Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. júl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/126/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106239617
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1106239617.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa: K.. E.. K. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX F. v zastúpení JUDr. Ján
Kotlík, advokát, Advokátska kancelária Karloveské rameno 6, P.O.BOX 23, 810 01 Bratislava 11 proti
odporcovi: Q. V. E..L.., C. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX v zastúpení alianciaadvokátov ak, s.r.o.,
Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava o zákaz neoprávneného zasahovania do autorských práv takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2006 domáhal voči odporcovi v 1.rade

Q. V. E..L.. odporcovi v 2. rade: M. L., E..L.. a odporcovi v 3. rade: N. X., L.. L..C..I.. zákazu
neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k dielam budovy Hotela Kyjev, budovy OD
Tesco a urbanistického riešenia Kamenného námestia.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade je vlastníkom budovy Hotela Kyjev na
Kamennom námestí v Bratislave a odporca v 2. rade je vlastníkom budovy Obchodného domu Tesco a
priľahlých budov na Kamennom námestí v Bratislave a navrhovateľ je autorom architektonických diel: 1.
urbanistické riešenie areálu Kamenného námestia v Bratislave, 2. budovy Hotela Kyjev na Kamennom

námestí, 3. budovy OD Tesco na Kamennom námestí.
Navrhovateľ po podaní návrh doplnil a zmenil návrh na začatie konanie a žiadal, aby súd zakázal
odporcovi v 1. až 3. rade zakázal neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k
architektonickýmdielamnavrhovateľa,ktorýchvyjadrenímsústavbyHotelaKyjevvBratislave,ODTesco
v Bratislave a urbanistické riešenie zóny Kamenné námestie - Špitálska ulica, vykonávaním akýchkoľvek
stavebných úprav a udržiavacích prác, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavieb v dobrom
stave a na zachovanie funkčného využívania stavieb.

Zároveň sa domáha uloženia povinnosti odporcovi v 1. rade odstrániť stavebné úpravy spočívajúce
v prekrytí stavby Hotela Kyjev veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v
zamurovaní zásobovacej cesty - rampy a prístupu na parkovisku OD Tesco od Hotela Kyjev do suterénu
a odporcovi v 2. rade uložiť povinnosť odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby OD Prior
(TESCO) veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné úpravy na terase pred vonkajším vstupom na
tretie nadzemné podlažie zo Špitálskej ulice.

Navrhovateľ po začatí konania vo veci samej podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2009 vzal
návrh voči odporcovi v 3. rade: N. X., L.. L..C..I.. späť z dôvodu zmeny petitu návrhu z 24.06.2008 a z
toho vyplývajúcej zmeny pasívnej legitimácie odporcu v 3. rade v spore.Súd uznesením č.k. 16C 126/2006- 252 .zo dňa 4. júna 2009 konanie v časti návrhu voči odporcovi v
3. rade N. X., L.. L..C..I.. podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2009 navrhol pristúpenie ďalšieho
účastníka na strane odporcu a to spoločnosť R..Y..O. Z., E..L.. ako odporcu v 3. rade.

Súd uznesením č.k. 16C 126/2006- 256 zo dňa 22. júla 2009 podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ďalší účastník a to odporca v 3. rade.

Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2009 zmenil petit návrhu na začatie
konania v súvislosti s pripustením vstupu odporcu v 3. rade do konania v časti 4. výroku petitu
a žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, aby súd zakázal odporcovi v 1. až 3. rade
neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickým dielam navrhovateľa,
ktorých vyjadrením sú stavby Hotela Kyjev v Bratislave, OD Tesco v Bratislave a Urbanistické

riešenie zóny kamenné námestie - Špitálska ulica, vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a
udržiavacích prác, než tých ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavieb v dobrom stave a na zachovanie
funkčného využívania stavieb a ktoré by neznižovali hodnotu architektonického diela a nezasahovali
do autorských práv navrhovateľa a zároveň žiadal, aby súd odporcovi v 1. rade uložil povinnosť
odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Hotela Kyjev veľkoplošnou reklamou a stavebné

úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Hotela Kyjev
do suterénu, odporcovi v 2. rade uložil povinnosť odstrániť v lehote 10 dní od právoplatnosti stavebné
úpravy spočívajúce v prekrytí stavby OD Prior (TESCO) veľkoplošnou reklamou a odporcovi v 2. a 3.
rade povinnosť uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť stavebné úpravy - drevenú prístavbu
na terase pred vonkajším vstupom na tretie nadzemné podlažie zo Špitálskej ulice.

Súd navrhovateľom navrhovanú zmenu petitu podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pripustil
uznesením č.k. 16C 126/2006-262 zo dňa 18.09.2009.

Navrhovateľ po začatí konania vo veci samej podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.01.2010 vzal

návrh voči odporcovi v 2. a 3. rade späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody.

Súd uznesením č.k. 16C 126/2006- 281 zo dňa 23.februára 2010 konanie voči odporcovi v 2. a 3. rade
podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2010.

