Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/507/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217408
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
9C/95/2012-131 zo dňa 28.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom žalobný návrh
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podala dňa 27.9.2012 na súde prvého stupňa návrhy,
ktorými sa domáha od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného
postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach vedených súdom prvého stupňa, v ktorých

žalobkyňa vystupovala ako oprávnená. V žalobných návrhoch uviedla, že ako oprávnený subjekt (veriteľ
zo zmlúv o úvere) navrhla súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil
návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému
súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobkyne k nesprávnemu
úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že exekučný súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),

- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15- dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15- dňovej lehote
(žaloby označené NP).

Uznesením č. 9C/95/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh

žalobcu pod sp. zn. 9C/95/2012, 9C/106/2012, 9C/113/2012, 9C/116/2012, 9C/117/2012, 9C/120/2012,
9C/124/2012, 9C/140/2012, 9C/159/2012, 9C/167/2012, 9C/181/2012, 9C/222/2012, 9C/244/2012,
9C/268/2012, 9C/302/2012, 9C/304/2012, 9C/318/2012, 9C/321/2012, 9C/322/2012, 9C/325/2012 s
tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 9C/95/2012.Vžalobách,vktorýchžalobkyňanamietalazamietnutiežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedla, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal

tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že

nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávnenou a dlžníkom. Na jednej
strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej
lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená

prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si
žalobkyňa v týchto žalobách uplatnila vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnila náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej
intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Žalobkyňa v priebehu konania zadala objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie
výšky vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná.

Znalecký posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V žalobách, ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutížiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote(NZP)žalobkyňauviedla,žejepovinnosťou
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Žalobkyňa vyvinula úsilie, aby docielila vecný postup v exekučnom konaní, spísala a
podala žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich práv márnym plynutím
času a požadovala informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o

žiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011 podala sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach z toho dôvodu, že
postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala z
doktríny prijatej ústavným súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobkyňa si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázala na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný

súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovaťnesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej

náhrady nemajetkovej ujmy, aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobkyňa uviedla, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,

že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobkyne riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencie povinného. Ako ďalšie dôvody
žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho

prostriedku nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobkyne v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobkyne, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery.
Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v
súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských

aktivít žalobkyne, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobkyne, ale aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobkyne
a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené
na deň 28.2.2014 nedostavili. U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na
prípravu na pojednávanie bola u účastníkov konania zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobkyňa sa na pojednávanie
nedostavila, podala návrh na prerušenie konania.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.

Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobkyňa v konaní namietala nesprávny úradný

postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi, v ktorých bol
nesprávny úradný postup namietaný. Žalobkyňa vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach
mala procesné postavenie oprávnenej a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli
rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol súdnym exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a

v niektorých prípadoch aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávnenou a povinným, z ktorých podkladov
bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/562/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/95/2012) súd zistil,
že dňa 7.3.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. E. pre vymoženie sumy 1 454,60 eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 09462/08 zo dňa 1.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009. Výzvou zo dňa 8.4.2009
bol oprávnený vyzvaný na upresnenie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, odpoveď bola

súdu doručená dňa 27.4.2009. Následne výzvou zo dňa 6.5.2009 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k nej, na ktorú súdny exekútor
reagoval listom doručeným súdu dňa 18.5.2009 tak, že uvedené listiny boli už preskúmavané pri
vydávaníexekučnéhotitulu.Dňa22.5.2009bolpretooprávnenývyzvanýnapredloženieZmluvyoúvere,ktorej sa rozhodcovský rozsudok týkal. Na výzvu oprávnený nereagoval, preto bol vyzvaný opätovne dňa
8.7.2009.Odpoveďouzodňa24.7.2009oprávnenýpožiadalopredĺženielehotyapožadovanélistinyboli
súdu doručené až dňa 21.9.2009. Dňa 6.10.2009 bol oprávnený vyzvaný na upresnenie sumy uhradenej

povinným, na ktorú reagoval podaním doručeným súdu dňa 30.10.2009. Tunajší súd uznesením zo dňa
25.11.2009 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2009.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/551/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/106/2012) bolo zistené, že dňa
16.6.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému E. D. pre vymoženie 520,- eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02998/11 zo dňa 9.5.2011. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom vydané dňa 17.8.2011.

