Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cb/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899760
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6011899760.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Q. I., XX XXX E. - N., X., zastúpeného
JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, G. XXX/XX, Y., proti odporcovi Q.. A. B., R. XXX/X, XXX XX
Y., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, B. XXXX, Z. R., o zaplatenie 30.538,41 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ 1/ POMA Intl., 6 rue des Renaudes, 75 017 Paríž a navrhovateľ 2/ PALMER, International,
Paríž pôvodne označený v návrhu na začatie konania doručeným súdu dňa 20.12.1003, si uplatnili
proti odporcovi Q.. A. B. - MAJKA, R. XXX/X Y., právo na zaplatenie sumy vo výške 30. 538, 41 Eur
( 920.000,-Sk ) ( ďalej len „ EUR“ ) s 18 % úrokom z omeškania. V návrhu uviedli, že navrhovateľ
1/ a navrhovateľ 2/, ktorých majiteľom a zástupcom je Q. I., dodali odporcovi na základe objednávky
č. 3390 zo dňa 29.11.1990 a zmluvy medzi navrhovateľom 1/ a odporcom zo dňa 10.12.1990 36 ks
mikropočítačov podľa špecifikácie Výskumného ústavu spojov Praha č. 1109/494/90/PPP. Tvrdili, že
dodávka bola splnená príchodom na československú vyclievaciu colnicu. Odporca vystavil návrh na
colné konanie dňa 17.12.1990. Kúpna cena bola dohodnutá v zmluve zo dňa 10.12.1990 na čiastku
3.420.000,-Kčs. V návrhu uviedli, že odporca zaplatil navrhovateľovi za dodávku len 82.984,80 Eur tak,
že 49.790,88 Eur na príkaz p. I. zaplatil k rukám Q.. K. L. a ďalších 33.193,92 Eur na účet C. C. P..
Tvrdili, že odporca dňa 18.8.1993 uznal pohľadávku za 36 ks mikropočítačov na základe zmluvy zo dňa
10.12.1990, teda sumu 113.523,20 Eur . Keďže odporca zaplatil z tejto sumy 82. 984,80 Eur zvyšná
čiastka 30.538,41 Eur zostala predmetom sporu.

Vo vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že dodávka počítačov sa uskutočnila na základe hospodárskej
zmluvy na dodávku počítačov medzi POMA Intl. - Paríž a Q.. A. B. - MAJKA zo dňa 10.12.1990. V
zmluve bola dohodnutá dodávka osobných počítačov podľa špecifikácie VÚS Praha č. 1109/494/90/
PPP a dodanej vzorky, ktorá pozostávala z 2 dodaných počítačov PALMER, dodaných spoločnosťou
EUROPE CONSEIL. V zmluve bola dohodnutá doložka, že POMA Intl. uhradí dlžné sumy tejto
spoločnosti za počítače a zaistí údržbu a uhradí províziu za dovoz a používanie počítačov. Ďalej odporca
uviedol, že špecifikáciou VÚS Praha boli dohodnuté technické údaje a parametre počítačov, pričom
tieto technické požiadavky spĺňali iba počítače dodané ako vzorka, no tiež neobsahovali operačný
systém. Ostatné počítače boli dodané s monitormi Herkules, čo je nižšia technická trieda, súčasti
počítačov neobsahovali výrobné čísla, názvy výrobcov, čo sa používa pre tzv. NO NAME súčiastky,
ktoré nedosahujú požadovanú kvalitu, hoci sú čiastočne funkčné a výrobca za ich akosť nezodpovedá.
Počítače neobsahovali operačný systém, bez ktorého nie je možné počítač užívať. Preto boli voči