Predmetom konania po späťvzatí návrhu voči odporcovi v 2. a 3. rade bol návrh navrhovateľa, ktorým
sa voči odporcovi domáhal zakázať odporcovi v 1. rade neoprávnene zasahovať do autorského práva
navrhovateľa k architektonickým dielam navrhovateľa, ktorých vyjadrením sú stavby Hotela Kyjev v
Bratislave, vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác, než tých ktoré sú nevyhnutné

na udržanie stavby v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania stavby a ktoré by neznižovali
hodnotu architektonického diela a nezasahovali do autorských práv navrhovateľa a zároveň uložiť
odporcovi povinnosť odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Hotela Kyjev veľkoplošnou
reklamou a odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko
OD Tesco od Hotela Kyjev do suterénu.

Navrhovateľ po začatí konania vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 26.03.2012 vzal návrh v
časti, ktorou sa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v
prekrytí stavby Hotela Kyjev veľkoplošnou reklamou a uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy
spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Hotela Kyjev do suterénu

späť z dôvodu, že v priebehu konania odporca odstránil veľkoplošnú reklamu z Hotela Kyjev a stavba -
zamurovanie rampy, ku ktorej došlo bez súhlasu navrhovateľa bola dodatočne zlegalizovaná, keď bolo
na ňu dodatočne vydané stavebné povolenie.
V súvislosti so späťvzatím časti návrhu navrhovateľ zároveň zmenil petit návrhu tak, že žiadal, aby
súd odporcovi zakázal neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému

dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Hotela Kyjev nachádzajúca sa v
Bratislave na Rajskej ulici a Kamennom námestí nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia
§ 20 Zákona č. 618/2003 Z.z. , najmä vykonávaním akýchkoľvek stavených úprav a udržiavacích prác,
než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a na zachovanie funkčného využitiastavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv
navrhovateľa.

Súd uznesením č.k. 16C 126/2006- 395 zo dňa 26. marca 2012 konanie v časti návrhu, ktorým
sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v
prekrytí stavby Hotela Kyjev veľkoplošnou reklamou a uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy
spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Hotela Kyjev do suterénu
podľa § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Súdnavrhovateľomnavrhovanúzmenupetitu pripustilpodľa§95ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
na pojednávaní konanom dňa 26.03.2012.
Po pripustenej zmene petitu sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi neoprávnene
zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého
vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavby Hotela Kyjev nachádzajúca sa v Bratislave na Rajskej ulici a

kamennom námestí nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zákona číslo 618/2003
Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa,
než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia
stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv
navrhovateľa.

Navrhovateľ zmenu petitu odôvodnil tým, že rokovania navrhovateľa s odporcom o uzavretí dohody o
urovnaní skončili neúspešne z dôvodu, že odporca autorské právo navrhovateľa k architektonickému
dielu resp. k stavbe Hotela Kyjev, prostredníctvom, ktorej je architektonické dielo navrhovateľa vyjadrené
neuznáva, autorské práva navrhovateľa porušuje, k architektonickému dielu navrhovateľa sa správa

hanlivo a rôznymi neestetickými úpravami interiéru a exteriéru stavby znižuje jej architektonickú úroveň.
Odporca počas posledných rokov súdneho konania stavebnými zásahmi neslúžiacimi na zachovanie
funkčného využitia stavby alebo k jej udržaniu v dobrom stave, mnohonásobnými drobnými ako aj
rozsiahlymi stavebnými zmenami dehonestujúco a hanlivo zasahoval so autorského práva navrhovateľa
a to v interiéry stavby napríklad zmenami v priestore suterénu, keď uzavrel nočný bar a došlo k jeho

devastácii, zmenami v prízemia stavby - vestibulu a recepcie, keď nahradil zariadenie automobilom
trabant a dehonestujúcimi úpravy podlahy, uzavretím a devastáciou 1. a 2. nadzemného podlažia -
reštaurácie a Kyjev baru a v exteriéry stavy napríklad prekrytím okenných výplní na prvom nadzemnom
podlaží veľkoplošnou reklamou, umiestnením rôznych tabúľ a grafických označení na fasádu, okná a
zastrešený vchod do hotela, rozbitím 60 ks travertínového obkladu a jeho nahradenie provizórnymi

polystyrénovými doskami.

Odporca sa s návrhom navrhovateľa nestotožnil a návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť.
Odporcauviedol,ženavrhovateľžiadnymspôsobomnešpecifikovalvčomspočívaporušenieautorských
práv navrhovateľa, aké konanie odporcu považuje za zásahy do autorského práva a aké úpravy za

znižovanie architektonickej hodnoty stavby. odporca svojim konaním do autorského práva nezasahuje, v
medziach zákona uplatňuje svoje vlastnícke právo, ktoré mu právny poriadok SR ako vlastníkovi budovy
Hotela Kyjev priznáva.
Návrh navrhovateľa - žalobný petit nie je dostatočne určitý, nie je z neho zrejmé čím nemá odporca
zasahovať do autorského práva navrhovateľa.

