Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210403
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614210403.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
F. č. XXX, proti odporcovi: MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova 25, IČO: 35 852
453, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/290/2014-63 zo dňa 20. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/290/2014-63 zo dňa 20.10.2015 rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, zo
dňa 03.12.2014 sp. zn. SR 16776/14 zrušil. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Odporcu
zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Liptovský Mikuláš súdny poplatok 331,50 eur v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 02.12.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 16776/14 zo dňa 03.12.2014, ktorým jej bola uložená
povinnosť uhradiť odporcovi sumu 50 eur s príslušenstvom, a to úrok z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 50 eur od 12. 06. 2014 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 12 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 91,01 eur. Navrhovateľka tvrdila, že rozhodcovské konanie trpelo

vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je
podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a z
dôvodu, že nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu, a preto sú tieto podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľka považovala konanie na Stálom rozhodcovskom súde za konanie, pri ktorom
neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, a preto sa domáhala zrušenia rozhodcovského

rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákona č. 244/2002 Z. z.“). Tvrdila, že rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne individuálne
vyjednaná, čo vyplýva hlavne z toho, že navrhovateľke, ako spotrebiteľovi, nebol vysvetlený význam
tejto zmluvy, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku a zároveň jej nebola daná ani možnosť túto zmluvu
odmietnuť a podpísať bez toho, aby spotrebiteľ neprišiel o možnosť poskytnutia požadovanej pôžičky.
Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok, upravujúci

riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu považovala navrhovateľka za absolútne
neplatnú aj v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože aj keď rozhodcovská zmluva dáva
možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a
súdom všeobecným, ale následne konštatuje, že ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Navrhovateľka sa ďalej odvolávala
na ustanovenia zákona č. 129/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nakoľko zmluva neobsahuje údaj

oročnejpercentuálnejmierenákladov,jednásaoúverbezúrokovabezpoplatkov.Odporcavpísomnom
vyjadrení žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť tvrdiac že pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvnéstrany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Odporca s navrhovateľkou dňa 06.05.2014 pristúpili
k podpisu samostatnej a nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, pričom rozhodcovská zmluva je uzavretá

platne v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. Z dôvodu uzavretia nevýhradnej rozhodcovskej
zmluvy neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Odmietol akékoľvek argumenty navrhovateľky, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. Navyše, ak mala
navrhovateľka pochybnosti o platnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. nesúhlasila s uzavretím tejto zmluvy,

mala v zmysle čl. II. bod 3 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23.12.2013 (správne 06.05.2014 - pozn.
odvolacieho súdu) možnosť v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy, a to aj bez
udania dôvodu. Navrhovateľka svoje právo na odstúpenie od zmluvy nevyužila. Žiadal preto návrh ako
nedôvodný zamietnuť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v predmetnej veci nebola rozhodcovská zmluva
dojednaná platne postupom podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Vypočutím navrhovateľky

aj preskúmaním listinných dôkazov, že zmluva mala byť uzatvorená na diaľku, a preto bolo pre
zachovanie písomnej formy nevyhnutné dodržať režim vzájomne vymenených listov medzi zmluvnými
stranami, čo znamená doručenie ponuky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy zo strany odporkyne
a následne prijatie tejto ponuky navrhovateľkou. K takémuto vzájomnému vymeneniu zmluvy však
nedošlo, nakoľko z predloženej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obidve mali byť

uzavreté v rovnaký čas, 06.05.2014 o 10.24 hod. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že obidve zmluvy
boli vygenerovaná systémom v tom istom okamihu, pričom súd nemal preukázané, že pred uzatvorením
zmlúv bola navrhovateľka oboznámená s návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a s jej možnými
dôsledkami. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že k odsúhlaseniu jej bola elektronicky predložená
iba zmluva o úvere, pričom v počítači mala „odkliknúť“, že súhlasí s podmienkami. Určite jej však

elektronicky nebola zaslaná rozhodcovská zmluva, a teda ona takúto listinu elektronicky neodsúhlasila.
Toto tvrdenie navrhovateľky odporca nevyvrátil a skutočnosť, že okamih uzavretia rozhodcovskej
zmluvy aj zmluvy o úvere je totožný nasvedčuje, že rozhodcovská zmluva účastníkmi nebola vôbec
predmetom samostatného jednania a uzavretie tejto zmluvy bolo len elektronicky vygenerované ako
súčasť uzavretia zmluvy o úvere. Nakoľko predpokladom pre prejednanie akéhokoľvek nároku v

rozhodcovskom konaní je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a v predmetnej veci takáto zmluva
platne nebola dojednaná, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu prejednať nárok. Pretože pri
absencii rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prerokovať, súd
vyhovel návrhu navrhovateľky a zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. dňa 03.12.2014 pod sp. zn. SR 16776/2014. Pri rozhodnutí okresný súd vychádzal

z ust. § 3 ods.1, § 4 ods. 1,2, § 40 ods. 1 písm. c/, ods. 2 a § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení
platnom do 31.12.2014.
Navrhovateľka, ktorá bola v konaní úspešná si neuplatnila náhradu trov konania, a preto súd rozhodol,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľka bola pri podaní návrhu oslobodená od súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 4 ods.

