoré už predal - vlastnil ho do februára 2015 a predal ho za

X.XXX,-- eur. Najneskôr od roku 2012 žije v spoločnej domácnosti s priateľkou F. X. v dome jej matky
a dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra I. X., o ktorú sa spoločne starajú. F. X. má od marca 2015
živnosť, vlastní motorové vozidlo - S. Q. S. - má ho na lízing, akontácia bola X.XXX,-- eur a mesačne
platí lízingové splátky vo výške XXX,-- eur. Otec maloletej priateľke F. X. za poskytovanie služby vedenia
motorového vozidla za august a september 2015, na základe ústnej dohody vystavil faktúry na sumu

XXX,-- eur mesačne. Na tejto sume sa dohodli bez ohľadu na to, koľko a akých jázd jej motorovým
vozidlom - S. Q. S. - vykoná. Vykonal 2-3 jazdy týždenne C. G.. Faktúru za august 2015 mu uhradila v
hotovosti, za september ešte úhradu nemá. Pokiaľ ide o jeho mesačné výdavky, platila ich F. X. alebo jej
matka a on im prispel mesačne XXX,-- eur, keďže spolu bývajú a na stravu prispieva XX,-- eur mesačne.Ako podnikateľ nemal žiadne zákazky. Z výpovede F. X. súd zistil, že je V. S., poberá S. vo výške XXX,--
eur a materskú XXX,-- eur a prídavok na dcéru. Okrem toho má aj príjem zo živnosti. S S. H. nemá
uzatvorenú žiadnu zmluvu, občas jej vypomáha ako náhradný šofér. Potvrdila, že S. H. zaplatila XXX,--

eur za to, čo jej vypomáhal. K faktúram, ktoré vystavil, nemá žiadnu špecifikáciu poskytnutých služieb.
Už aj pred fakturáciou mu dávala XXX,-- eur, aby si mal z čoho zaplatiť výživné, zdravotné poistenie,
mobil a iné výdavky. Zo sumy, ktorú mu dá, zaplatí jej mame na domácnosť, koľko môže - minimálne
XX,-- eur. Inak mesačné výdavky platí jej matka. Ona nemá vedomosť, že by mal S. H. nejaký príjem
okrem peňazí, ktoré mu dá ona. V prípade, že by mal iný príjem a vedela by o ňom, nedala by mu

peniaze. Živnostenský list S. H. má, ale na vykonávanie nejakej činnosti nemá peniaze. Od ukončenia
pracovného pomeru do augusta 2015 S. H. bol iba doma, nerobil nič.

Matka maloletej v čase pôvodného rozhodnutia o výške výživného nebola zamestnaná. Poberala
rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eura a prídavok na dieťa XX,XX eura. Býva aj s dcérou v M. S.
u G. M.. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Prispieva M. na domácnosť sumou XXX,-- eur mesačne.

Maloletá navštevuje I., má zdravotné problémy v súvislosti so zníženou imunitou. Od 01.04.2015 je
matka maloletej zamestnaná v C. G. ako M.. Za mesiace apríl až august 2015 mala čistý mesačný príjem
XXX,XX eura.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V prípade vyživovacej povinnosti došlo zo strany obidvoch rodičov k návrhu na zmenu doteraz určenej
výšky výživného XXX,-- eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov. Súd v prejednávanom spore dospel na
základe vyjadrenia účastníkov a vykonaného dokazovania k záveru, že ani jeden návrh nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného na sumu XX,-- eur mesačne, súd zmenu pomerov
odôvodňujúcich zníženie výživného nemohol akceptovať. Naopak, súd akceptoval obranu matky, keď
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec do konca februára 2015 okrem mzdy (argumentoval
tým, že došlo k jej zníženiu o XX,-- eur) poberal aj diéty v priemere cca XXX,-- eur mesačne. Následne
bez dôležitého dôvodu sa vzdal pôvodného zamestnania a teda aj zárobku, a to v čase, keď už musel

mať vedomosť o tom, že mu vznikne ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd teda prihliadol na schopnosti a
možnosti otca maloletej, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného na sumu XXX,-- eur mesačne, súd zmenu pomerov
odôvodňujúcich zvýšenie výživného nemohol akceptovať. Naopak, súd akceptoval obranu otca, keď

vykonaným dokazovaním považoval za zistené, že pomery matky v porovnaní jej pomerov v čase
pôvodného rozhodnutia sa zlepšili, pričom otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka sa
zamestnala a jej čistý mesačný príjem je XXX,XX eura. Suma výživného XXX,-- eur mesačne spolu
s prídavkom na dieťa XX,XX eura a prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej(aj keď súd prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorá nezanikla) je postačujúca na
uspokojovanieodôvodnenýchpotriebmaloletejprimeranýchjejveku.Súdpretonávrhmatkynazvýšenie
výživného zamietol.

Pre úplnosť je potrebné tak v súvislosti s návrhom otca ako aj matky poznamenať, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ako aj to,
že ani jeden z rodičov maloletej nemá vlastnú samostatnú domácnosť a obidvaja znášajú náklady na
spoločnú domácnosť spolu s ďalšími osobami žijúcimi s nimi v spoločnej domácnosti.

Podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Na náhradu trov konania nemá podľa § 146, ods. 1, písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov právo, keďže
ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205

ods. 2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.