Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/408/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223801
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215223801.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľa: F. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.N. XXX, XXX XX R. B. X., zast.: JUDr. Tomáš
Matovič, bytom E.F. Scherera 36, Piešťany proti odporcovi: Infra Services, a.s., IČO: 47 898 190, so
sídlom Hraničná 10, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová
7, Bratislava, o určenie, že odporca je zodpovedný za narušenie statiky nehnuteľnosti a o uloženie
povinnosti vykonať statické opravy nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 447,48 eur právnemu
zástupcovi odporcu Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 19.10.2015, domáhal určenia, že
odporca je zodpovedný za narušenie statiky nehnuteľnosti pri výkone stavebných prác a to garáže
postavenej na pozemku s parc. č. XXX/X, ktorý je evidovaný na LV č.XXXX, nachádzajúci sa v k. ú.: R.
B. X., obec R. B. X., okres M. a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi uviesť nehnuteľnosť
- garáž vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa vykonaním statických opráv nehnuteľnosti do pôvodného

stavu pred začatím výkonu stavebných prác a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že on je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
- rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v
k.ú.: R. B. X., obec R. B. X., okres M..
Na pozemku s parc. č. XXX/X, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, je postavená garáž s príslušenstvom.
Zo strany odporcu prišlo k narušeniu statiky predmetnej garáže, ktorá vznikla pri stavebných prácach

na vodovode, ktoré vykonával odporca prostredníctvom svojich zamestnancov v jej bezprostrednej
blízkosti.
Navrhovateľ zaslal dňa 28.04.2014 list označený „Žiadosť o opravu garáže“, ktorá bola odporcovi
doručená dňa 30.04.2014. Odporca bol opätovne vyzvaný zo strany splnomocneného zástupcu
navrhovateľa dňa 18.05.2015, ktorá mu bola doručená dňa 29.05.2015.
Odporca písomne na žiadnu žiadosť navrhovateľa nereagoval a nevykonal opravu predmetnej garáže.
Poškodenie statiky nehnuteľnosti navrhovateľ preukazuje fotodokumentáciou predmetnej nehnuteľnosti.

Navrhovateľ vyčerpal všetky možnosti pred začatím súdneho konania, ktoré skončili bez úspechu, ktoré
by smerovali k náprave vzniknutého stavu.
Naliehavý právny záujem navrhovateľa na uložení povinnosti odporcovi spočíva v tom, aby mohol
navrhovateľ predmetnú garáž plnohodnotne užívať, ale aj zabrániť eventuálnemu zrúteniu, čím by prišlok väčšej škode na majetku navrhovateľa a tiež aj k hrozbe ublíženia na zdraví navrhovateľa a jeho
rodinných príslušníkov.

Odporcavpísomnompodanídoručenomsúdudňa01.02.2016uviedol,ženároknavrhovateľaneuznáva
v celom rozsahu. Návrh na začatie konania považuje za zmätočný a neurčitý.
Z výpisu z LV č. XXXX nevyplýva, že na uvedenej parcele č. XXX/X je postavená garáž a že pozemok
parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 282 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria je
v zmysle uvedeného LV č. XXXX používaný ako pozemok, na ktorom je dvor.

Nakoľko garáž nie je na evidovaná na LV č. XXXX, odporca pochybuje, že predmetná garáž je postavená
a skolaudovaná v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) a ostatných všeobecne záväzných predpisov.
Odporca má za to, že ak sa pri výstavbe nehnuteľnosti nedodržali stavebné povolenia a projektová
dokumentácia, resp. ak bola stavba postavená bez príslušných povolení a dokumentácie, môže byť jej
havarijný stav zapríčinený aj neodbornou výstavbou. Odporca v tejto súvislosti uvádza, že je potrebné

preveriť,činehnuteľnosťmáosadenýdažďový žľabavodanetečiezostrechypodzákladynehnuteľnosti
a permanentne ich nepodmáča.
Ďalej odporca uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že v dôsledku stavebných prác na verejnom vodovode
vykonávaných odporcom, resp. jeho zamestnancami, vznikla navrhovateľovi škoda, je zavádzajúce.
Práce - realizácia pretlaku železobetónovej chráničky DN 1400 mm boli vykonané prostredníctvom

subdodávateľa odporcu : DORYT SK spol. s r. o., so sídlom Rumunská 11, Košice, IČO: 36 586 269.
Napriek skutočnosti, že odporca práce nevykonáva a nemohol tak spôsobiť navrhovateľovi škodu, podľa
názoru odporcu vykonávanie prác nemohlo mať za následok prepadnutie (sadanie) terénu.
Záverom odporca uviedol, že z navrhovateľom tvrdených skutočností a z predložených listinných
dôkazov jednoznačne nevyplýva, že škody spôsobené na nehnuteľnosti a zachytené navrhovateľom na

