Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Tichý

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112224530
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112224530.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateliek: 1/ JUDr. F. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XX, E., 2/ MUDr. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, E., právne zastúpené
Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, IČO: 36 841 200, Žilina,
proti odporkyni: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpená Mgr. Patrikom Pálffym,
advokátom so sídlom W., I. M. X, o zaplatenie 2.321,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateliek

proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/387/2012-195 zo dňa 29.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i
n n á nahradiť navrhovateľkám v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania z titulu zaplatených súdnych
poplatkov vo výške 229,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1310,32 eur, a to do 3-och dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateliek v rade 1/a v rade 2/.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľkám v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 28,49 eur, a to do 3-och dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho
zástupcu navrhovateliek v rade 1/ a v rade 2/.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľkám každej sumu
1.160,67 eur, spolu s poplatkom z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia spolu so zmluvnou pokutou pre každú navrhovateľku vo výške 0,1 % za každý deň
omeškania. Zároveň zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľkám v 1/ a 2/ rade trovy konania vo
výške 229,- eur, a navrhovateľke v 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 822,36 eur, a
tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateliek v 1/ a 2/ rade, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Okresný súd navrhovateľke v 1/ rade náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal a uložil
odporkyni povinnosti nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 458,16 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že
úspešným navrhovateľkám priznal nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho

poplatku229,-eur,pričomnáhradutrovprávnehozastúpeniapriznallennavrhovateľkev2/rade,nakoľko
navrhovateľka v 1/ rade je štatutárnym orgánom právnickej osoby - advokátskej kancelárie, ktorá ju
mala zastupovať, teda fakticky účastník vyjadroval vôľu zástupcu alebo sám seba zastupoval. Okresný
súd priznal navrhovateľke v 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia za úkony podľa § 13a ods. 1
písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. prípravu a prevzatie veci dňa 12.07.2012, podľa§ 13a ods. 1 písm.
b/ cit. vyhl. písomné podanie vo veci samej - žaloba 13.07.2012 a písomné podanie vo veci samej -

vyjadrenie k odporu 22.01.2013, podľa § 13a ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. písomné podanie - rozšírenie
návrhu21.02.2013,§13aods.1písm.d/cit.vyhl.účasťnapojednávaniachdňa07.11.2013,09.01.2013,24.04.2014, 12.06.2014, 25.03.2015 a 29.09.2015. Okresný súd nepriznal navrhovateľke v 2/ rade
náhradu trov konania za úkon 26.06.2014 evidovanie pohľadávky v rámci daňového priznania, nakoľko
tentoúkonniejeúkonomúčelnéhouplatnianárokučibráneniapráva.Okresnýsúdpriznalnavrhovateľke

2/ náhradu podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. z hodnoty veci 1.160,67 eur vo výške 61,41 eur,
pričom súd ku každému úkonu právnej služby priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z. platný v čase vykonania úkonu, t.j. 2 x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur, 3 x 8,04 eur a 2 x 8,39 eur, spolu
tarifnáodmena614,10eur+71,22eurpaušálnanáhrada,spolu685,30eur.Okresnýsúdzároveňpriznal
navrhovateľke v 2/ rade podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. náhradu DPH vo výške 20%, t.j.

137,06 eur. Okresný súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. zaviazal odporkyňu na náhradu trov
konania vo výške 229,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 822,36 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateliek.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľky v rade 1/ a 2/
čo do výroku o trovách konania. Navrhovateľka v rade 2/ namietala, že jej nebol priznaný úkon trov

právneho zastúpenia zo dňa 26.06.2014 označený ako evidovanie pohľadávky v rámci daňového
priznania. Poukázala na to, že právny zástupca odporkyne spochybňoval evidovanie pohľadávky,
ktorá bola predmetom sporu v rámci daňového priznania za roky 2010 až 2013 a žiadal, aby bolo
preukázané,čispornápohľadávkajevočiodporkynievidovanávdaňovompriznanínavrhovateľkyvrade
1/. Navrhovateľka v rade 1/ poukázala na to, že sa nevie vyjadriť, či takáto pohľadávka je evidovaná.

