Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306207439
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4306207439.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: I. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. S., C.
XXX/XX, o vymoženie sumy 230,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Levice č.k. 9Er/537/2006-27 zo dňa 14. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd prvého
stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavilp o t v r -
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, prvým výrokom

návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Druhým a tretím výrokom exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Napokon štvrtým výrokom rozhodol o trovách exekúcie tak, že
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Vaculíkovej Horváthovej so
sídlom v Seredi, Cukrovarská 733, nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 27,88 eura v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. c), §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 15.06.2006 poveril

exekučný súd súdneho exekútora JUDr. Jozefa Horvátha vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade so sídlom v Partizánskom, notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom, pod č. k. N 216/2006, Nz 3272/2006 zo dňa 28.01.2006. Oprávnený podal dňa
31.05.2012 v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu súdneho exekútora a navrhol
vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, pretože exekúcia je vyhlásená za neprípustnú

a zastavená a zmena súdneho exekútora by bola neúčelná a odporovala by hospodárnosti konania.
Zároveň bolo zistené, že právnym základom exekučného titulu je zmluva o úvere č. 4420477 uzavretá
medzi oprávneným a povinnou dňa 15.06.2005, ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver
vo výške 464,71 eura (14.000,- Sk) a povinný sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 133,43 eura (5.020,- Sk ), t.j. celkovo sa zaviazal vrátiť 631,324 ura ( 19.020,- Sk)
v troch pravidelných mesačných splátkach po 210,44 eura ( 6.340,- Sk), počnúc dňom 15.07.2005.

Zároveň v predmetnej notárskej zápisnici povinná, zastúpená na základe písomného splnomocnenia
uvedeného v Zmluve o úvere č. 4420477 zo dňa 15.06.2005 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska
kancelária Za Kasárňou 1, Bratislava, uznala záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadrila súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu,
na podklade ktorého je možné exekúciu vykonať. V tomto smere súd prvého stupňa zdôraznil, že
takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 ods.

2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného. Podľa názoru súd prvého stupňa je potom takéto splnomocnenie preobchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. V tomto smere uviedol nadväzujúc na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo
jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný

titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený
výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. Vzhľadom na to, že sa v predmetnej exekúcii vyskytol
dôvod znemožňujúcim pokračovanie v jej vykonávaní, súd prvého stupňa rozhodol v súlade s § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju z uvedeného
dôvodu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 196, § 200 ods. 1, 2 , § 203 ods. 1

Exekučného poriadku tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy v zmysle
§ 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 16 ods. 2 a § 27a vyhlášky MSSR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov vo výške 27,88 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania
zdôraznil, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Exekučný súd neumožnil účastníkom
exekučného konania ( osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli
uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym otázkam, nastoleným samotným súdom.
Poznamenal, že nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného

s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie, v dôsledku čoho je exekučné konanie poznačené vážnymi
procesnými nedostatkami. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie
je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci
s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár

má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a
preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade
úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového
obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože

je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to,
že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným

titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený
s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s
obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Ohľadom plnomocenstva udeleného povinnou v zmluve o
úvere dodal, že toto nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ust.

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinná ako dlžník mohla
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Podľa názoru oprávneného
udelením plnomocenstva sa povinná nevzdala svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu,
že zástupca nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinnej

bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo
forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej
notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.

Oprávnený ďalej žiadal konanie s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušiť a podať
návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods.
1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok. Zároveň v odvolaní podal ďalší návrh na prerušenie konania
a to podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na

základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: " 1)
je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý
má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výškyvzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z
tejto zmluvy?, 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu

93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?".

S poukazom na vyššie uvedené návrhy oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP.
Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. písm. b), písm. c) OSP odvolací súd návrhy
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania
sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného
pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,
pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5
zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Rovnaké účinky platia i pre začatie
reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na

exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného
konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by aj pripustil možnosť prerušenia konania s poukazom
na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP , vyriešenie predjudiciálnych otázok , ktorých predloženia