priloženej fotodokumentácii boli spôsobené v príčinnej súvislosti s prácami na verejnom vodovode. Z
predloženej fotodokumentácie nie je možné posúdiť, v akom stave bola garáž pred vykonávaním prác
a z tohto dôvodu nie je možné určiť, či a aké škody vznikli v dôsledku realizácie prác.
Na preukázanie nároku navrhovateľa na náhradu škody je potrebné vykonať znalecké dokazovanie,
v rámci ktorého sa preukáže, či a aké škody spôsobené na nehnuteľnosti boli spôsobené v príčinnej

súvislosti s prácami a či sú naplnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu a v rámci
ktorého by bola stanovená výška náhrady škody a vyriešená otázka spoluzavinenia poškodeného.

Vzhľadom k nedostatku pasívnej legitimácie odporcu a navyše nenaplnenia predpokladov na vznik
zodpovednosti za škodu v zmysle zákona, odporca žiada, aby súd zamietol návrh navrhovateľa a

zaviazal ho na náhradu trov konania.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý vzal
termín pojednávania na vedomie dňa 04.05.2016, pričom mu bola uložená povinnosť, aby sa vyjadril k
otázke pasívnej legitimácie odporcu, avšak na nariadené pojednávanie dňa 22.06.2016 sa navrhovateľ

nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu a ani súdu
nedoložil písomné vyjadrenie tak, ako to uviedol na pojednávaní konanom dňa 04.05.2016.

Ako vyplýva z ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti účastníka konania môže súd vec prejednať a
rozhodnúť vtedy, ak bol účastník konania, ktorý sa nedostavil, riadne predvolaný a ak nepožiadal včas

z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) o odročenie pojednávania.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka
konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom
práve účastník trvá. Možnosť zúčastniť sa pojednávania je právom každého účastníka a je výlučne na
jeho rozhodnutí, čí toto právo účastník využije.

Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka,
za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na
pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Vprejednávanejvecinavrhovateľnepožiadaloodročeniepojednávania,hocibolnapojednávanieriadne
predvolaný (vzal termín na vedomie), avšak na nariadený termín pojednávania sa nedostavil a ani

nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Súd navyše poukazuje na to, že pojednávaniu, na ktorom
súd vo veci rozhodol rozsudkom, predchádzalo viacero pojednávaní, pričom navrhovateľ bol opakovane
vyzývaný na vyjadrenie sa k namietaným skutočnostiam zo strany odporcu (najmä k otázke pasívnej
legitimácie odporcu), napriek uvedenému sa navrhovateľ nevyjadril a nenavrhol v tejto otázke súduvykonať akékoľvek dokazovanie. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p., súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením listinných dôkazov: LV č. XXXX,
žiadosť o opravu zo dňa 28.04.2014, výzva zo dňa 18.05.2015, podací lístok zo dňa 28.05.2015,
doručenka zo dňa 29.05.2015, zmluva o dielo a odovzdávací protokol a zistil tento skutkový stav veci:

Z LV č. XXXX vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu a

prislúchajúcich pozemkov, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú.: R.
B. X., obec R. B. X., okres M..

Podľa vyjadrenia navrhovateľa, ako aj z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že na pozemku s parc.
č. XXX/X, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, je postavená garáž s príslušenstvom.

Navrhovateľ zaslal dňa 28.04.2014 odporcovi list označený „Žiadosť o opravu garáže“, ktorá bola
odporcovi doručená dňa 30.04.2014.

Navrhovateľ opätovne vyzval odporcu na vykonanie potrebných opráv narušenej statiky garáže
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu listom zo dňa 18.05.2015, ktorý bol odporcovi

doručený dňa 29.05.2015.

Dňa 20.12.2012 uzavrel odporca ako objednávateľ so spol. DORYT SK spol. s r.o. ako zhotoviteľom
Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie pretláčacích opráv na stavbe špecifikovanej v prílohe
v súlade s podmienkami zmluvy.

Predmetná zmluva upravila vzťahy zhotoviteľa a objednávateľa pri realizácii stavby „ČS Podunajské
Biskupice - Bernolákovo, rekonštrukcia vodovodného zásobného potrubia - 3. stavba km 9,5460-12,760“
- pretláčanie potrubia.