2 písm. za/ zák. SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“). Nakoľko súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporca
nie je od poplatku oslobodený, je tento povinný podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch zaplatiť
súdny poplatok. Podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania
o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom sa

platí súdny poplatok 331,50 eur. Vzhľadom na výsledok konania preto súd odporcu zaviazal zaplatiť
súdny poplatok 331,50 eur, a to okresnému súdu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vzhľadom na citované ust. § 43 ods. 1 zák. 244/2002 Z. z. v znení platnom do 31.12.2014 (ak súd
zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe) súd uviedol, že po právoplatnosti

tohto rozsudku pokračovať v konaní o návrhu, ktorý podal v rozhodcovskom konaní súčasný odporca,
ktorým sa voči navrhovateľke domáha priznania istiny 50 eur, zákonného úroku z omeškania 5,25 %
ročne zo sumy 50 eur od 12.06.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 12 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Mal za to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav

veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež napadnuté
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaodporcutvrdeniasúduodôvodeneplatnosti(vyvodenélenzlistinnýchdôkazov,ktorýmipovažoval
za zistené, že zmluva uzatvorená na diaľku nedodržala režim vzájomne vymenených listov medzizmluvnými stranami, pričom záver bol vyvodený jedine zo skutočnosti, že zmluva ako i rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená v rovnaký čas 06.05.2014 o 10.24 hod., z čoho vyvodil, že sa s ňou nemal
možnosť dlžník oboznámiť, pričom navrhovateľka uviedla, že sa jej ponúkla možnosť oboznámiť sa

výslovne len so zmluvou o úvere a že rozhodcovskú zmluvu určite nikde nemala a nebola s ňou
oboznámená) nijako neboli dokázané a napriek tomu súd rozhodol v prospech navrhovateľky. V prvom
rade odvolací súd odkázal na stránku , kde chce názorne poukázať ako
presne uzatvorenie zmluvy prebieha a s akými predzmluvnými dokumentmi sa má možnosť klient
oboznámiť predtým ako potvrdí „odkliknutím“ žiadosť o úver. Z tohto postupu je jasne dokázané, že

klienti sa dostatočne oboznamujú so všetkými dokumentmi, ktoré patria k zmluve o úvere.
Ďalej odporca uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi navrhovateľkou a
ním je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od navrhovateľa, aby spory s odporcom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Podľa odporcu navrhovateľ má kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť,

na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo
po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. proti jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ,
ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe
voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu
nebude uzavretá rozhodcovská doložka alebo priamo na rozhodcovský orgán), pretože vo vzťahu k

nemu bude rozhodcovská doložka výhradná. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné
procesné právo a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zák. č. 244/2002 Z. z. podanie žaloby
na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným
rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej

istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Podľa ust. § 106 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „O. s. p.“, ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr než došlo k súdnemu konaniu,
preruší súd konanie o neexistencii neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby než sa v rozhodcovskom
konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté
právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný

súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v
rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené mal odporca za to, že rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená platne, a teda aj právomoc rozhodcovského súdu bola zákonne založená a rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol vydaný, vedený pod sp. zn. SR 16776/2014 dňa 03.12.2014, je platne vydaný.
Ďalej sa odporca v odvolaní nestotožnil s úhradou súdneho poplatku vo výške 331,50 eur nakoľko vo

veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Navyše v druhom výroku nebola navrhovateľke priznaná
náhrada trov konania s čím sa stotožňuje avšak trovy konania v zmysle § 137 O. s. p. sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného

predpisu, odmena správcu dedičstva, jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát. Podľa odporcu k povinnosti uhradiť súdny poplatok preto súd zaviazal nesprávny
subjekt.
Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. prvý
a tretí výrok rozsudku okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa návrhom došlým súdu dňa 22.12.2014 navrhovateľka voči odporcovi
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 16776/14 zo dňa 03.12.2014,
ktorým jej ako účastníkovi rozhodcovského konania bola uložená povinnosť uhradiť sumu 50 eur spríslušenstvom, a to úrok z omeškania vo výške 5,15 eur % ročne zo sumy 50 eur od 12.06.2014
do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 12 eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 91,01 eur.
Tvrdila,žedňa06.05.2014sodporcomuzatvorilazmluvuoúvereč.447419nazákladektorejjejposkytol

bezúčelový úver vo výške 50 eur. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa navrhovateľka dovolávala z
dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej doložky (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z.) a z
dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa
(§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z.)

Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky z dôvodu, že nakoľko predpokladom pre prejednanie
akéhokoľvek nároku v rozhodcovskom konaní je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a predmetnej
veci takáto zmluva platne nebola dojednaná pretože nemala písomnú formu, nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu prejednať nárok. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, §
40 ods. 1 písm. c/, § 40 ods. 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom do 31.12.2014.

V súvislosti s právnym posúdením je potrebné uviesť, že od januára 2015 v SR vstúpila do platnosti
nová úprava v prípadoch spotrebiteľských sporov a to na základe zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon pružnejšie reaguje na niektoré problémy, týkajúce
sa postavenia spotrebiteľov, ktoré boli v minulosti riešené súdnou cestou. Zákon preberá niektoré
ustanovenia z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a zo smernice 2013/11/EÚ o alternatívnom

riešení spotrebiteľských sporov. Uplatňuje sa hlavne na spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré
vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisia.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Uvedený právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským nakoľko zmluva o úvere je
svojim charakterom spotrebiteľská zmluva, jej účastníkmi boli na jednej strane dodávateľ ako osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane spotrebiteľa ako každá fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva,ktorúuzavreliúčastnícikonaniaaktoroubolanavrhovateľkeposkytnutázostranyodporcusuma
50 eur treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedené okresný súd v napadnutom rozhodnutí, ktorým zrušil tuzemský
rozhodcovský rozsudok, neuviedol (s poukazom na ust. § 73 zákona č. 335/2014 Z. z.) prečo považoval
za potrebné aplikovať na danú vec ust. zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31.12.2014 a nie zákona
č. 335/2014 Z. z. účinného v čase rozhodovania súdu (20.10.2015).

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a to vrátane súvisiacich výrokov o trovách
konania a súdnom poplatku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.