odporcovi uplatnené reklamácie pre vady tovaru spolu s nárokom na zaplatenie majetkových sankcií.
V zmysle hospodárskej zmluvy medzi navrhovateľom I/ a odporcom zo dňa 10.12.1990 sa dodávateľ
POMA Intl. Paríž zaviazal vykonávať údržbu počítačov a na vady bol upozornený Q.. K. L.. Niektoré vady
boli odstránené, Q.. L. nekonal však v mene alebo na pokyn navrhovateľa a teda navrhovateľ napriek
svojej povinnosti v hospodárskej zmluve vady neodstránil. Odporca uviedol, že vzhľadom na uvedené
skutočnosti si v zmysle § 313 ods. 2 zák.č. 101/1963 Zb. žalovanú sumu započítal ako nárok na zľavu
z kúpnej ceny a náhradu škody spôsobenej vadami tovaru, ktoré bližšie vyčísli na pojednávaní.

V doplňujúcom podaní zo dňa 9.10.2001 odporca poukázal na ustanovenia zákona č. 101/1963 Zb. a
v zmysle § 273 ods. 2 v náväznosti na § 82 vzniesol námietku premlčania, pretože podľa jeho názoru
nárok navrhovateľa je premlčaný. Uviedol, že tovar bol odovzdaný VÚS Praha dňa 15.12.1990, teda
odovzdanie prepravcovi muselo byť zo strany navrhovateľov pred týmto dňom. Záväzok sa považuje za
splnený odovzdaním tovaru na prepravu, teda navrhovateľ 1/ alebo 2/ sa mohol svojho plnenia domáhať
na súde najneskôr dňa 15.12.1990. Nárok navrhovateľov je premlčaný aj v prípade, keď by súd prihliadol
na tvrdenia odporcu, že úkonom zo dňa 10.12.1990 nejde medzi účastníkmi konania o kúpnu zmluvu, ale
o zastretú zmluvu o sprostredkovaní a vydanie bezdôvodného obohatenia. Pohľadávku, ktorú odporca
dňa 18.8.1993 písomne čo do dôvodu a výšky v sume 33.193,92 Eur uznal, uhradil dňa 23.8.1999 na
účet vedený v C. a sumu 16.596,96 Eur na účet, ktorý patril Q. I.. V prípade, že by súd neprihliadol na
vznesenú námietku premlčania, odporca navrhuje na preukázanie skutočností, že dňa 18.8.1993 v Y.
došlo medzi účastníkmi k pokonávke v znení, že odporca zaplatí 33.193,92 Eur , navrhovateľ prevezme
všetky záväzky voči zahraničným dodávateľom čím sú ich vzájomné pohľadávky a záväzky dovtedy
sporné a spochybnené urovnané.Navrhol vypočuť svedka I., ktorý sprostredkoval pokonávku a bol dňa
18.8.1993 prítomný na stretnutí strán.

Právny zástupca navrhovateľa 2/ počas pojednávania, ktoré sa konalo dňa 18.3.2002, vzal návrh na
začatie konania v plnom rozsahu späť. Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľa 2/ súhlasil.

Súčasne navrhovateľ 1/ upravil nárok v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania.
Požadoval zaplatenie úroku z omeškania už len vo výške 5 % ročne odo dňa podania návrhu.

Predmetom sporu zostalo právo navrhovateľa 1/ voči odporcovi na doplatenie kúpnej ceny vo výške
30.538,41 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 20.12.1993.

Krajský súd prvý krát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 44 Cb 1398/93-88 zo dňa 18.3.2002 tak, že
konanie navrhovateľa 2/ voči odporcovi zastavil a návrhu navrhovateľa 1/ vyhovel.