Odporca v priebehu konania spochybnil autorské právo navrhovateľa keď jednak uvádzal, že ide o dielo
spoluautorov a navrhovateľ bol vypracovaním definitívneho riešenia projektu hotela a obchodného domu
poverený ako zamestnanec v rámci Štátneho projektového ústavu obchodu, Brno, vo vzťahu ku ktorému
bol v tom čase v pracovnom pomere.
Odporca tiež uviedol, že Hotel Kyjev nespĺňa zákonné náležitosti na priznanie autorskoprávnej ochrany

s ohľadom na vysoké množstvo identických prvkov stavby Hotela Kyjev a hotela Radisson SAS Royal
Hotel.
Odporca pri štúdiu podkladov a materiálov zistil, že existuje hotel, s ktorým má budova Hotela Kyjev
veľa identických prvkov. jedná sa o Hotel Radisson SAS Royal Hotel, ktorý sa nachádza v hlavnom
meste Dánskeho kráľovstva v Kodani. Hotel Radisson SAS Royal Hotel bol dokončený a otvorený v

júli roku 1960 pričom až v decembri v roku 1960 skončilo rokovanie poroty ohľadne súťaže týkajúcej
sa Kamenného námestia. Zo znaleckého posudku zo dňa 05.11.2012, ktorý vypracoval na základe
žiadosti odporcu pán I. Q., architekt zapísaný do zoznamu súdnych znalcov v Dánskom kráľovstve a
ktorý je znalý dobovej architektúry 50. a 60. rokov minulého storočia za účelom zistenia miery podobnostiHotela Kyjev a Radisson SAS Royal Hotel, vyplýva, že znalec nevidel na úrovni koncepcie žiadnu
špecifickú individuálnu tvorivú duševnú činnosť, napriek tomu, že je veľa projektových detailov, ktoré sú
riešené vlastným spôsobom. Podľa znalca neskončil projekt ako nové umelecké dielo so svojou vlastnou

integritou, ktorá môže byť alebo má byť chránená.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa
a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedka H.Š. Y., oboznámil sa s listinnými dokladmi - výpis z
listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava K., kópia dokladu o udelení I. ceny navrhovateľovi Zväzom

Slovenských architektov v kategórii - realizácie za prácu „Hotela Kyjev“ dňa 26.05.1975, kópia dokladu
o udelení I. ceny navrhovateľovi predsedom Federálneho svazu architektu ČSSR dňa 22.05.1975
za prácu „Interhotel Kyjev v Bratislave“, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Staré Mesto č. sú -
2006/16588/37224-Št zo dňa 09.06.2006 a č. sú-2007/29825/76540-Št zo dňa 03.01.2008,
stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava číslo BA-06/1108-4/8674/MAC zo dňa 04.12.2006
a číslo BA-07/2254-2/8784/MAC zo dňa 09.11.2007, oznámenie Krajského stavebného úradu v

Bratislave číslo A/2009/1806-5/JAN zo dňa 06.07.2009, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Staré
Mesto č. 47/27418/2009/URS/Kub-H/80-Ká zo dňa 08.07.2009, podnet DOCOMOMO Slovakia,
združenia Spolku architektov Slovenska na zápis architektonického diela do zoznamu NKP zo dňa
08.12.2011,oznámeniepamiatkovéhoúraduSRzn.PÚ-08/667-2/5277/BROzodňa18.07.2008ohľadne
podnetu na vyhlásenie 5 architektonických diel za národné kultúrne pamiatky, záznam z vykonania

štátneho stavebného dohľadu číslo 6815/34154/2012/STA/Iz zo dňa 13.08.2012, Znalecký posudok
týkajúci sa Hotelu Kyjev v Bratislave vypracovaný I. Q. zo dňa 05.11.2012, Stanovisko H.. H.. K..
E.. Q. Y.V., vedúcej Oddelenia architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie
vied zo dňa 15.02.2013, stanovisko K.. E.. Ľ. A. zo dňa 15.04.2013, potvrdenie spoločnosti
RUSTLER PROPERTY SERVICES SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 13.05.2013, čestné vyhlásenie predsedu

predstavenstva Hotela Kyjev a.s. K.. Y. T. zo dňa 13.05.2013, dokumentácia technických výkresov v
archívoch Hotela Kyjev, Bratislava, fotodokumentácia a ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Odporca je vlastníkom budovy Hotela Kyjev na Kamennom námestí v Bratislave ako to vyplýva z výpisu

z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, katastrálne územie Staré mesto.

Zväz Slovenských architektov listom zo dňa 26.5.1975 oznámil navrhovateľovi, že porota národného
kola Prehliadky architektonických prác za obdobie 1972-1973 udelila práci navrhovateľa „Hotel Kyjev -
Bratislava“ I. cenu v kategórii - realizácie.

Predseda Federálneho zväzu architektov ČSSR listom zo dňa 22.5.1975 oznámil navrhovateľovi, že
v súlade so Štatútom celoštátneho kola Prehliadky architektonických prác za obdobie 1971/1973
vyhodnotila porota prácu navrhovateľa „Interhotel Kyjev v Bratislave“ a udelila jej I. cenu.

Navrhovateľ je autorom architektonického diela budovy Hotela Kyjev na Kamennom námestí, keď
záväzným podkladom pre jeho realizáciu sa stal víťazný súťažný návrh s celoštátnej, anonymnej
architektonickej súťaže z decembra 1960.
Skutočnosť, že navrhovateľ je autorom projektu - architektonického diela, na základe, ktorého bola
stavba Hotela Kyjev vyhotovená je všeobecne známe, vyplýva to zo samotnej projektovej dokumentácie.

