Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/391/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216050
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave,
Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 28.1.2015 č.k. 16C/221/2012-77 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 6
199,13 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1 239,83 eur tvrdiac, že mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému dlžníkovi C. V., nar. X.X.XXXX súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 8328/2012

tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní dňa 24.8.2012, t.j. po viac ako 102 dňoch omeškania a
vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok tým, že v rozpore s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a článku 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené jeho právo na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Za nesprávny pritom označil postup súdu spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučného titulu, t.j. v
opätovnom posudzovaní jeho práva na zaplatenie dlhu a časti istiny bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, pričom žalovaná na jeho písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala.

Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 14Er/418/2012 bola tomuto súdu
dňa 19.7.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému C. V., o vymoženie 2
273,61 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
26.7.2011 sp.zn. SR 06637/11. Uznesením zo dňa 26.7.2012 bola v zákonnej lehote žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15
ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom, t.j. ministerstvom
spravodlivosti. Nepredložil totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy.
Konštatoval, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal
do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú
povinnosť na súd alebo na druhého účastníka. Doplnil, že i keď žalovaná nepoprela, že jej bol doručený
návrh žalobcu na predbežné prerokovanie, tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v
jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody
a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať.

Vychádzajúc zo zistenia, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 19.7.2012 a bolo
o nej rozhodnuté dňa 26.7.2012 uzavrel, že žalobca nepreukázal ani ním tvrdený nesprávny úradný
postup súdu, ktorý mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v
zákonnej lehote 15 dní, a teda v prieťahoch v súdnom konaní. Napokon konštatoval, že správnosťou

vyčíslenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa nezoberal, keďže samotný základ nároku žalobcu v
prejednávanej veci nie je daný.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak,
že úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému

žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
c/ a f/ O.s.p. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom

súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil, že nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej

univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV.
ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012
sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie
označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom

v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak žalovaný
nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť
rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať
ním tvrdený skutkový stav. V závere sa zaoberal Znaleckým posudkom č. 1/2014.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) postupom podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanienapojednávanievtejtovecinadeň28.1.2015boloprávnemuzástupcovižalobcuižalovanej

doručené dňa 12.1.2015. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle cit. ustanovenia
§ 115 ods. 2 O.s.p.

Dňa 9.1.2015 a dňa 23.1.2015 žalobca doručil súdu žiadosť o zrušenie pojednávania a prerušenie
konaniazdôvodupredloženiaprejudiciálnychotázokSúdnemudvoruEurópskejúnieapodaniaústavnej

sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie na výšku vzniknutej škody znaleckým posudkom,
na ktorého vypracovanie zadal objednávku.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 28.1.2015 nedostavili, svoju neúčasť

neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdené dôvody za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., po konštatovaní, že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s
prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto
pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného exekučného

spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 14Er/418/2012. Následne poskytol poučenie podľa § 120 ods.
4 O.s.p., uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a napokon vyhlásil vo veci rozsudok.

Zvyššieuvedenéhojezrejmé,ženebolnaplnenýodvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.a/vspojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,

nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy,
ako i jeho tvrdenie, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej. Keďže vyjadrenie žalovanej
k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b

ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania a preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto
rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy,

ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca JUDr. Daniela
Pristášová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatnerozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 6NcC 52/2012-66. Za
situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je

náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/
O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie

nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
OkresnéhosúduMichalovcevkonanívedenomnatomtosúdepodsp.zn.14Er/418/2012anezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom
pod sp.zn. 14Er/418/2012 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku a ani
tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j. rozhodcovského
rozsudku, so zákonom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 19.7.2012 a súd o nej rozhodol dňa 26.7.2012 tak, že je zamietol. Rozhodoval teda v zákonom
stanovenej lehote.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
14Er/418/2012 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia Okresného súdu vo veci 14Er/418/2012
preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie

ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na
náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.

Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich

svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie dňa 28.1.2015, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
i oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 14Er/418/2012. Pokiaľ by sa
žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať
svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť

sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda
zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
Súd totiž rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako
aj ostatných zákonných podmienok, ako už bolo vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka
žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.

Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými
v spise Okresného súdu Michalovce sp.zn. 14Er/418/2012 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo
zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na
ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.