Na základe podaného odvolania odporcom, Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5 Obo 168/02-125 zo dňa
19. novembra 2002 rozsudok krajského súdu voči navrhovateľovi 1/ v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu námietky odporcu, že navrhovateľ - spoločnosť POMA Intl. bola vymazaná z
obchodného registra Francúzskej republiky. V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ 1/ ako právnická
osoba zapísaná v obchodnom registri cudzieho štátu bola z tohto registra vymazaná dňom 11. mája
1998, t.j. už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa vo veci samej, zrejme neboli splnené podmienky
konania na strane navrhovateľa 1/. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní podľa záverov odvolacieho súdu
skúmal, či boli splnené podmienky konania ohľadne spôsobilosti účastníkov konania. Preto súd výzvou
zo dňa 15.1.2003 vyzval JUDr. Petra Vevurku, aby tieto skutočnosti preukázal. Na túto výzvu JUDr. Peter
Vevurka nereagoval, preto súd plnenie uloženej povinnosti urgoval výzvou zo dňa 23.4.2003 a následne
výzvou zo dňa 23.7.2003.

Následne po rozhodnutí NS SR sp.zn. 5 Obo 168/02-125 zo dňa 19. novembra 2002 o odvolaní odporcu
proti rozsudku krajského súdu č.k. 44 Cb 1398/93-88 zo dňa 18.3.2002 JUDr. Peter Vevurka, právny
zástupca pôvodného navrhovateľa POMA Intl. , prípisom zo dňa 2.10.2003 oznámil, že tento navrhovateľ
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.5.1997 postúpil svoju pohľadávku proti odporcovi na Q.
I., bytom XX XXX E.- N., X., a zároveň podal návrh, aby súd podľa ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p.
pripustil, aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa vstúpil pán Q. I., bytom XX XXX E.- N., X.,
a aby z konania vystúpila na strane navrhovateľa spoločnosť POMA Intl. 6 rve des Renaudes, Paríž,
Francúzsko. Súčasne priložil súhlas Q. I. so vstupom do konania na strane navrhovateľa a pripojil plnú
moc udelenú Q. I. zo dňa 24.9.2003.

Krajský súd uznesením sp.zn. 44 Cb 1398/93-141 zo dňa 9.3.2004 tomuto návrhu vyhovel a vstup Q.
I. do konania namiesto pôvodného navrhovateľa pripustil. Toto rozhodnutie Najvyšší súd SR potvrdil
uznesením sp.zn. 5 Obo 83/2004 zo dňa 24. marca 2005.
Súd v konaní ďalej pokračoval s navrhovateľom Q. I., XX XXXX E.- N., I., X. a s odporcom fyzickou
osobou - podnikateľom Q.. A. B. - MAJKA, IČO: 10 847 120 s miestom podnikania R. XXX/X, XXX XX Y..

Krajský súd druhý krát rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 44 Cb 1398/93-180 zo dňa 13.2.2006 a návrhu
navrhovateľa vyhovel. Na základe podaného odvolania odporcom, NS SR rozsudkom sp.zn 1. Obo
106/2006 zo dňa 18. marca 2008 potvrdil a pripustil dovolanie na zodpovedanie otázky, ktorá by posúdila,
či vstup nového veriteľa do konania a jeho právo na zaplatenie už postupcom uplatnenej pohľadávky
podlieha plynutiu premlčacej lehoty podľa Občianskeho, prípadne Obchodného práva a ktorej počiatok
určuje dohoda o postúpení pohľadávky.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa
13.2.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd v konaní ďalej pokračoval v navrhovateľom Q. I., XX XXXX E.- N., I., X. a s odporcom fyzickou
osobou Q.. A. B., bytom R. XXX, Y., keďže pôvodný odporca fyzická osoba - podnikateľ Q.. A. B. -
MAJKA, IČO: 10 847 120 s miestom podnikania R. XXX/X, XXX XX Y., ukončil svoju podnikateľskú
činnosť ku dňu 31.7.2005.