Z Preberacieho protokolu k Zmluve o dielo zo dňa 20.12.2012 a Dodatku č.1 vyplýva, že preberacie
konanie začalo dňa 16.12.2013 a bolo ukončené dňa 17.12.2013 a dielo v zmysle zmluvy bol riadne
odovzdané objednávateľovi (odporcovi).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že dňa 15.04.2014 ráno vytiahol auto z garáže, išiel

aj s priateľkou, garáž bola v tom čase v poriadku. Keď sa večer vrátili, zistili, že v garáži sú praskliny a
dlážkajeúplnezlomená.Vblízkostijehodomuužasirokprebiehaliprácenavýstavbenovéhovodovodu,
pričom v čase, keď došlo k poškodeniu boli už práce vykonávané na hranici jeho pozemku, stál tam
žeriav.Prihranicipozemkuvovlastníctvenavrhovateľadošlokpodkopaniu,ktoréprávezavinilouvedené
poškodenia.

V ten deň prišiel k robotníkom, ktorí pracovali na stavbe, boli to Češi, komunikoval s jedným českým
robotníkom, meno uviesť nevedel, ktorý mu povedal, že podkopávali pri hranici jeho pozemku a že
mu to podmylo. Následne na to mu zavolali z Infra Services, a.s., myslí si, že to bol majster, meno
uviesť nevie, tento bol zodpovedný za tieto práce, tiež si to všetko pozrel a zároveň si všimol, že aj plot,
ktorý bol paralelne s garážou sa naklonil a tiež bol podmytý. Uznal to a povedal, že to musí nahlásiť

na vedenie. Následne prišli nejakí ľudia od odporcu so znalcom a s niekým z poisťovne, nakoľko mu
odporca navrhol, že to budú riešiť cez poisťovňu s tým, že to buď uvedú do pôvodného stavu alebo
mu nahradia škodu v peniazoch. Všetko si to nafotili, zdokumentovali. Znalec bol starší pán, ktorý si to
ohliadol, nevie uviesť názov poisťovne. Následne hovoril s p. B. z vedenia Infra Services, a.s., ktorý ho
ubezpečoval, že to vyriešia, ale že musia čakať na poisťovňu. Následne tam prišiel pán z Košíc, ktorý

bol z firmy, ktorá bola subdodávateľom firmy Infra, išlo o konateľa firmy, tiež to ohliadol a navrhol, že
mu dajú na podlahu železnú mriežku a následne to zalejú a pokiaľ ide o prasklinu v stene, tú vertikálnu,
lebo vznikli aj horizontálne praskliny, že na to dajú omietku. Rozhovor s týmto pánom si s jeho súhlasom
nahral na mobilný telefón, pokúsi sa túto nahrávku vytiahnuť a keď sa to podarí, predloží ju súdu.
On sa informoval u stavbyvedúceho z inej stavebnej firmy na spôsob opravy garáže, ktorý mu navrhol

odporca, tento mu povedal, že to treba podpilotovať a až potom možno opraviť dlažbu, že riešenie
navrhovanéodporcomjelenpovrchné.Následnemup.B.,sktorýmešteniekoľkokráttelefonoval,prestal
brať telefóny a prestal s ním komunikovať.Má k dispozícii fotografie o tom, že firma DORYT vykonala výkop a položila potrubie a následne potom
prišla česká firma, ktorá postavila žeriav, ktorá ukladala betónové plochy a práve v ten deň došlo k
poškodeniu jeho garáže. Išlo o dátum 15.04.2014. Teda má za to, že poškodenie spôsobila firma

odporcu a nie spoločnosť DORYT, nakoľko táto odovzdala dielo k tomuto dátumu, resp. ukončila práce.

Súdnevykonaldokazovanievýsluchomsvedkov:priateľkynavrhovateľap.L.Q.,sktoroužijevspoločnej
domácnosti a ani p. L. Z., ktorý v deň, kedy došlo k poškodeniu, asi hodinu po príchode navrhovateľa
domov ho navštívil, tomuto to všetko ukazoval a tento bol taktiež prítomný rozhovoru s českým

robotníkom, nakoľko vykonanie týchto dôkazov, s poukazom na zásadu hospodárnosti, s poukazom na
skutkový stav, súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutiu súdu vo veci samej.