Súdnemu dvoru Európskej únie sa oprávnený domáha, by nič nezmenilo na tom podstatnom
dôvode, pre ktorý súd exekúciu v danej veci zastavil. Dôvodom zastavenia exekúcie v tejto veci bola
neplatne dojednaná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, dôsledkom čoho vo veci právne
relevantným spôsobom nemohol rozhodovať rozhodcovský súd, ktorý nemal vo veci právomoc konať.
Judikatúra súdov SR už ustálila , že neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch

nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo
vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 písm. c) OSP prijal záver, že v tomto
konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože
otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná . Odvolací súd aj z týchto
dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 212

ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetomodvolaciehokonaniaboloposúdeniesprávnostiuzneseniasúduprvéhostupňavovýrokoch,

ktorými súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Výrokom, ktorým súd
návrh na zmenu súdneho exekútora na zmenu súdneho exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal,
pretože voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora OSP (§ 202) ani exekučný poriadok
nepripúšťa možnosť podať odvolanie. Odvolanie môže účastník konania podať iba ak vo veci rozhodol
podľa § 374 ods. 4 OSP súdny úradník alebo justičný čakateľ súdu, a v takom prípade opätovne

rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Napokon ani dôvody odvolania podaného oprávneným v tejto veci
nesmerovali voči tomu výroku súdneho rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 06.04.2006 požiadal súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Horvátha so sídlom Exekútorského úradu Sereď, Cukrovarská 733, o vykonanie exekúcie

voči povinnej na vymoženie sumy 6.956,- Sk, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice
vo výške 2.463,- Sk, trovy exekúcie, ktoré vznikli vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.000,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 1.650,- Sk, poplatok za zasielanie
upomienok 120,- Sk a úroky z omeškania vo výške 4.723,- Sk. Za exekučný titul označil Notárskuzápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 216/2006, NZ 3272/2006, NCRLs 3248/2006 vyhotovenú
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4, zo
dňa 28.01.2006. Súdny exekútor doručil dňa 31.05.2006 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, plnomocenstvo
a exekučný titul. Súd prvého stupňa dňa 15.06.2006 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi
Horváthovi povereniena vykonanieexekúcie navymoženiepohľadávkynazáklade uvedenejnotárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Oprávnený podal dňa 31.05.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora,
v ktorom žiadal, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom

Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60. Súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením,
v ktorom žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú
azároveňjuzastavilaotrováchexekúcierozhodoltak,žeoprávnenémuuložilpovinnosťnahradiťsúdnej
exekútorke JUDr. Viere Vaculíkovej Horváthovej so sídlom v Seredi, Cukrovarská 733, nevyhnutné trovy
exekúcie vo výške 27,88 eura v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.

Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia exekučného konania t.j. do
31.08.2005), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných

rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu
exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o
úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 15.06.2005 (č.l. 7 spisu), ktorou sa oprávnený zaviazal ako
veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o

príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či
povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila
ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnej takéto
vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných
náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v

nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2

OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal
záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym

úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej
zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej , a to pre rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru
odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní
notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v

prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným
bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na
základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh
neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť
iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až

v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice
bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne
zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom
uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote,

o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými
argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil , preto s poukazom aj na dôvody uvedené v
tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

V priebehu odvolacieho konania bol novelizovaný zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a to zákonom č. 299/2013 Z.z., účinným od 1.11.2013. a zmena právnej úpravy sa
týkala aj prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku. Odvolací súd s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia § 243 ods. 1,3 EP mal

za to, že v danom prípade ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57, ktoré bolo podané po 1. novembri 2013, avšak zároveň ide aj o odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Keďže prechodné ustanovenia, ani
dôvodová správa neriešia, čo je v tomto prípade potrebné považovať za rozhodnutie sudcu, odvolacísúd bol toho názoru, že sudca svojím vyjadrením zo dňa 14. 04. 2014 („ odvolaniu nemienim vyhovieť,
nakoľko považujem rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky za vecne správne“) o odvolaní oprávneného
nerozhodol, a preto na daný prípad nebolo možné ani aplikovať právne predpisy účinné do 31. októbra

2013, ale právne predpisy účinné od 1. novembra 2013, v zmysle ktorých proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať odvolanie. Odvolací súd preto v rámci odvolacieho
konania nerozhodoval o výroku o trovách exekúcie, pretože v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta
OSP o odvolaní oprávneného proti tomuto výroku, vydaným vyšším súdny úradníkom, musí meritórne
rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude

prípustné odvolanie.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.