Zároveň uviedla, že uvedený príjem navrhovateľky v rade 1/ a v rade 2/ do daňového priznania uviedli
a odviedli z neho daň. Okresný súd uložil navrhovateľke v rade 1/ povinnosť, aby sa vyjadrila, či takáto
pohľadávka je alebo nie je evidovaná v daňových priznaniach. Napriek tomu, že túto povinnosť uložil
len navrhovateľke v rade 1/, nestotožnila sa s názorom okresného súdu, že vo vzťahu k navrhovateľke
v rade 2/ tento úkon nie je úkonom účelného uplatnenia nároku. Preto navrhla, aby jej súd trovy konania

za predmetný úkon priznal. Navrhovateľka v rade 1/ sa odvolala proti výroku, ktorým jej nebola priznaná
náhrada trov konania z dôvodu, že táto je štatutárnym zástupcom právnickej osoby - advokátskej
kancelárie, ktorá ju mala zastupovať, teda fakticky účastník vyjadroval vôľu zástupcu, alebo zastupoval
sám seba, čo je v rozpore s § 24, § 25 ods. 1, 2, 3, § 26 ods. 4, 5 O. s. p. a § 1 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, 3,
6 a 8, § 16 ods. 1, 2, 3 a § 20 ods. 1, ako aj § 24 ods. 1 až 4 Zákona č. 586/2003 o advokácii. Poukázala

na to, že navrhovateľka v rade 1/ má nárok na odmenu bez ohľadu na to, že navrhovateľka v rade 1/ je
advokátkou. Skutočnosť, že vykonáva advokátsku činnosť, nezakladá prekážku nechať sa zastupovať
v konaní advokátom, resp. samostatným právnym subjektom - advokátskou kanceláriou. Navyše v
advokátskej kancelárii bola len podielovou spoluvlastníčkou, trovy konania neskončia v jej rukách, ale
prináležiaprávnickejosobe.Nemožnotedaodspoločnostispravodlivovyžadovať,abynaúkorsvojejinej

činnosti poskytovanie právnych služieb iným klientom dotovala navrhovateľku v rade 1/. Tieto okolnosti
nemôžu preto zakladať dôvodnosť nepriznania trov konania. Zároveň pripojila rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 3MCdo/30/2012 zo 17.10.2013 a 4MCdo/16/2014 z 29.09.2015, ktorými Najvyšší súd SR zrušil
rozhodnutie o nepriznaní trov právneho zastúpenia z totožných dôvodov v inej právnej veci.

K odvolaniu sa odporkyňa písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateliek v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 3 O. s. p.) rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. v časti výroku o trovách konania zmenil

v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p., nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale
ani na jeho zrušenie. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku
rozsudku, ktorým okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľkám po 1.160,67 eur s
príslušenstvom, ako aj výroku o trovách štátu.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, teda pokiaľ ide o výrok
o trovách konania, je založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže prvostupňový súd nepriznal
navrhovateľke v rade 1/ náhradu trov právneho zastúpenia z toho dôvodu, že táto je štatutárnym
orgánom právnickej osoby advokátskej kancelárie, ktorá ju mala zastupovať, teda fakticky účastník
vyjadroval vôľu zástupcu, alebo sám seba zastupoval. Podľa názoru odvolacieho súdu udelenie

plnomocenstva navrhovateľkou v rade 1/ na zastupovanie v konaní advokátskou kanceláriou a s tým
súvisiacimi nákladmi, aj keď navrhovateľka v rade 1/ vykonáva advokátsku činnosť v tejto advokátskej
kancelárii, nemožno tieto náklady považovať za neúčelne vynaložené. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17. októbra 2013a Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/16/2014 zo dňa 29. septembra 2015. Z posledne citovaného
rozhodnutia vyplýva, že: „ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom
uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by

tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie
advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné
sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta
s tým, že sa mohol v konaní brániť sám“.

Rovnako nesprávny je záver prvostupňového súdu, ktorým nepriznal navrhovateľke v rade 2/ náhradu
trov konania za úkon zo dňa 26.06.2014 - evidovanie pohľadávky v rámci daňového priznania s tým, že
tento úkon nie je úkonom účelného uplatnenia nároku, či bránenia práva. Odvolací súd je toho názoru,
že odporkyňa spochybňovala evidenciu pohľadávky v rámci svojej obrany voči obom navrhovateľkám,
a pokiaľ by sa navrhovateľka v rade 2/ k evidencii nevyjadrila, okresný súd by mohol vychádzať
len z tvrdení odporkyne, ktoré by navrhovateľka v rade 2/ nespochybnila. Vzhľadom k tomu sa obe

