Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214220520
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214220520.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: L. O., nar. XX.

U. XXXX, bytom M. XXX/X, D., proti žalovaným: 1. G. O., nar. X. U. XXXX, a 2. E. O., nar. X. R. XXXX,
obaja bytom M. XXX/X, D., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o vrátenie daru - nehnuteľností v k. ú. D. zapísaných na liste vlastníctva č. XX (parcela č. XXX/
X a XXX/X, ako aj stavba súp. č. XXX) sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 6. novembra 2014 domáhal voči žalovaným vrátenia daru -
nehnuteľností uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že ich žalovaným daroval zmluvou z 23.
septembra 1998, no tí nehnuteľnosti založili, čo malo za následok dobrovoľnú dražbu. V tomto zadlžení

sa a nesplácaní dlhov zabezpečených záložným právom videl žalobca konanie v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 630 Obč. zák.

2. Žalovaní v spoločnom vyjadrení k žalobe s ňou v podstate súhlasili. Doplnili, že v darovacej zmluve
sa zaviazali zabezpečiť doživotné právo užívania v nehnuteľnosti. V dôsledku jej založenia a predaja na
dražbe však toto právo žalobcovi nezabezpečili.

3.Súdnariadilnaprerokovanievecipojednávanie(§115ods.1O.s.p.),naktorésaúčastnícinedostavili.
Žalovaní predvolania riadne prevzali, no na pojednávanie sa nedostavili, ani nepožiadali o odročenie.
Žalobca požiadal o odročenie z dôvodu, že mu advokátka „na poslednú chvíľu“ vypovedala plnú moc. Z
obsahu spisu však nevyplýva, že by žalobca udelil splnomocnenie akejkoľvek advokátke, a ani k žiadosti
o odročenie žiadne splnomocnenie nepredložil. Taktiež nepreukázal, kedy a ako mu advokátka údajne
plnú moc vypovedala. Už len na dôvažok treba poukázať na to, že aj keby také niečo bola pravda, podľa
§ 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii je doterajší advokát povinný ešte počas 15 dní robiť určité

neodkladné úkony, aby klient neutrpel škodu, ledaže klient na tom netrvá. Ak žalobca na splnení tejto
povinnosti netrval, sám si zapríčinil, že zostal bez zastúpenia. Preto súd žalobcom uvádzané dôvody
nepovažoval za dôležité dôvody žiadosti o odročenie nevyhovel a podľa § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával
v neprítomnosti účastníkov.
Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: darovacia zmluva z 23. septembra
1998 (č. l. 21 a 22), výpis z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. D. (č. l. 37) a v spojení s uznanými, resp.
nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:4. a) Žalobca a žalovaní podpísali 23. septembra 1998 listinu označenú ako „Darovacia zmluva“ (č. l.
21 a 22). V jej čl. II žalobca prejavil, že daruje žalovaným do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
v k. ú. D. zapísané na liste vlastníctva č. XX. V čl. III žalovaní prehlásili, že „zabezpečia darujúcemu

doživotné právo užívania prevádzaných nehnuteľností“. Vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností
bol povolený 18. októbra 1998.
b) Po nadobudnutí uvedených nehnuteľností k nim žalovaní zriadili záložné právo v prospech určitej
tretej osoby na zabezpečenie svojich záväzkov voči nej. Keďže tieto záväzky nesplnili, začal záložný
veriteľ výkon svojho záložného práva dobrovoľnou dražbou. Na dobrovoľnej dražbe konanej 19. júna

2014 nadobudol darované nehnuteľnosti U. P., ktorý je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku zapísaný ako
ich výlučný vlastník na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. Okoč (č. l. 37).

5. Takto zistený skutkový stav v rozsahu, v akom bol vôbec sporný, vyplýva z vykonaných dôkazov
hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.), medzi ktorými v podstate neboli rozpory.

Právne vec súd posúdil takto:

5. Žalovaní ako obdarovaní nadobudli dar - nehnuteľnosti vymedzené vo výroku od žalobcu darovacou
zmluvou, ktorú súd považuje za platnú, keďže je uzavretá v náležitej forme (§ 46 Občianskeho
zákonníka) a spĺňa všetky ostatné náležitosti platnej zmluvy. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka

potom dáva darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu tak, že tým
hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania
obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto
právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru)
došiel obdarovanému. Ta taký prejav vôle možno nepochybne považovať aj žalobu ako kvalifikovanú

formu výzvy. Povinnosťou účastníkov (zmluvných strán) darovacej zmluvy obnoviť právny stav pred
jej uzavretím, a to vrátane zápisu žalobkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností v katastri
nehnuteľností (porov. v tomto zmysle napr. rozhodnutie 5 Cdo 31/2011). Ak obdarovaný dobrovoľne
nesplní túto povinnosť, môže sa darca domáhať jej splnenia na súde.