Táto skutočnosť ani nebola sporná
Napokon túto skutočnosť uznal aj Krajský súd v Bratislave , keď v odôvodnení uznesenia č.k. 4Co
64/07-66 zo dňa 30. mája 2007, ktorým potvrdil uznesenie tunajšieho súdu v časti, ktorou súd zamietol
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že
navrhovateľ je autorom architektonického diela.

V priebehu konania odporca spochybnil autorstvo navrhovateľa k architektonickému dielu, jednak z
dôvodu,ženavrhovateľdielovytvorilakozamestnanecprojektovejorganizácie,jednak,žeprivyhotovení
diela išlo o spoluautorstvo s inými osobami a jednak poukazoval na skutočnosť, že porovnaním stavby
HotelaKyjevahotelaRadissonSASRoyal,ktoréhoprojektavýstavbabolarealizovanáskôrbolozistené

vysoké množstvo identických prvkov pričom sa odvolával na listinný doklad nazvaný ako znalecký
posudok zo dňa 05.11.2012, ktorý vypracoval na základe jeho žiadosti pán I. Q., architekt zapísaný
do zoznamu súdnych znalcov v Dánskom kráľovstve, z ktorého vyplýva, že p. I. Q. nevidel na úrovni
koncepcie žiadnu špecifickú individuálnu tvorivú duševnú činnosť, napriek tomu, že je veľa projektovýchdetailov, ktoré sú riešené vlastným spôsobom. a že projekt neskončil ako nové umelecké dielo so svojou
vlastnou integritou, ktorá môže byť alebo má byť chránená autorským právom.
Vo vzťahu k tvrdeniu a argumentácie odporcu, že navrhovateľ bol poverený vypracovaním definitívneho

urbanistickéhoriešeniaiprojektuhotelaKyjevakozamestnanecŠtátnehoprojektovéhoústavuobchodu,
Brno, keď v relevantnom čase bol s touto organizáciou v pracovnom pomere a teda dielo vytvoril ako
zamestnanec projektovej organizácie, súd uvádza, že zo žiadnych ustanovení autorského zákona
účinného od roku 1953 nevyplýva, že navrhovateľ i za situácie, že dielo vytvoril ako zamestnanec, by
nebol nositeľom práv autora.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 115/1953 Sb. o autorskom práve (autorský zákon) účinného od 01.01.1954
do 01.07.1965 dielo, ktoré autor vytvoril vo vedeckej inštitúcii alebo na jej pracovisku, plniac svoju
povinnosť z pracovného pomeru, môže taká inštitúcia bez svolenia autora a bez toho, že by mu poskytla
honorár, používať ako materiál pre plnenie úloh jej uložených a môže za tým účelom dielo rozmnožovať
v rozsahu vlastnej nevyhnutnej potreby, ak rozmnoženiny rozdeľuje zadarmo.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 115/1953 Sb. o autorskom práve (autorský zákon) účinného od 01.01.1954
do 01.07.1965 vydávať také dielo bez svolenia autora je inštitúcia oprávnená len po dobu dvoch rokov
odo dňa, keď jej bolo dielo odovzdané, a len keď bude autorovi vyplatený honorár.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 115/1953 Sb. o autorskom práve (autorský zákon) účinného od 01.01.1954
do 01.07.1965 úrady, orgány, inštitúcie, organizácie a podniky môžu bez svolenia autora pre plnenie
vlastných úloh používať dielo umelecké, ktoré autor vytvoril na ich pracovisku, plniac svoju povinnosť
z pracovného pomeru.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský
zákon) účinného od 01.07.1965 do 01.01.1998 zamestnávateľ môže používať na plnenie úloh patriacich
do predmetu jeho činnosti vedecké alebo umelecké dielo vytvorené jeho pracovníkom na splnenie
povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho autorovho privolenia.

Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský
zákon) účinného od 01.07.1965 do 01.01.1998 podrobnejšie podmienky použitia diela vytvoreného na
splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru k zamestnávateľovi upravuje zmluva. Ak táto
zmluva neurčuje inak, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby mu autor z prijatej autorskej odmeny
primerane prispel na náhradu nákladov, ktoré na vytvorenie diela vynaložil.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že Autorský zákon z roku 1953 a z roku 1965 umožňovali
len použiť dielo zamestnávateľovi autora pri plnení jeho vlastných úloh bez súhlasu autora.
Aj keď samotný projekt navrhovateľ vytvoril ako zamestnanec projektovej organizácie pričom táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, žiadne ustanovenie autorského zákona z roku 1953 a z

roku 1965 nehovorí o tom, že by navrhovateľ nebol nositeľom práv autora. Samotný autorský počin
architektonické riešenie vyplynul z víťazného súťažného návrhu, ktorý vytvoril navrhovateľ. Uvedený
autorský zákon umožňoval v tom čase zamestnávateľovi pri plnení jeho úloh bez súhlasu autora použiť
dielo - projektovú dokumentáciu vytvorenú navrhovateľom ako zamestnancom, ale autorské právo
navrhovateľa tým však dotknuté nebolo.