Predmetom sporu zostalo právo na doplatenie kúpnej ceny v sume 30.538,41 Eur s príslušenstvom za
dodávku 36 ks mikropočítačov, na základe zmluvy medzi pôvodným navrhovateľom POMA Intl. Paríž
a odporcom fyzickou osobou - podnikateľom Q.. A. B. - MAJKA, s miestom podnikania R. XXX/X, Y.,
zo dňa 10.12.1990 a podľa špecifikácie uvedenej v objednávke VÚS Praha č. 1109/494/90 PPP zo dňa
29.10.1990 ( ďalej len „VÚS“ ). Uvedenou objednávkou VÚS objednal u odporcu 36 ks mikropočítačov
PALMER 2 od firmy PALMER INTERNACIONAL, za dohodnutú cenu cca l komplet - 95.000,-Kčs.

Podľa zmluvy zo dňa 10.12.1990 československá firma MAJKA, riadená Q.. A. B., podnikajúca v Y.
uznáva francúzskej spoločnosti POMA Intl. plné právo a majetok sumy ( okolo 3.420.000,-Kčs ), za
dodanie 36 informačných systémov
( objednávka VÚS 1109/494/90/PPP).

Na druhej strane POMA Intl. riadená Q. I., podnikajúca v Paríži, uhradí všetky dlžné sumy dodávateľom
( Europe - Conseil, A.S.I.) za tento materiál a zaistí jeho údržbu a uhradí MAJKE províziu za
sprostredkovanie dovozu a jeho používanie v ČSFR.
Dodávku 36 ks mikropočítačov realizovala firma STE EUROPA CONSEIL, so sídlom v Paríži a dodávku
dodala do miesta určenia - Okresná správa spojov, Vlčince 1, Žilina, dňa 15.12.1990.

Odporca dodanie tovaru, ktoré sa uskutočnilo na základe zmluvy zo dňa 10.12.1990 v konaní
nespochybňoval. Sám sa vyjadril, že dodávka osobných počítačov sa uskutočnila na základe
hospodárskej zmluvy na dodávku počítačov medzi firmou POMA Intl. Paríž a Q.. A. B., MAJKA , zo dňa
10.12.1990. Navrhovateľ podľa obsahu zmluvy zo dňa 10.12.1990 odvodzuje výšku uplatnenej kúpnej
ceny. Tvrdí, že zo zmluvy vyplýva záväzok odporcu a zároveň aj uznanie dlhu zaplatiť navrhovateľovi
cenu za dodávku 36 ks mikropočítačov vo výške 113.523,20,- Eur Keďže z dohodnutej výšky ceny
odporca zaplatil navrhovateľovi 82.984,80 Eur , zostalo neuhradených 30.538,41 Eur .

V konaní nebolo sporné dodanie a prevzatie tovaru. Na začiatku odporca zmluvu medzi ním
a navrhovateľom POMA Int. nespochybňoval, jej platnosť nenamietal. Rovnako nenamietal výšku
dohodnutej kúpnej ceny. Namietal len vadnosť dodávky a z toho dôvodu podľa § 313 ods. 2 zák.č.
101/1963 Zb. žalovanú sumu si započítal ako nárok na zľavu z kúpnej ceny a náhradu škody spôsobenej
vadami tovaru.

Odporca až neskôr počas konania začal namietať neplatnosť zmluvy zo dňa 10.12.1990 z dôvodu
nedostatku právnej subjektivity na strane navrhovateľa ku dňu podpisu zmluvy pretože pôvodný
navrhovateľ POMA Intl. podľa výpisu z obchodného registra obchodného súdu Paríž, síce vznikol 7.
decembra 1990, ale svoju činnosť začal vykonávať až 10.6.1991.

Súd z výpisu obchodného a podnikového registra Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22. januára 1996
zistil, že firma POMA Intl., spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla 7. decembra 1990, kedy bola do
obchodného registra cudzieho štátu zapísaná a jej konateľom sa stal Q. I..

V čase uzavretia predmetnej zmluvy teda firma POMA Intl. existovala a mala aj právnu subjektivitu.
Skutočnosť, že spoločnosť začala vykonávať činnosť 10.6.1991 sama o sebe nemá vplyv na platnosť
zmluvy. Súd preto nevykonal dokazovanie za účelom zistenia právnej subjektivity spoločnosti POMA Intl
tak, ako to v konaní navrhoval odporca.