Zuzneseniatunajšiehosúduč.10Er/278/2010-19(pripojenéhoksp.zn.9C/113/2012)zodňa13.8.2010,

bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola na
tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému R. E.
pre vymoženie 150,66 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20654/2009 zo dňa 7.12.2009. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie

oprávnený, ktorá v priebehu odvolacieho konania vzal späť a preto Krajský súd v Košiciach uznesením
sp. zn. 2CoE/506/2010-34 zo dňa 3.2.2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesením zo dňa 30.3.2011
bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/179/2004 (pripojeného k sp. zn. 9C/116/2012) v konaní vedenom

proti povinnému E. Š. pre vymoženie istiny 119,50 eur a to na podklade exekučného titulu - Notárskej
zápisnice č. N 1945/2004, NZ 6412/2004 zo dňa 13.8.2004 bolo zistené, že návrh na vykonanie
exekúcie bol u súdneho exekútora podaný oprávneným dňa 4.11.2004 a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 15.11.2004. Dňa 22.11.2010 bol na
tunajšom súde podaný návrh zo strany oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal

poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 1.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť
poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a
zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 21.12.2010 spolu s podnetom
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Uznesením zo dňa 25.1.2011 súd exekúciu zastavil. O
odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd dňa 26.4.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil

a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2011.

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp.
zn. 3Er/76/2004 (pripojených k sp. zn. 9C/117/2012) bolo zistené, že odvolací súd potvrdil uznesenie
tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/76/2004-36 zo dňa 3.8.2012 vo výroku, ktorým bola exekúcia vedená

proti povinnému W. A. pre vymoženie istiny 258,91 eur s príslušenstvom, vyhlásená za neprípustnú a
zastavená a zároveň odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Z odôvodnenia tohto uznesenia bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 20.5.2004. O návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 3.8.2012 potom,

čo mu bol doručený exekučný spis s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania
z dôvodu nemajetnosti povinnej. O tomto návrhu súdneho exekútora rozhodol súd uznesením zo dňa
25.1.2011, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 30.4.2012

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/552/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/120/2012) bolo zistené, že dňa

19.12.2005 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
návrh oprávneného proti povinnému D. E. pre vymoženie 326,63eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 4134/2005, Nz 40059/2005 zo dňa 29.8.2005. Dňa
22.11.2010 bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal

uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 16.12.2010. Uznesením
zo dňa 16.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o
zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného proti tomuto uzneseniurozhodol odvolací súd dňa 31.10.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.1.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/13/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/124/2012) súd
zistil, že dňa 19.1.2005 bola na tunajšom súde podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného proti povinnému E. Š. pre vymoženie 398,33 eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 2992/2004, Nz 74566/2004 zo dňa
10.10.2004. Dňa 22.11.2010 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora,

ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal
uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 17.12.2010. Uznesením
zo dňa 16.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o
zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného proti tomuto uzneseniu
rozhodol odvolací súd dňa 28.9.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo

právoplatnosť dňa 16.11.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/853/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/140/2012) súd
zistil, že dňa 7.11.2009 bol na exekútorskom úrade podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému D. J. pre vymoženie 2 204,77 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu

- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05419/09 zo dňa 24.8.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu
dňa23.11.2009.Dňa27.11.2009tunajšísúdvyzvalsúdnehoexekútoranapredloženieúverovejzmluvya
všeobecných obchodných podmienok, na ktorú reagoval súdny exekútor dňa 10.12.2009 bez doručenia
požadovaných listín. Preto bol dňa 17.12.2009 vyzvaný na predloženie požadovaných dokladov priamo

oprávnený,ktorýnavýzvusúdunereagoval.Tunajšísúduznesenímzodňa15.4.2010žiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozhodnutím zo dňa 21.6.2010 tak, že uznesenie tunajšieho
súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 13.10.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.10.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/173/2004 (pripojeného k sp. zn. 9C/159/2012) súd
zistil, že dňa 12.11.2004 bola na tunajšom súde podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného proti povinnému D. S. pre vymoženie 427,21 eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. 23Cb/359/2002 zo dňa

8.12.2003. Dňa 25.5.2009 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora,
ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 28.5.2009 tunajší súd zaslal
uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie
trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Zaslanie exekučného spisu bolo urgované výzvami zo
dňa 1.7.2009, 18.9.2009, 22.12.2009, 10.2.2010, 14.4.2010. Exekučný spis bol súdu doručený až dňa