Odporca ďalej uvádzal, že napriek skutočnosti, že navrhovateľ je autorom súťažného návrhu, ktorý v
roku 1960 vyhral verejnú celoštátnu architektonickú súťaž tak na projekte stavby budovy Hotela Kyjev
spolupracovali okrem navrhovateľa i ďalší architekti s rôznou mierou ich autorského prínosu. Členmi
autorského kolektívu interiérov hotela Kyjev boli tiež T.. U. U. a T.. K.. E.. R. F., T.,, ktorý v roku 1971

začal pracovať pre Štátny projektový ústav obchodu, kde okrem iného pracoval i na návrhoch interiéru
hotela Kyjev.
V tejto súvislosti odporca poukazoval na katalogizáciu dokumentácie týkajúcej sa hotela Kyjev, ktorá
sa nachádza v archívoch a z ktorej je zrejmé meno autora technického výkresu, obdobie vzniku
dokumentácie a aj obsah.

Odporca tvrdil, že budovu Hotela Kyjev je teda možné považovať za spoločné dielo viacerých autorov
a teda nie len dielo navrhovateľa, ktorý je autorom víťazného návrhu architektonickej súťaže a preto
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 115/1953 Sb. o autorskom práve autorské právo neprislúcha výlučne len
navrhovateľovi, ale v rovnakej miere i ostatným spoluautorom spoločne a nerozdielne.Z predloženého dokladu odporcom - Dokumentácia technických výkresov v archívoch Hotela Kyjev,
Bratislava vyplýva, že sa týka Archív - Administratíva/ 7 poschodie/ hotel Kyjev a je tam uvedené v

časti obsahu napr. interiéry Lunabar, predajňa, banketové sály, reštaurácia, pohľady, rohože na obuv,
centrálna kotolňa, zábradlie a podobne a pri každej tejto položke meno a rok. Z predloženého dokladu
však nevyplýva, že ide o autora tej ktorej časti projektu.
V tejto súvislosti súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa a zo skutočnosti, ktorá nebola medzi účastníkmi
sporná a to, že autorský počin navrhovateľa - dostavba areálu Kamenného námestia súvisela s jeho

víťazným návrhom z verejnej anonymnej urbanisticko - architektonickej súťaže z roku 1960. Pobočka
Štátneho projektového ústavu obchodu Brno na Slovensku vznikla v roku 1961 za účelom realizácie
víťazného návrhu navrhovateľa ako autora architektonického diela - areál Kamenného námestia,
ktorý sa podieľal i na jej založení. Pod autorským vedením navrhovateľa vo funkcii hlavného inžiniera
projektu sa projektová dokumentácia vrátane všetkých profesií stavby pripravovala v jeho ateliéry s 30
spolupracovníkmi.

Odporca vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľa nijakým spôsobom nespochybnil a na preukázanie
svojich tvrdení ohľadne spoluautorstva iných osôb okrem už spomínanej dokumentácie technických
výkresov z archívov hotela, z ktorých spoluautorstvo iných osôb bez ďalšieho nevyplýva, nijako
nepreukázal.
Odporca predložil kópiu vyjadrenia R. F., viceprezidenta Spolku architektov Slovenska, uverejneného

na internetovom portály denníka Sme s názvom Ad: Hotel Kyjev v Bratislave zo dňa 05.06.2008, v
ktorom menovaný uvádza, že vo vydaní denníka SME dňa 28.05.2008 bola omylom k článku Hotel
Kyjev v Bratislave publikovaná fotografia interiéru Vládneho salónika na letisku v Bratislave, ktorého
autorom sú T.. U. U. a H.. R. F. a uviedol, že zámena fotografií má širšie súvislosti a nepriamo potvrdila
súvislosti vládneho salónika s interiérom hotela Kyjev, pretože obaja autori vládneho salónika boli členmi

autorského kolektívu interiérov hotela Kyjev, čo architekt K. Y. nikde neuvádza.
Sám odporca v priebehu konania uvádzal, že nikdy nespochybňoval skutočnosť, že navrhovateľ
je autorom súťažného návrhu, ktorý v roku 1960 vyhral verejnú celoštátnu architektonickú súťaž a
že na projekte stavby Hotela Kyjev spolupracovali okrem navrhovateľa i ďalší architekti s rôznou
mierou ich architektonického prínosu. Odporca však k tvrdeniu o prípadnom spoluautorstve iných osôb

nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a nekonkretizoval ani v akej miere išlo o spoluautorstvo iných
osôb. Navrhovateľ nespochybňoval skutočnosť, že projektová dokumentácia sa pripravovala s 30
spolupracovníkmi.Išlovšakospolupracovníkovvrátanevšetkýchprofesiístavbyabolotopodautorským
vedením navrhovateľa vo funkcii hlavného inžiniera projektu.