Po právnej stránke súd návrh navrhovateľky posúdil nasledovne:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom prejednávanej veci je nárok navrhovateľa na určenie zodpovednosti odporcu za vzniknutú
škodu a nárok na uloženie povinnosti na navrátenie veci do pôvodného stavu na náhradu škody. Súd sa

teda musel zaoberať otázkou, či odporca zodpovedá za poškodenie garáže vo vlastníctve navrhovateľa,
a teda, či zodpovedá za vzniknutú škodu. Prvou otázkou, ktorou sa musel súd zaoberať, je skúmanie
pasívnej legitimácie odporcu v konaní.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom

konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Pasívne legitimovaným v predmetnom spore je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto
škodu spôsobil porušením právnej povinnosti, resp. podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka ten,
kto škodu, ktorú spôsobil navrhovateľovi prevádzkovou činnosťou. Ako vyplýva z listinných dôkazov
založených v súdnom spise a tiež aj zo samotnej výpovede navrhovateľa, ktorý sám uvádzal, že sa s
ním kontaktoval konateľ spol. DORYT SK s.r.o. a že sa na stavbe nachádzali nejakí českí robotníci (cit.:

„firma Doryt vykonala výkop a položila potrubie a následne potom prišla česká firma, ktorá postavila
žeriav, ktorá ukladala betónové plochy a práve v ten deň došlo k poškodeniu mojej garáže. Išlo o
dátum 15.4.2014“), aj samotný navrhovateľ mal vedomosť o tom, že na stavbe vykonávala činnosť iná
spoločnosť, odlišná od spoločnosti odporcu, napriek tomu však navrhovateľ spoločnosť zhotoviteľa dielaDORYT SK, s.r.o. ani inú napr. zahraničnú spoločnosť (českú firmu) v návrhu na začatie konania a ani
neskôr v priebehu konania za odporcu neoznačil.
Teda možno uzavrieť, že konaním odporcu navrhovateľovi škoda nemohla vzniknúť, keďže navrhovateľ

stavebné práce v rozhodnom období v danej lokalite nevykonával a odporca tak vo vzťahu k
navrhovateľovi neporušil žiadnu povinnosť a teda konaním odporcu nemohla navrhovateľovi vzniknúť
žiadna škoda.
Práce na uvedenej stavbe vykonávala spoločnosť DORYT SK s.r.o., s ktorou dňa 20.12.2012 uzavrel
odporca ako objednávateľ Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie pretláčacích opráv na

stavbe špecifikovanej v prílohe v súlade s podmienkami zmluvy. Predmetná zmluva upravila vzťahy
zhotoviteľa a objednávateľa pri realizácii stavby „ČS Podunajské Biskupice - Bernolákovo, rekonštrukcia
vodovodného zásobného potrubia - 3. stavba km 9,5460-12,760“ - pretláčanie potrubia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia odporcu v tomto
konaní podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani podľa § 420a Občianskeho zákonníka.

Navyše súd dodáva, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku navrhovateľa bolo v prejednávanej
veci preukázanie porušenia právnej povinnosti odporcom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou).

V prejednávanej veci však nebolo preukázané naplnenie ani jedného zo zákonných predpokladov
pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi údajnými stavebnými prácami
vykonávanými neznámou spoločnosťou a teda nebol preukázaný ani vznik ani škody, ku ktorej
došlo v súvislosti s týmito stavebnými prácami. Navrhovateľ totiž neuniesol dôkazné bremeno v
žiadnom zo svojich tvrdení ohľadne zodpovednosti odporcu za vzniknuté poškodenie statiky garáže,

ktorej preukázanie je v tomto konaní základným predpokladom pre úspešné uplatnenie si nárokov
navrhovateľa.

Navrhovateľ navyše v konaní ničím nepreukázal porušenie akejkoľvek povinnosti na strane odporcu ako
základného predpokladu pre úspešné uplatňovanie si svojho nároku a rovnako žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázal, že došlo na jeho strane k vzniku škody a ani nepreukázal kto za vzniknutú
škodu zodpovedá.

Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz (a ani takýto dôkaz súdu nenavrhol vykonať) preukazujúci,
že v rozhodnom období práve a výlučne (minimálne v rozhodujúcej miere) v dôsledku konania

odporcu došlo k vzniku tvrdených poškodení na majetku vo vlastníctve navrhovateľa a že v priamej
a bezprostrednej príčinnej súvislosti práve s vykonávanými prácami došlo v vzniku škody (porušeniu
statiky) na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď v prejednávanej veci

neboli naplnené predpoklady úspešného uplatnenia si nároku navrhovateľa, súdu nezostalo iné, ako
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd na návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.) priznal podľa § 142 ods. 1
O. s. p. proti neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom

v sume 447,48 eur za nasledujúcich 5 úkonov právnej služby (po 66,- € eur za jeden úkon) :
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.01.2016;
2. písomné podanie na súd dňa 29.01.2016;
3. účasť na pojednávaní dňa 23.03.2016;
4. účasť na pojednávaní dňa 04.05.2016;

5. účasť na pojednávaní dňa 22.06.2016;
plus 5 x režijný paušál po 8,58 eur plus 20 % DPH z odmeny a náhrady 47,93 €, podľa § 10 ods. 1, ods. 3,
§ 13a ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súdBratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.