3.5.2010. Uznesením zo dňa 26.5.2010 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel,
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/782/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/167/2012) bolo
zistené, že dňa 23.8.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému T. H. pre vymoženie 1 655,87 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04965/10 zo dňa 14.6.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 26.11.2010. Súd uznesením zo dňa 2.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Košiciach pod sp. zn. 5CoE/46/2011 dňa 30.5.2011 tak, že odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia
odvolania zastavil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 16.8.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.9.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/570/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/181/2012) súd zistil, že

dňa 16.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. Š. pre vymoženie sumy 1 020,- eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 18118/09 zo dňa 16.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 30.8.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa
21.9.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu oprávnený
podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1CoE/81/2010-22 zo dňa 8.12.2010

uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zrušil. Dňa 31.3.2011 bola súdom
vyžiadaná správa za účelom zistenia zamestnania povinného. Uznesením zo dňa 3.5.2011 súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané dňa 13.5.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/487/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/222/2012) súd zistil, že dňa
17.5.2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného - žalobcu proti povinnému E. U.
pre vymoženie istiny 942,02 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06582/09 zo dňa 24.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa
21.7.2011. Súd dňa 22.7.2011 vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere, na základe

ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom. Dňa 21.9.2011 bola súdu požadovaná zmluva doručená.
Tunajší súd uznesením zo dňa 27.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
čiastočne zamietol a v ten istý deň vydal poverenie na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti pohľadávky
oprávneného. Proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia odvolanie nebolo
podané a tak v tejto časti súd exekučné konanie uznesením zo dňa 30.11.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 16.12.2011, zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/11/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/244/2012) súd
zistil, že dňa 20.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. J. pre vymoženie 840,47 eur

s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 07936/08 zo dňa 28.8.208. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom
vydané dňa 14.1.2009.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/105/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/268/2012) bolo
zistené, že dňa 17.2.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému D. Ď. pre vymoženie sumy 474,69 eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11253/08 zo dňa
11.11.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

tunajšiemu súdu dňa 13.3.2009. Výzvami zo dňa 16.3.2009,6.5.2009, 22.5.2009 a 8.7.2009 súd žiadal
súdneho exekútora a oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul. Oprávnený podaním zo dňa 24.7.2009 požiadal o predlženie lehoty na predloženie
zmluvy a túto doručil súdu až dňa 21.9.2009. Následne uznesením zo dňa 25.11.2009 bola exekúcia
zastavená. Proti uzneseniu odvolanie nebolo podané a tak nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2009.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/57/2006 (pripojeného k sp. zn. 9C/302/2012) bolo zistené, že dňa
27.1.2006 bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému
R. E. pre vymoženie 764,79 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
č. N 4747/2005, Nz 43286/2005 zo dňa 18.9.2005. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola tunajšiemu súdu doručená dňa 6.2.2006. Dňa 6.10.2010 bol zo strany oprávneného podaný
návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.
Dňa 18.10.2010 a 18.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekučný
spis bol súdu doručený až dňa 1.12.2010. Uznesením zo dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 9.2.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúcie zastavil a návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol. O odvolaní oprávneného proti uvedenému uzneseniu rozhodoval Krajský
súd v Košiciach pod sp. zn. 13CoE/138/2011 a uznesením zo dňa 20.12.2011 rozhodnutie tunajšieho
súdu potvrdil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/551/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/304/2012) bolo
zistené, že dňa 8.12.2005 bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému D. C. pre vymoženie sumy 149,37 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- notárskej zápisnice č. N 3937/2005, Nz 39859/2005 zo dňa 27.8.2005. Žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 19.12.2005. Dňa
22.11.2010 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal
poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 8.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť

poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a
zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený až dňa 28.12.2010. Uznesením zo dňa
16.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúcie
zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O odvolaní oprávneného proti
uvedenému uzneseniu rozhodoval Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 13CoE/133/2011 a uznesením

zo dňa 22.6.2011 rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/419/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/318/2012,
9C/321/2012) bolo zistené, že dňa 25.6.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému A. U. pre vymoženie 663,23 eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