6. Súd pri rozhodovaní o vrátení daru však musí vychádzať zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia
rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Aj keď pri vrátení daru v zmysle § 630 Obč. zák. sa v rozsudku spravidla
vyslovuje povinnosť obdarovaného dar vrátiť, takýto rozsudok sa spravidla exekučne nevykonáva. Jeho
účelom je v takom prípade zabezpečiť súlad medzi zápisom v katastri nehnuteľností a skutočným
právnym stavom. V takom prípade je súd dbať o to, aby jeho rozsudok bol vykonateľný, teda aby na

jeho základe bolo možné vykonať zápis v katastri hnuteľností. Preto možno žalobe o vrátenie daru vo
vzťahu medzi darcom a obdarovaným (teda žalobe, ktorou darca žiada zaviazať žalovaného vrátiť mu
dar) vyhovieť len vtedy, ak na základe vyhovujúceho rozsudku bude možné vykonať príslušné zápisy
v katastri voči žalovanému. Predpokladom toho však je, aby žalovaný obdarovaný bol zapísaný ako
vlastník v katastri nehnuteľností. Aj pre tento typ rozsudku (hoci formálne znie na plnenie - vrátenie daru)

logicky platí obmedzenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého kataster
neobnoví právny stav na základe rozsudku vyslovujúceho neplatnosť právneho úkonu, ak je právo k
nehnuteľnosti medzičasom dotknuté inou zmenou. Súdne rozhodnutia sú totiž v zmysle § 159 ods. 2 O.
s. p. záväzné len medzi účastníkmi, preto nimi nemôžu byť dotknuté pomery nikoho iného.

7. V prerokúvanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že vlastníkom darovaných
nehnuteľností v súčasnosti (v čase vyhlásenia rozsudku, § 154 ods. 1 O. s. p.) už nie sú žalovaní
ako obdarovaní, ale iná (tretia) osoba, ktorá ich nadobudla dobrovoľnou dražbou. Je teda zrejmé, že
vyhovujúcirozsudokvočižalovaným,ktorýmbysaimukladalovrátiťžalobcovidar,bybolnevykonateľný.
Žalovaní by totiž nemohli vrátiť - previesť spätne na žalobcu dar, ktorý už nevlastnia, a vzhľadom na

medzičasom nastalú zmenu by nebolo možné na základe tohto rozsudku ani vykonať zmenu v katastri
nehnuteľností. Okrem toho, § 22 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v § 22 upravuje
osobitný spôsob ochrany proti dražbe, ktorý je v podstate postavený na princípe relatívne neplatnosti.
Neplatnosti dobrovoľnej dražby sa treba domáhať do troch mesiacov od jej konania žalobou na súde,
inak toto právo zaniká. Výnimku predstavuje v podstate len situácia, kedy by vlastník predmetu dražby

nebol skutočným vlastníkom (teda dražila by sa vec nevlastníka). Žalobca ani žalovaní pritom v konaní
netvrdili, a už vôbec nijako nedokázali, že by buď podali žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, alebo
že by žalovaní v čase dražby neboli vlastníkmi predmetu dražby. Súd teda musí vychádzať z toho, že
dobrovoľná dražba 19. júna 2014 bola vykonaná platne a že vlastníkom darovaných nehnuteľností jeku dňu vyhlásenia rozsudku iná osoba, nie žalovaní. Preto nebolo možné vyniesť rozsudok zaväzujúci
žalovaných - nevlastníkov na vrátenie daru žalobcovi v zmysle § 630 Obč. zák.

8. Podľa názoru súdu však v prerokúvanej veci nie sú naplnené ani hmotnoprávne podmienky nároku
na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák. Podľa judikatúry (R 31/1999) predpokladá tento nárok o
porušenie dobrých mravov dosahujúce značnú intenzitu alebo musí ísť o porušovanie sústavné,
ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Za také
porušenie sa spravidla považuje intenzívne alebo sústavné porušovanie morálnych pravidiel, ktorých

dodržiavanie možno medzi slušnými ľuďmi očakávať, a to napríklad fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. (pozri podrobnejšie Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký
komentár. 2. diel. Bratislava : EUROUNION, 2011, s. 1895 a 1896). Navyše, zo znenia citovaného
ustanovenia vyplýva, že musí ísť o „správanie voči darcovi alebo členom jeho rodiny“. Teda, nielenže
rozpor s dobrými mravmi musí byť naplnený samotným správaním sa, ale toto správanie musí priamo
smerovať voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Nepostačuje teda, ak sa určité konanie obdarovaných

nepriamo (reflexne) negatívne prejaví voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ale musí ísť o také
správanie, ktoré je voči nim priamo negatívne namierené.

9. V prerokúvanej veci žalobca videl konanie napĺňajúce definíciu správania v rozpore s dobrými mravmi
v tom, že obdarovaní darované nehnuteľnosti zaťažili záložným právom a následne došlo k vydraženiu

nehnuteľností. Žalobca tým, že nehnuteľnosti daroval žalovaným, previedol na nich vlastnícke právo, na
základektoréhomohlitýmitonehnuteľnosťamivoľnedisponovať.Tozahŕňaloajprávotietonehnuteľnosti
založiť na zabezpečenie svojich záväzkov. Takéto konanie samo osebe nemôže byť považované za
rozporné s dobrými mravmi, pretože nie je namierené proti darcovi - žalobcovi. Taktiež sama okolnosť,
že kvôli neschopnosti žalovaných splácať svoje záväzky boli darované nehnuteľnosti vydražené,

nemôže samo osebe predstavovať konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože už nejde o konanie
obdarovaných, ale tretej osoby (záložného veriteľa), ktoré sa navyše voči žalobcovi - darcovi prejavovalo
lennepriamo(reflexne)tým,ženovývlastníkmuvtejtonehnuteľnosti(údajne)neumožňujebývať(užívať
ju).

10. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

11. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešným žalovaným vzniklo právo na
náhradu trov, ale návrh na jej priznanie nepodali, takže nebolo možné o ich trovách rozhodovať (§ 151
ods. 1 a contrario O. s. p.). Žalobca naopak priznanie náhrady trov žiadal, ako neúspešný účastník však

na ne nemá právo, preto súd o jeho návrhu (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich náhradu
nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.