Odporca v priebehu konania predložil doklad s názvom Znalecký posudok týkajúci sa Hotelu Kyjev v
Bratislave, Slovenskej republike zo dňa 05.11.2012, ktorý vypracoval pán I. Q., architekt zapísaný do
zoznamu súdnych znalcov v Dánskom kráľovstve a to za účelom poukázania na podobnosť exteriéru a
interiéru Hotela Kyjev a škandinávskeho hotela Radisson SAS Royal Hotel, ktorý sa nachádza v Kodani.
Autor dokumentu pán I. Q. je členom Združenia dánskych architektov, členom Disciplinárnej komisie

Združenia dánskych architektov a je tiež súdnym znalcom Dánskeho Kráľovského Najvyššieho súdu v
oblasti stavieb.
Z predloženého dokladu vyplýva, že cieľom posudku bolo posúdenie stupňa podobnosti medzi budovou
Hotela Kyjev a Royal Hotel v Kodani, poukázanie na absenciu vlastnej tvorivej činnosti autora Hotela
Kyjev, stupeň plagiátorstva a nedostatku autenticity a originálnosti architektúry Hotela Kyjev vzhľadom

k exteriéru a interiéru budov a existenciu/neexistenciu novátorstva vo vzťahu Hotela Kyjev v kontexte
svetovej architektúry.
Pán I. Q. v posudku okrem iného uviedol, že napriek skutočnosti, že mnoho riešení detailov z hľadiska
odbornej remeselnej práce a dizajnu sa len málo podobá elegancii Royal Hotelu - celkový koncepčný
prístup riešenia exteriéru a priestorová konfigurácia (geometria) budovy Hotela Kyjev sa javí ako veľmi

konkrétna a priama inšpirácia. Niektoré prvky stavby nesú zrejmú podobnosť s prvkami v Royal Hoteli.
Hotel Kyjev však na základe spôsobu, akým bol vybudovaný - iné materiály, iné rozmery, iný dizajn
detailov, však nie je možné nazvať kópiou Royal Hotelu.
Pán I. Q. tiež uviedol, že väčšina architektonických návrhov/projektov sa robí v otvorenom akademickom
dialógu a s učením sa od predchodcov keď napr. Royal Hotel si požičiava mnoho inšpirácie z budovy

Lever House v New Yorku.
Je zrejmé, že Royal Hotel bol veľkou a priamou inšpiráciou pre Hotel Kyjev. Na úrovni koncepcie pán
I. Q. síce nevidel žiadnu špecifickú individuálnu tvorivú duševnú činnosť, ale uviedol, že je tu veľa
projektových detailov, ktoré sú riešené vlastným spôsobom.Vo vzťahu k plagiátorstvu uviedol, že ide o do očí bijúcu podobnosť v celkovej koncepcii Hotela Kyjev
a tiež v niektorých interiérových prvkoch, ale nedá sa povedať, že budova je plagiát alebo kópia
Royal hotela v Kodani. Nachádza sa tu určitý stupeň individuálnej myšlienky a snahy, ale podkladové

koncepčné riešenia sú prevzaté/ inšpirované iným projektom - Royal Hotelom.
Z architektonického hľadiska sa nenachádza žiadna zreteľná inovácia, ani nie sú zjavné nové
akademické snahy, všetky významné prvky sú realizované v rovnakej až horšej stavebnej a koncepčnej
úrovni, ako boli zhotovené v rovnakom čase inde vo svete.
Pán I. Q. tiež uviedol, že na prezentácii Royal Hotelu v roku 1955 bolo mnoho diskusií či autor budovy

Royal Hotel Arne jacobsen len skopíroval Lever House v New Yorku, keď obe budovy sú si koncepčne
veľmi podobné a Royal Hotel nemohol byť vypracovaný bez vedomostí o Lever House a akademických
diskusií.

Odporca predloženie posudku pána I. Q. odôvodňoval tým, že Hotel Kyjev nespĺňa zákonné náležitosti
na priznanie autorskoprávnej ochrany s ohľadom na potrebný stupeň tvorivosti t.j. produkcie nových a

hodnotných nápadov, riešení a myšlienok. Autorský zákon chráni len jedinečné a neopakovateľné diela
pričom podľa I. Q. projekt ako nové „umelecké dielo“ so svojou vlastnou integritou neskončil s ohľadom
na vysoké množstvo identických prvkov oboch stavieb.
Navrhovateľ sa s tvrdením odporcu nijakým spôsobom nestotožnil, a uviedol, že odporcom predložený
„znalecký posudok“ neuznáva a nepovažuje ho za znalecký posudok z dôvodu, že pán I. Q. nie súdny

znalec a otázky položené pánovi I. Q. boli navádzajúce.
NavrhovateľpredložilvyjadrenieH..H..K..E..Q.Y.,vedúcejOddeleniaarchitektúry Ústavustavebníctva
a architektúry Slovenskej akadémie vied zo dňa 15.02.2013 nazvané ako Znalecký posudok týkajúci
sa hotel Kyjev v Bratislave.
Z obsahu podania vyplýva, že vzniklo ako reakcia na Znalecký posudok, ktorý vypracoval I. Q.

05.10.2012.
Menovaná okrem iného uviedla, že na rozdiel od Hotela Royal v Kodani je Hotel Kyjev v Bratislave
neoddeliteľnou súčasťou komplexu budov na kamennom námestí, ktoré pozostávajú z troch objemov
a prevádzkovo zahŕňajú obchodný dom a hotel. Projekt nemožno v žiadnom prípade posudzovať po
častiach bez ohľadu na celok a teda akákoľvek podobnosť medzi dánskym príkladom a situáciou na

Kamennom nám. v Bratislave je tak už z princípu vylúčená. Väčšina konštatovaní o zjavnej podobnosti“
Hotela Kyjev s Hotelom Royal je tak založená na vytrhnutí bratislavského hotela z celku, ktorého je
integrálnou a neoddeliteľnou súčasťou.
Tvrdenia pána I. Q. ohľadne absencii vlastnej tvorivej činnosti navrhovateľa vyvracia bez akýchkoľvek
pochybností celá séria textov renomovaných historikov a kritikov architektúry, ktorí sa k tvorivej činnosti

navrhovateľa v súvislosti s jeho dielom na Kamennom námestí od roku 1960 až po súčasnosť vyjadrovali
a oceňovali najmä originálnu urbanistickú koncepciu, výnimočné konštrukčné a materiálové riešenia a
jedinečné interiéry.