01097/09 zo dňa 19.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2009. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme,
že rozhodcovský súd rozhodol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania, súd
výzvami zo dňa 4.8.2009, 30.9.2009, 1.10.2009 žiadal od oprávneného predloženie úverovej zmluvy.
Dňa 30.10.2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o predlženie lehoty na predloženie Zmluvy

o úvere. Súd opätovne vyzval oprávneného na predloženie zmluvy dňa 23.11.2009 a 17.12.2009.
Oprávnený doručil súdu dňa 15.1.2010 podanie bez požadovanej úverovej zmluvy a tak tunajší súd
uznesením zo dňa 28.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach pod
sp. zn. 3CoE/151/2010 dňa 28.5.2010 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.7.2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 10.8.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/93/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/322/2012) bolo zistené, že dňa
22.4.2005 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

návrh oprávneného proti povinnému R. P. pre vymoženie 796,65 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 137/2005, Nz 1566/2005 zo dňa 16.1.2005. Dňa 22.11.2010
bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorou
žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú
žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie

a zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 17.12.2010. Uznesením zo dňa
16.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o zamietnutí
návrhu na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného proti tomuto uzneseniu rozhodol
odvolací súd pod sp. zn. 13CoE/145/2011 dňa 10.8.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a
toto nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/161/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/325/2012) bolo
zistené, že dňa 20.2.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému C. C. pre vymoženie 920,82 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11469/08 zo dňa 18.11.2008.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 6.4.2009. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme, že rozhodcovský súd rozhodol na
základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania, súd výzvami zo dňa 8.4.2009, 6.5.2009,
22.5.2009, 8.7.2009 žiadal od oprávneného predloženie úverovej zmluvy. Dňa 24.7.2009 bola súdu
doručená žiadosť oprávneného o predlženie lehoty na predloženie Zmluvy o úvere. Oprávnený doručil

súdu dňa 21.9.2009 podanie bez požadovanej úverovej zmluvy a tak tunajší súd uznesením zo dňa
7.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a súčasne v ten
istý deň vydal poverenie na vymoženie zvyšnej časti pohľadávky oprávneného. Proti uzneseniu bolo
oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 3CoE/332/2009
dňa 15.3.2010 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorámu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.

Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Súd prvého stupňa ďalej citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1,
2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a uviedol, že predmetom prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa

žalobkyňa domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu prvého stupňa vo vyššie uvedených
exekučnýchkonaniach.Podľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.predpokladomzodpovednostištátuza
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe
písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo
strany žalobkyne jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to

dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti.
Vzhľadom k tomu má súd za to, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť, keďže podala žalovanej
pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal
preukázané,žebynárokžalobcunanáhraduškodyalebojehočasťboldorozhodnutiasúduuspokojený.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobkyne na
náhraduškodyanemajetkovejujmy.Súdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žekpremlčaniužalobcom
uplatneného nároku nedošlo ani v jednom prípade, žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/113/2012 (10Er/278/2010), 9C/140/2012
(10Er/853/2009), 9C/167/2012 (10Er/167/2012), a 9C/321/2012 (10Er/419/2009) (žaloby označené
žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne
pod sp. zn. 9C/95/2012 (10Er/159/2009), 9C/222/2012 (10Er/487/2011), 9C/268/2012 (10Er/105/2009)

a 9C/318/2012 (10Er/419/2009) (žaloby označené žalobcom ako NZP) v nerozhodnutí o jeho
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach
3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi vexekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť
práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k
uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v dňoch 13.8.2010 (10Er/278/2010), 15.4.2010
(10Er/853/2009), 2.12.2010 (10Er/167/2012), 28.1.2010 (10Er/419/2009), 25.11.2009 (1Er/159/2009),
27.9.2011 (10Er/487/2011), 25.11.2009 (10Er/105/2009) a 28.1.2010 (10Er/419/2009), kedy aj boli
rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom
súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej

doby.