Súd zmluvu zo dňa 10.12.1990 považoval za platný právny úkon. Zmluva je dostatočne určitá, je
v nej obsiahnutá zhoda vôle strán - Francúzska firma POMA Intl. riadená Q. I. a fyzickou osobou -
podnikateľom Q.. A. B. - MAJKA, Y. o podstatných podmienkach dodávky 36 ks mikropočítačov v určenej
cene 3.420.000,-Kčs podľa objednávky VÚS 1109/494/90/PPP s tým, že odporca uznáva francúzskej
firme plné právo a majetok na túto sumu.

Podľa takto uzavretej zmluvy sa zmluvné strany aj správali a obchod zrealizovali dodaním tovaru pre
VÚS do miesta určenia. Navrhovateľ splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu v súlade
s § 276 ods. 1 zák.č. 101/1963 ( Zákonník medzinárodného obchodu ) voči pôvodnému odporcovi -
fyzickej osoby - podnikateľovi, preto mu vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny a odporcovi
povinnosť podľa § 276 ods. 1, v spojení § 339 a § 340 ods. 1 zák č. 101/1963 Zb. zaplatiť navrhovateľovi
celú dohodnutú kúpnu cenu. Odporca v konaní potvrdil, že VÚS mu za túto dodávku zaplatil 113.523,20
Eur.

Odporca záväzok uznal v kontrakte, záväzok čiastočne plnil a svoju povinnosť zaplatiť celú dohodnutú
kúpnu cenu nepoprel ani vo vyjadrení k návrhu zo dňa 8.6.2000. Zo správania odporcu vyplýva, že svoju
povinnosť nepopieral. Zvyšok dohodnutej kúpnej ceny odmietol uhradiť len z dôvodu vád tovaru, a preto
zvyšok kúpnej ceny si chcel započítať na zľavu z kúpnej ceny a náhrady škody (vyjadrenie k návrhu;
vysvetlenie k sporu predložené odporcom ).

Pokiaľ odporca v konaní uplatnil námietku premlčania nároku, odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú
s poukazom na § 79 ods. 1, § 82, § 225 ods. 1,2 zák.č. 101/1963 Zb.

Následne po predložení zmluvy o postúpení pohľadávky odporca spochybnil jej pravosť a pravdivosť.
Namietal, že zmluva bola antidatovaná. V tejto súvislosti zdôraznil, že pôvodný navrhovateľ do zániku
spoločnosti t.j. do 11.5.1998 zmluvu o postúpení s dátumom 29.5.1997 súdu nepredložil, napriek tomu,
že pôvodného navrhovateľa reprezentovala osoba Q. I. , ktorá je terajším navrhovateľom. Preto má
pochybnosti o tom, kedy bola predmetná listina z časového hľadiska vyhotovená. Navrhol vykonať
dokazovanie predložením originálu zmluvy o postúpení za účelom znaleckého dokazovania na zistenie
tejto rozhodujúcej skutočnosti.

Skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ v konaní súdu nepredložil predmetnú listinu do zániku jeho
spoločnosti, hoci o listine vedel, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.5.1997 za postupcu
- spoločnosť POMA Intl. uzavrel konateľ spoločnosti Q. I. a za postupníka terajší navrhovateľ Q. I.
a na základe tejto právnej skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania v primeranej lehote nepodal
návrh na zámenu účastníkov na strane navrhovateľa a nechal súd ďalej konať a vo veci rozhodnúť
napriek tomu, že mal vedomosť o strate jeho aktívnej vecnej legitimácie v danej veci, vzbudzuje vážne
a dôvodné pochybnosti o tom, kedy skutočne bola zmluva a postúpení pohľadávky uzavretá. Vzniká
vážne podozrenie, že zmluva bola vyhotovená dodatočne, po zániku pôvodného navrhovateľa.