navrhovateľky vyjadrili k evidovaniu pohľadávky v rámci daňového priznania. Odvolací súd dáva za
pravdu navrhovateľke v rade 1/, ktorá v odvolaní uviedla, že podávala samostatné daňové priznanie,
jednak zo zamestnaneckého pomeru v obchodnej spoločnosti s. r. o., v ktorej bola spoločníčkou, táto
obchodná spoločnosť podávala daňové priznania ako podnikateľský subjekt a okrem toho podávala
daňové priznanie aj z dosiahnutého tzv. iného príjmu, nie podnikateľského, nakoľko navrhovateľka v

rade 1/ mala príjem z prenájmu nehnuteľností, či už od odporkyne, alebo iných nájomníkov v iných
nehnuteľnostiach, ktoré vlastní a také isté príjmy zdaňuje aj navrhovateľka v rade 2/.

Odvolacísúdpretonazákladezáverovvyplývajúcichzvyššieuvedenéhoodôvodnenia,zmenilrozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že zaviazal odporkyňu k povinnosti uhradiť

navrhovateľkám trovy konania spočívajúce v zaplatení súdnych poplatkov za návrh a za rozšírenie
návrhu spolu v sume 229,- eur ako aj k úhrade trov právneho zastúpenia spolu v sume 1.310,32 eur
tak, ako si to vyúčtovali navrhovateľky v rade 1/ a v rade 2/ vo vyúčtovaní trov, ktoré podali v zákonom
stanovenej lehote, a ktoré boli účelne vynaložené na bránenie ich práva.

Odvolací súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov (ďalej len „cit. vyhl.“), základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
z tarifnej hodnoty 2.321.34 eur je 91,29 eur.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 cit. vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak

ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. 1 úkon právnej služby potom
predstavuje 45,65 eur za 1 klientku, t.j. za dve klientky predstavuje sumu 91,30 eur. Odvolací súd priznal
navrhovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia za úkony:
· podľa § 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. - príprava a prevzatie veci dňa 12.07.2012 v sume 91,30 eur,
· podľa § 13a ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. - písomné podanie vo veci samej - žaloba 13.07.2012 v sume

91,30 eur,
· podľa § 13a ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. - písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odporu 22.01.2013
v sume 91,30 eur,
· podľa § 13a ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. písomné podanie - rozšírenie návrhu 21.02.2013 v sume 91,30 eur,
· podľa § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. účasť na 5 pojednávaniach (07.11.2013, 09.01.2013, 24.04.2014,

12.06.2014 a 29.09.2015) a 91,30 eur, spolu 456,50 eur,
· podľa § 13a ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky - evidovanie pohľadávky v rámci daňového priznania - podanie
v sume 91,30 eur,
· podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. režijný paušál platný v čase vykonania úkonu, a to:
· v roku 2012 režijný paušál za 2 úkony x 7,63 eur, t.j. 15,26 eur,

· v roku 2013 režijný paušál za 3 úkony x 7,81 eur, t.j. 23,43 eur,
· v roku 2014 režijný paušál za 3 úkony x 8,04 eur, t.j. 32,16 eur,
· v roku 2015 režijný paušál za 2 úkony x 8,39 eur, t.j. 16,78 eur,
---------------------------------------------------------------------------------------------------------
S P O L U : 1.091,93 eur

20 % DPH : 218,39 eur
---------------------------------------------------------------------------------------------------------S P O L U : 1.310,32 eur Okrem toho navrhovateľkám ako úspešným účastníčkam
konania prináleží náhrada trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 139,- eur a zaplateného
súdneho poplatku za rozšírenie návrhu spolu 90,- eur, čo spolu činí 229,- eur.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O. s. p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., keďže navrhovateľky mali plný úspech vo veci. Prináležia im
trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to podanie odvolania vo výške 28,49 eur, keďže
ide o odvolanie nie do merita veci v zmysle ustanovení § 13 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhl. za
poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí

za každý z týchto úkonov právnej služby - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci
samej, ako aj režijný paušál vo výške 8,39 eur spolu 23,74 eur bez DPH. Náhrada trov tohto odvolacieho
konania predstavuje 28,49 eur s DPH.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to
zákonpripúšťavlehotedvochmesiacovoddoručeniaodvolaciehosúduoprávnenémusubjektunasúde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.