Navrhovateľ predložením dokladov, fotografií a výkresovej častí preukázal rozdielnosť architektonických

diel keď v rámci charakteristiky Hotela Kyjev a Hotela Royal poukázal na rozdielnosti v oboch dielach
(č.l. -492-).
Navrhovateľ predložil grafické znázornenie stavby Hotela Kyjev a hotela Radisson SAS Royal s
vyznačenými rozdielmi. Z predložených dokladov vyplýva, že z architektonického stavebného hľadiska
čo do usporiadania, rozsahu a technického riešenia oboch stavieb ako celkov ako i jednotlivých podlaží

oboch stavieb ide o stavby odlišujúce sa svojim rozsahom, veľkosťou, architektonickým a technickým
riešením jednotlivých modulov z ktorých sa skladajú, vnútorným usporiadaním a architektonickým
stvárnením.

Súd v súvislosti s uvedenou námietkou odporcu vychádzal z vykonaného dokazovania a predložených

dokladov a vyjadrení účastníkmi konania a dospel k záveru, že v súvislosti s predmetom sporu bola
navrhovateľom preukázaná originalita architektonického diela, keď navrhovateľ preukázal v potrebnom
rozsahu rozdielnosti exteriéru a interiéru pri oboch stavbách a to po stránke koncepčnej, materiálovej a
modulovej a potvrdil že ide o dve odlišné architektonické diela.

Odporca v súvislosti s navrhovateľom požadovaným žalobným návrhom, keď navrhovateľ sa domáhal,
aby súd zakázal odporcovi neoprávnene zasahovať do jeho autorského práva k architektonickému
dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavby Hotela Kyjev nad rámec práv
vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zákona číslo 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvekstavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na
udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu
architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa, uviedol, že

navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval v čom spočíva porušovanie jeho autorských práv,
neuviedol aké konanie odporcu považuje za zásahy do autorského práva a aké úpravy zo strany odporcu
znižujú architektonickú hodnotu stavby.
Žalobný petit odporca nepovažoval za dostatočne určitý.

Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh tým, že odporca nad rámec zákonného ustanovenie § 20 ods. 6
Autorského zákona zasahuje do jeho autorského práva k stavbe Hotela Kyjev, správa sa k dielu hanlivo
a tak znižuje jeho architektonickú hodnotu a tiež česť a dobrú povesť navrhovateľa ako autora.
Odporca počas posledných rokov stavebnými prácami neslúžiacimi na zachovanie funkčného
využívania stavby alebo k jej udržaniu v dobrom stave, mnohonásobnými drobnými a i rozsiahlymi
zmenami zasahuje do autorského práva navrhovateľa v interiéry stavby napr. zmenami v priestore

suterénu, keď uzavrel nočný bar a došlo k jeho devastácii, zmenami prízemia stavby - vestibulu a
recepcie, keď zariadenie nahradil automobilom Trabant a popísal podlahu, uzavretím a devastáciou
1. a 2. nadzemného podlažia - reštaurácie a Kyjev baru a v exteriéry stavby napríklad prekrytím
okenných výplní na prvom nadzemnom podlaží veľkoplošnou reklamou, umiestnením rôznych tabúľ a
grafickým označením na fasádu, rozbitím 60 ks travertínového obkladu a jeho nahradením provizórnymi

polystyrénovými doskami.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky
autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického

usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného
dizajnu.

Podľa § 5 ods. 17 Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) vyhotovenie rozmnoženiny diela je prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný

podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a
to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme
tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, stavbou architektonického
diela,alebovoformeinejtrojrozmernejrozmnoženiny,alebovelektronickejformezahŕňajúcejanalógové
aj digitálne vyjadrenie.

Podľa § 17 ods. 1 písmeno d) Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právom (autorský zákon) autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu
pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred
akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a

dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský
dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je
autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským

právom (autorský zákon) nadobudnutím vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci, ktorej
prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorské právo, najmä osobnostné právo podľa § 17
ods. 1 písm. d), ak nie je dohodnuté inak alebo ak z tohto zákona nevyplýva inak.

Podľa § 20 ods. 2 Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským

právom (autorský zákon) vlastnícke právo alebo iné vecné právo k veci, ktorej prostredníctvom je dielo
vyjadrené, nie je dotknuté autorským právom, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu
alebo z tohto zákona nevyplýva inak; vlastník alebo iný užívateľ veci, ktorej prostredníctvom je dielo
vyjadrené, je povinný zdržať sa takého užívania tejto veci, ktorým by použil dielo, ak nie je dohodnuté
inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak.

Podľa § 20 ods.3 Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) vlastník alebo iný užívateľ veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je povinnýudržiavať a chrániť vec pred zničením, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo
z tohto zákona nevyplýva inak.