Pochybnosti o pravdivosti a pravosti listiny vzbudzuje aj tá skutočnosť, že terajší navrhovateľ relevantnú
listinu súdu predložil až po zrušujúcom rozhodnutí NS SR sp.zn. 5 Obo 168/02 zo dňa 19. novembra
2002, ktorý rovnako, ako pôvodný navrhovateľ o predmetnej listine musel vedieť, rovnako vedel aj
o prebiehajúcom konaní a bezprostredne po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky nepodal návrh
konajúcemu súdu na zámenu účastníka na strane navrhovateľa.

Pochybnosti o pravosti a pravdivosti tejto listiny vznikajú aj vzhľadom na personálne prepojenie medzi
pôvodným a terajším navrhovateľom. Pochybnosti vzbudzuje aj skutočnosť, že JUDr. Peter Vevurka,

právny zástupca pôvodného a terajšieho navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 17.9.2003 súdu
oznámil, že pôvodný navrhovateľ bol vymazaný z obchodného registra v Paríži, avšak zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 28.4.1998 postúpil pohľadávku voči odporcovi na postupníka - fyzickú
osobu L. N., bytom P., Y.. XXX/X, W., a tiež súdu navrhol postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p.

A aj skutočnosť, že navrhovateľ až po uplynutí ôsmich rokov od uzavretia zmluvy a postúpení pohľadávky
a po uplynutí siedmych rokov od zániku pôvodného navrhovateľa prostredníctvom právneho zástupcu
navrhol súdu postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p., a predložil predmetnú zmluvu.

Podľa ustanovenia § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Vyššie citované ustanovenie § 125 prvej vety O.s.p., vypočítavá príkladmo najbežnejšie dôkazné
prostriedky. Patrí medzi ne aj listina, za ktorú sa na účely občianskeho súdneho konaia považuje
písomný prejav v jazykovej forme spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným v
Občianskom súdnom poriadku ( ust. § 129 ods. 1 ). Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom
nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie ), alebo o odpis či fotokópiu
( fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá
byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom
svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti
listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a
posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci
hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako
každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 132 O.s.p. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou
listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu. Dôkazné bremeno v spore má predovšetkým navrhovateľ.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci..

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

V posudzovanom prípade povinnosťou navrhovateľa, ktorý z predmetnej listiny pre seba vyvodzuje
priaznivé právne následky v súvislosti s pochybnením listiny odporcom bolo navrhnúť dôkaz, ktorým
by iným spôsobom, ako listinným dôkazom hodnoverne potvrdil je pravosť a pravdivosť v súvislosti s jej
dátumom. Navrhovateľ však v priebehu konania taký návrh nepodal.

Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, či skutočne vznikol medzi
pôvodným navrhovateľom a terajším navrhovateľom platne právny vzťah z listiny ( zo zmluvy zo dňa
29.5.1997 ), na základe ktorej terajší navrhovateľ odôvodňuje svoj uplatnený nárok.

Zároveň súd poznamenáva, že znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti a pravdivosti spornej listiny
nenariadil z dôvodu, že súdom oslovená znalkyňa z Kriminalisticko expertízneho ústavu PZ Bratislava
( úradný záznam založený v súdnom spise, účastníci konania boli oboznámení ) sa vyjadrila v smere,
že podľa konkrétneho dôkazného prostriedku ( zmluva zo dňa 29.5.1997 ) nie je dosť dobre možné
predpokladať určenie jednoznačného záveru o pravosti a pravdivosti listiny.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil a neoznačil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by
chcel preukázať pravosť a pravdivosť ním predloženej listiny, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
29.5.1997, neuniesol v tom smere dôkazné bremeno, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. ( § 151 ods.
3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomu rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR Bratislava.