V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 9C/106/2012 (10Er/551/2011), 9C/181/2012
(10Er/570/2010), 9C/244/2012 (10Er/11/2009) a 9C/325/2012 (10Er/325/2009) (žaloby označené
žalobcomakoNP),vktorýchžalobcanamietalnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivovydanípoverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote súd uvádza, že v konaniach sp. zn. 10Er/551/2011

bolopoverenienavykonanieexekúcievydané17.8.2011avkonanísp.zn.10Er/370/2010dňa13.5.2011
a teda nemôže ísť o premlčaný nárok. Vo veci sp. zn. 10Er/11/2009 bolo poverenie na vykonanie
exekúcie vydané dňa 14.1.2009 a v konaní sp. zn. 10Er/325/2009 dňa 7.10.2009. Tu je potrebné uviesť,
že z obsahu exekučných spisov má súd za to, že premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom
doručeniauznesenítunajšiehosúduočiastočnomzamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného, z odôvodnenia ktorých sa mohol oprávnený dozvedieť o
tom, kedy boli vydané poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenia o čiastočnom zastavení exekúcie
boli právnemu zástupcovi oprávneného doručené 3.2.2009 (zistené zo spisu sp. zn. 10Er/11/2009) a
29.10.2009 (zistené zo spisu sp. zn. 10Er/325/2009). Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu
podaný dňa 27.9.2012 t.j. v prípade konania č. 10Er/325/2009 v rámci plynutia premlčacej doby.

V prípade návrhu na začatie konania pôvodne vedenom pod sp. zn. 9C/244/2014 (10Er/11/2009)
premlčacia doba začala plynúť dňa 4.2.2009 t.j. deň po prevzatí rozhodnutia o čiastočnom zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2009. keďže návrh
na náhradu škody bol zo strany žalobcu podaný 27.9.2012 a premlčacia 3-ročná doba uplynula dňom
4.2.2012, súd nárok žalobcu v danej veci t.j. vedenej pod č. 9C/244/2014 z dôvodu premlčania zamietol.

V konaniach sp. zn. 9C/116/2012 (10Er/179/2004), 9C/117/2012 (10Er/76/2004), 9C/120/2012
(10Er/552/2005), 9C/124/2012 (10Er/13/2005), 9C/159/2012 (10Er/173/2004), 9C/302/2012
(10Er/57/2006), 9C/304/2012 (10Er/551/2005) a 9C/322/2012 (10Er/93/2005) premlčacia doba začala
plynúť od doručenia rozhodnutí exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. jeho

právnemu zástupcovi. V uvedených veciach bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté
tunajším súdom v rokoch 2010 a 2011 a teda žalobný návrh v týchto prípadoch bol podaný včas.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza,
že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné

splnenie troch podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho
úradného postupu, existencia škody, t.j. majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej
ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu
spojenej s výkonom jeho právomoci ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie
rozhodnutiadôsledkomporušeniastanovenýchaleboprimeranýchlehôtnajehovydanie,tedanečinnosť
štátneho orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre
uvedenie veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky

veriteľa, ktoré nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom
konaní. O príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou
je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je
objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú

vedené pod sp. zn. 9C/104/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých mala
žalobkyňa procesné postavenie oprávnenej:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/113/2012 (10Er/278/2010), 9C/140/2012
(10Er/853/2009), 9C/167/2012 (10Er/167/2012), a 9C/321/2012 (10Er/419/2009) žalobca namietal,
že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

(ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe

skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných tituloch. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či

rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti
istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu
rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých
nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, žalobkyňa má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v

občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným
titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky nemôže založiť takýto rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd
nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku, a teda o takomto nároku môže byť znova
rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku, súdu je známe, že súdom prvého stupňa sú

vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených žalobkyňou v tomto konaní.
Zmenky žalobkyňa postúpila na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie
pohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobkyňou,onárokochktorýchužbolotaktiežrozhodnuté
rozhodcovským súdom a taktiež už boli súdom prvého stupňa vedené exekučné konania v týchto
veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne

zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok súd 1. stupňa uviedol, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti
rozhodnutia nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti
rozhodnutia musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takétorozhodnutie je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými
spismi, pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho
súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vo vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako
oprávnený v niektorých z uvedených exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych
resp. mimoriadnych opravných prostriedkov.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/95/2012 (10Er/159/2009), 9C/222/2012
(10Er/487/2011), 9C/268/2012 (10Er/105/2009) a 9C/318/2012 (10Er/419/2009). Oboznámením sa s
exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté resp. čiastočne
zamietnuté,pričomjepravdou,žek zamietnutiužiadostidošlopouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania
sp. zn. 10Er/159/2009 (9C/95/2012) žiadosť súdneho exekútora bola podaná dňa 6.4.2009, rozhodnuté
bolo dňa 25.11.2009, v konaní sp. zn. 10Er/487/2011 (9C/222/2012) žiadosť podaná dňa 21.7.2011,
rozhodnuté dňa 27.9.2011, v konaní sp. zn. 10Er/105/2009 (9C/268/2012) žiadosť bola podaná dňa
13.3.2009, rozhodnuté bolo dňa 25.11.2009, v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/419/2009 (9C/318/2012 )

žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa 28.1.2010.

Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli
žiadané správy resp. podklady od oprávnenej, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých vyžiadanie
a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie
alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd mal za to, že podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci
vydá poverenie na vykonanie exekúcie, a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora,
ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje skutočnosť, že v uvedených

veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím
zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobkyne resp. zmenkami a to
z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný
exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Tu súd poukazuje aj
na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 podľa ktorého, nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia súdu prvého stupňa o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo

prieťahy v daným exekučných konaniach, a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v
nečinnostisúduvuvedenýchveciach.Vžalobnomnávrhužalobkyňauviedla,ževyvinulaenormnéúsilie,
aby docielila vecný posun v exekučných konaniach a uviedla konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jej strany podané na súde. Podľa oboznámených
Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní,

sťažnosti žalobkyne boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní bolo preukázané,
že pri vybavovaní sťažnosti žalobkyne na prieťahy v exekučných konaniach vedených súdom neboli zo
strany vedenia súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobkyňa

a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného
článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR.
Súd prvého stupňa nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom, a teda ani v exekučnom konaní.Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepredložila rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v
daných exekučných konaniach a neprávomoc súdu na rozhodnutie o prieťahoch, má súd za to, že v
uvedených veciach nebol zo strany žalobkyne preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu

a v tomto smere teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/106/2012 (10Er/551/2011), 9C/181/2012
(10Er/570/2010), 9C/244/2012 (10Er/11/2009) a 9C/325/2012 (10Er/325/2009), žalobca v týchto

namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/551/2011
(9C/106/2012) mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 15.8.2011, poverenie na vykonanie exekúcie bolo
vydané súdom dňa 17.8.2011. V exekučnom konaní sp. zn. 10Er/570/2010 (9C/181/2012) žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená dňa 30.8.2010, poverenie vydané dňa 13.5.2011, v konaní sp.zn.

10Er/11/2009 (9C/244/2012) žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 9.1.2009, poverenie bolo
vydané dňa 14.1.2009 a v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/325/2009 (9C/325/2012) žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
dňa 7.10.2009. Poverenie teda bolo vydané exekučným súdom v konaniach sp. zn. 10Er/551/2011
(9C/106/2012) a 10Er/11/2009 (9C/244/2012) v 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia súdneho exekútora súdu. V konaní sp. zn. 10Er/325/2009 (9C/325/2012) poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané 7.10.2009 potom, čo dňa 21.9.2009 oprávnený doručil súdu Zmluvu
o úvere, o ktorú bol žiadaný výzvou zo dňa 8.4.2009, 6.5.2009, 22.5.2009 a 8.7.2009, pričom podaním
zo dňa 24.7.2009 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie požadovanej zmluvy a zmluvu doručil
súdu dňa 21.9.2009. V konaní sp. zn. 10Er/570/2010 (9C/181/2012) poverenie vydal tunajší súd dňa

13.5.2011 potom, čo dňa 3.2.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené rozhodnutie odvolacieho súdu o
zrušení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Následne zo strany súdu bola vyžiadaná
správa ohľadom pomerov povinného a bolo rozhodnuté o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V oboch prípadoch správy žiadané súdom boli nevyhnutné na
rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45

ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Vo veciach pôvodne vedených pod č. 9C/116/2012, 9C/117/2012, 9C/120/2012, 9C/124/2012,
9C/159/2012, 9C/302/2012, 9C/304/2012 a 9C/322/2012 k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora(ZE).Zoboznámenýchexekučnýchspisovbolozistené,ževkaždejzpripojenýchexekučných
vecí po podaní návrhu na zmenu exekútora bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi
žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o predloženie exekučného spisu. Pôvodný súdny exekútor
podal podnet na zastavenie resp. čiastočné zastavenie exekúcie. Súd uvedené skutočnosti posudzoval

ešte pred rozhodnutím o zmene súdneho exekútora, keďže v prípade úplného zastavenia exekúcie o
tomto návrhu by už nebolo účinné rozhodnúť. Pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu
súdneho exekútora vyhovel a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej
exekúcie, daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Vzhľadom k tomu, že exekučné konania sp. zn. 10Er/179/2004 (9C/116/2012), 3Er/76/2004
(9C/117/2012), 10Er/13/2005 (9C/124/2011), 10Er/173/2004 (9C/159/2012) a 10Er/93/2005
(9C/322/2012) sa začali dňa 15.11.2004, 20.5.2004, 19.1.2005, 12.11.2004 a 22.4.2005 je potrebné
aplikovať na dané veci ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu

exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Vyššie uvedená právna norma neustanovovala
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. S
poukazom na ustanovenie § 238 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. konania začaté pred 01.09.2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú ajna konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.
Poukazujúcnavyššieuvedenésúdkonštatuje,žezostranyžalobcunebolpreukázanýnesprávnyúradný
postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného

súdu.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti

resp. prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní. Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach všetky
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za
neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol preukázaný

nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu
nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie
podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu

zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej
žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady škody a

to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu hospodárnosti
konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca si
žalobca v konaní uplatnil.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak,

že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu
trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu
spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu,
ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno
mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov

nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok
a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla

zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednala vec v
jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že požiadala
o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s označenými dôvodmi.
Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom.
Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo

do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobkyne na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V čase
rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich

svojerozhodnutie,atýmdošlokporušeniuzásadykontradiktórnostikonaniaaprávažalobkynenasúdnu
ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť

žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívysúdom mala mať žalobkyňa možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a

rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia
v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy sa súd zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so
správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia žalobkyne o škode, ktorá vznikla z
titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné

výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková
škoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jej názoru súd odôvodnil
svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v
ktorých vystupuje žalobkyňa a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový
základ. Vytýkala tiež súdu, že nebola poučená podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť
na pojednávaní dôkazy o výške škody.

Ďalej žalobkyňa namietala, že predložila znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý jednoznačne preukazuje vznik škody spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. nesprávnym úradným postupom, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu jej majetku
vo výške určenej posudkom. Ako vyplýva aj z uvedeného posudku, v konaní boli preukázané všetky

zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

Namietala tiež, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a pre

tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívny dôvod. Takto je jeho rozhodnutie vnútorne
rozporné.

Vzávereuviedla,žeakbolsúdudoručenýnávrhžalobkynenaprerušeniekonaniazdôvodu,žeprebieha
konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na zákonného sudcu

a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Poukázala pritom na
judikatúru krajských súdov SR.

Zo všetkých týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie
žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.5.2015 o 9.30 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212 II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 18.5.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konaťpred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v
neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
28.2.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v

neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 28.2.2014 bolo doručené účastníkom
s dostatočným časovým predstihom, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania podľa
citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p.

Odvolací súd nepovažuje za správny právny záver súdu prvého stupňa pokiaľ tento na vec aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 a pokiaľ v náväznosti na to

uzavrel, že otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prerušenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ustanovenie § 9 ods. 2 v takomto znení nadobudlo účinnosť od 1.1.2013
a teda nemôžu byť na základe neho posudzované zákonné podmienky pre vznik nároku zodpovednosti
štátu za škodu ku ktorej malo dôjsť nesprávnym úradným postupom v období pred týmto dátumom, teda
pred 1.1.2013. V tomto období totiž ust. § 9 citovaného zákona bolo v tomto znení:

Štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,
aleboinýnezákonnýzásahdopráv,právomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.Vsúlade

s týmto zákonným ustanovením bol teda súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody z nesprávneho
úradného postupu oprávnený vyhodnotiť aj otázku prieťahov v súdnom konaní ako jednu zo základných
podmienok vzniku zodpovednosti.Odvolací súd je toho názoru, že ani nesprávne právne posúdenie v tejto časti nemalo za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodov prvostupňového rozsudku je totiž zrejmé, že tento
sa napriek svojmu záveru o neexistencii rozhodnutia, ktorým by príslušné orgány konštatovali prieťahy,

resp. nečinnosť v konaní sám aj vyhodnocoval túto otázku, keď s poukazom na znenie § 44 ods. 2
zák.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) konštatoval, že zákonná lehota 15 dní na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona,
teda v prípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Súd prvého
stupňasprávnespoukazomnaust.§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívznení

do 31.12.2014 poukázal na oprávnenosť a zároveň aj povinnosť Exekučného súdu posudzovať takýto
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Jenesporné,
že v súvislosti s takýmto postupom musí Exekučný súd vykonať viacero úkonov na základe ktorých
môže uvedený záver vyhodnotiť a je nesporné, že to nie je reálne spôsobilý vykonať v lehote 15 dní. Súd
prvého stupňa sa oboznámil s obsahom všetkých exekučných spisov, z ktorých žalobca odvodzuje svoje

nároky a v každej veci vyhodnocoval konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri posudzovaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a v náväznosti na to vyhodnocoval aj lehoty, v ktorých
bolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.

Odvolací súd sa zhoduje s jeho závermi v tom, že ani v jednom z posudzovaných prípadov sa nejedná

o situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v súdnom konaní, ktoré
by zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. Nemožno sa stotožniť s názorom
žalobkyne, ktorá takýto nárok odvodzuje už od ňou konštatovaných prieťahov v rozsahu niekoľkých dní.

Odvolací súd k tejto otázke považuje za potrebné uviesť, že z vlastnej rozhodovacej praxe má vedomosť

o tom, že žalobca v teraz prebiehajúcom konaní podal na Okresný súd Spišská Nová Ves v krátkom
časovom úseku veľké množstvo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zjavným
úmyslom zahltiť súd do tej miery, že nebude spôsobilý o týchto žiadostiach rozhodnúť v primeraných
lehotách. Takýto postoj vyplýva práve z následného postupu žalobcu, ktorý na uvedenú situáciu reagoval
podaním obrovského množstva žalôb o náhradu škody z nesprávneho úradného rozhodnutia. Odvolací

súd poukazuje na to, že obdobnou situáciou sa už opakovane zaoberal Ústavný súd Českej republiky,
ktorý konštatoval, že aj právo na prístup k súdu je možné zneužiť. Zneužiť toto právo znamená vykonať
ho k právom neodôvodnenej ujme iného alebo k ujme spoločnosti. Za špecifický prípad takéhoto
zneužitia práva označil šikanózne správanie, ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so
zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Konštatoval, že vo vzťahu k právu na prístup k súdu možno

za zneužitie tohto práva považovať situáciu, keď žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho
aj keď domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje ho iba pre súdne konanie samo. Neúmerným
množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už aj tak preťaženú justíciu, z čoho následne
ťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní. Súdy
tak trvaním na bezhraničnej ochrane práva na prístup súdu bez ďalšieho dostávajú sami seba do

bludného kruhu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27.10.2011 sp. zn. III ÚS 2791/08,
uznesenie zo dňa 13.3.2012 sp. zn. III. ÚS 696/2012.

Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolacísúdsastotožňujesosprávnymiskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,

podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona 514/2003
Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde (ďalej len preskúmavané exekučné
konania) a nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je
daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav

a nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská nová Ves sa v
preskúmavaných exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu podľa § 44 Exekučného
poriadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v preskúmavaných exekučných konaniach je

vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobca odvodzovaný
od tvrdenia o vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok odvodený od tvrdenia,
že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu, ktoré mu
už bolo priznané právoplatným rozhodcovským rozsudkom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného rozhodnutia aj napriek tomu, že žalobca tento nárok zakladal na

zodpovednosti za nesprávne úradné rozhodnutie. Je totiž zrejmé, že žalobcom konštatovaný postup
vyústil do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda aj takto
tvrdené porušenie možno posudzovať iba v rámci nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V preskúmavaných exekučných konaniach zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu (ako
exekučného súdu), preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je
skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady
vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení

rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v
tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa

nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise a pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila,
mala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s
účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť

dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo
žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

K námietke žalobkyne, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi,
opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup
súdu nie je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým
základom a nakoniec sama žalobkyňa podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých

účastníkov konania a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní.

Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúodvolacienámietkyžalobkynenedôvodné,pretoodvolacísúd
napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobkyňa nemá právo na ich
náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.