Podľa§20ods.5 Zákonač.618/2003Z.z.oautorskompráveaprávachsúvisiacichsautorskýmprávom
(autorský zákon) autor má právo požadovať od vlastníka veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené,
aby mu ju sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva použiť svoje dielo podľa tohto zákona.
Uplatnenie tohto práva nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka veci; vlastník veci nie
je povinný vydať autorovi takúto vec, je však povinný na žiadosť a náklady autora vyhotoviť fotografiu

alebo inú rozmnoženinu diela a odovzdať ju autorovi.

Podľa § 20 ods. 6 Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon) vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela,
môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú
nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú

hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv.

Podľa § 56 ods. 1 písmeno b, c) Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právom (autorský zákon) autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého
právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä

b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia, a to aj proti osobe,
ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození tohto práva,
c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na
neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60,

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania podľa § 132 občianskeho súdneho poriadku dospel k
záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal toho, čo mu priznáva autorský zákon a zásahy zo strany
odporcu nešpecifikoval, neuviedol konkrétne akými činnosťami odporca neoprávnene zasahuje do
jeho autorského práva a neuviedol konkrétne činnosti, ktorých sa má odporca zdržať. Zo žalobného
návrhu navrhovateľa nie je zrejmé čím odporca nemá zasahovať do jeho autorského práva, ktoré úkony
konkrétne nemá odporca vykonať resp. aké úkony by vykonať mal, aby nedochádzalo k zásahu do

autorského práva. Z návrhu nebolo zrejmé čo sa za zasahovanie zo strany odporcu do autorského práva
navrhovateľa považuje a bude považovať a čo už nie. Z formulácie žalobného petitu navrhovateľom
tieto skutočnosti nevyplývajú, žalobný petit navrhovateľ formuloval všeobecne a podľa súdu neobstojí
tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné postihnúť jednou výrokovou vetou všetky úmyselné ataky zo
strany odporcu na autorské právo navrhovateľa a len z toho dôvodu, navrhovateľ zovšeobecnil svoj

žalobný návrh.

Súd sa po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo vykonané v rozsahu navrhnutom účastníkmi konania
stotožnil s tvrdením odporcu, že odporca uplatňuje svoje vlastnícke právo priznané mu zákonom, keď
budova Hotela Kyjev je v jeho výlučnom vlastníctve a teda odporca je oprávnený rozhodovať o hoteli

ako takom.
V konaní odporca predložil listinné doklady - čestné vyhlásenie odporcu ako vlastníka budovy a
vyhlásenie správcu budovy.
Z čestného vyhlásenia K.. Y. T., predsedu predstavenstva spoločnosti Hotel Kyjev, a.s. zo dňa
13.05.2013 vyplýva, že menovaný vyhlásil, že po uzatvorení prevádzky Hotela Kyjev dňa 31.10.2011

neprebiehali a neprebiehajú v priestoroch budovy hotela žiadne stavebné, búracie ani rekonštrukčné
práce, nevykonávali sa a nevykonávajú sa žiadne stavebné ani iné úpravy budovy. Z budovy je
odstránený mobiliár (zariadenie hotela) a odporca ako vlastník budovy zabezpečuje technickú správu
budovyhotela,pravidelnekontrolujetechnickýstavbudovyazabezpečujearealizujenevyhnutnúúdržbu
a revíziu nehnuteľnosti.

Z potvrdenia spoločnosti Rustler property Services Slovakia s.r.o. zo dňa 13.05.2013 vyplýva, že
menovaná spoločnosť vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti aj správu budovy hotela Kyjev,
zabezpečuje technickú správu budovy, pravidelne kontroluje technický stav budovy pričom zabezpečuje
a realizuje nevyhnutnú údržbu a revíziu nehnuteľnosti.Na základe vyššie uvedeného, keď v rámci žalobného petitu návrhu sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporcovi len vo všeobecnej rovine, mal súd za preukázané, že odporca v zmysle § 20 ods.

6 Autorského zákona v súčasnej dobe nevykonáva v priestoroch budovy Hotela Kyjev žiadne stavebné,
búracie , rekonštrukčné či iné práce a úpravy okrem nevyhnutných udržiavacích prác.
V konaní nebolo preukázané, že by odporca zasahoval do autorského práva navrhovateľa. Odporca v
medziach zákona uplatňuje svoje vlastnícke právo.
Odporca odôvodnil uzavretie Hotela Kyjev v októbri 2011 ekonomickým zámerom, keď Hotel Kyjev bol

postavený - dokončený v roku 1973 pričom neprešiel od toho času žiadnou rekonštrukciou čo malo
za následok, že výdavky na prevádzku hotela presahovali výnosy, ktoré hotel dosahoval a z dôvodu
vysokých nákladov na jeho prevádzku ako aj potrebných nákladných opráv bola činnosť ubytovacej časti
hotela ukončená.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené za stavu, keď navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval akým

konkrétnym spôsobom mal odporca neoprávnene zasahovať do jeho autorského práva a teda nebol
zrejmý rozsah činnosti či úkonov, ktoré mal súd odporcovi zakázať vykonávať návrh navrhovateľa
zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho

počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd s poukazom na citované ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o
trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť?proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodni? len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, preto?že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preto?že sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíri?len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať?návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.