Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210653
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210653.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocneným zástupcom
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné

námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 313,48 eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/216/2012-55 zo dňa 17.
októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/216/2012-55 zo dňa 17.10. 2013 žalobu v celom

rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
Konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pretože nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci sp. zn. EX 15543/2010 o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnou

E. O., nar. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5580907.
Na pojednávaní dňa 17.10.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Žalobca elektronickým podaním zo
14.10.2013 doručeným súdu 17.10.2013 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. d/ a
109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti

žalobcu podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu
a na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5NcC/74/2013. Tento
návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 17.10.2013, sp. zn.
8C/216/2012, vyhláseným na pojednávaní dňa 17.10.2013. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia
veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo
veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a

nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o
základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku.
Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný zaškodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, ale v žalobe
samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene jej zamietnutím. Ak by aj žaloba
čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa súdu ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného
súduLiptovskýMikulášprivydávanípovereniavexekučnejvecivedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.
EX 15543/2010, ktorý spočíva v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím po uplynutí
zákonnej lehoty.
Z exekučného spisu mal súd preukázané, že dňa 09.12.2010 bola súdu doručená žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761 Bratislava z 19.08.2010
sp. zn. SR 14622/09 vykonateľný dňa 30.09. 2010. Súd požiadal rozhodcovský orgán výzvou
zo dňa 20.12.2010 o predloženie rozhodcovského spisu a doručeniek preukazujúcich doručenie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.08.2010 povinnej, keďže išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Túto
povinnosť rozhodcovský súd splnil 17.01.2011 a okresný súd dňa 28.02.2011 vydal uznesenie č. k.

6Er/1392/2010-17 právoplatné dňa 17.08.2011, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol pre neexistenciu vykonateľného exekučného titulu (rozsudok rozhodcovského
súdu trpel vadou formálnej vykonateľnosti založenej porušením zákonného postupu pri doručovaní
exekučného titulu). Nie je preukázané tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej nečinnosti súdu. Pri vydávaní
poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto si zabezpečil spis rozhodcovského súdu.

Po preskúmaní všetkých náležitostí, čo je postup v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku,
konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ale aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom
C-40/08, ktorý je pre SR prameňom práva, žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Žalobca nielenže
nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným
rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti), ale nepreukázal ani

existenciu ďalších podmienok zodpovednostného právneho vzťahu - vznik škody (už aj vzhľadom na
neexistenciuprotiprávnehokonania)anikauzálnynexusmedziškodou,ktorámalavzniknúťazavineným
protiprávnym konaním. Žalobca rovnako nepreukázal výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur, či už ide
o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur
na správu a údržbu vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť,

či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy
bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie
a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné,
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15 eur. V pripojenom exekučnom spise okresného súdu sp. zn. 6Er/1392/2010 sa nenachádza dôkaz

preukazujúci, že žalobca urgoval alebo kontroloval stav konania na exekučnom súde, či už sám alebo
prostredníctvom súdneho exekútora. Aj keď žalobca tvrdí, že súdu adresoval niekoľké písomné podania
smerujúce k získaniu informácií o stave exekučného konania, resp. sťažnosť, neoznačil ich spisovou
značkou, nepripojil ich ako dôkaz k žalobe, takže nie je možné zistiť, či vôbec boli podané a či sa
týkajú exekučného konania sp. zn. 6Er/1392/2010. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Ak konaním súdu
malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa
môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne,

kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani
tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného
obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie po tom, čo
by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti
tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a

vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody alebo ich zverejní a splní
dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok
skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. V konaní

úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trov konania, náhradu ktorých si uplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu.V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, - dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ktoré doteraz neboli
uplatnené, - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného (správne malo byť uvedené žalobcu - poznámka

odvolacieho súdu) a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., pretože
sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, tento uviedol, že podal elektronicky na
uverejnenú e-mailovú adresu návrh na zrušenie pojednávania. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosť,
že súdu boli v žalobe oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu
vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Na základe týchto skutočností mal súd postupovať
podľa ust. § 15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu, a ten vzhľadom na ust. §

12 O. s. p mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Žalobcovi však nebolo vôbec
predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu. V prípade vylúčenia
sudcov je zrejmé, že o veci rozhodoval nezákonný sudca. V prípade nevylúčenia sudcov, by sa bol
bránil ochrany svojich práv na prejednanie veci pred zákonným sudcom sťažnosťou na ústavnom súde.
Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia, bola však možnosť obrany voči prejednaniu veci pred zákonným

sudcom odňatá a celkom zmarená. Aj táto okolnosť svedčí o tom, že jeho tvrdenia o vylúčení sudcov
súdu, ktorý spôsobil mu škodu, ktorej náhrady sa domáha v tomto konaní sú relevantné a opodstatnené
a všetci sudcovia tohto súdu majú byť z konania a rozhodovania vylúčení. Podľa žalobcu teda riadne
a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s
označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho

neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Ďalej žalobca uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach

žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak
aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach, tiež
s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že - názor krajského súdu vo veci nestrannosti

pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca.

Ďalej žalobca vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej

účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde.
Tiež to, že nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré
súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Za

takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa
na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napr. žalobca uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní

jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a
nerozhodol o jeho návrhu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučného
súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd sa musí
preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutomrozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Záver súdu,
že exekučný súd konal priebežne, a bez zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania nevyplýva,
práve naopak, prieťahy sú z vykonaného dokazovania zrejmé.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V súvislosti so žalobcom namietanou otázkou nestrannosti a zákonnosti sudcu odvolací súd poukazuje
na to, že procesným prostriedkom k dosiahnutiu nápravy, pokiaľ sa účastník konania domnieva, že
sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, má pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich
zástupcom, je podanie námietky zaujatosti. Z obsahu spisu vyplýva, že vzhľadom na oznámenie žalobcu

v žalobe, súd ho vyzval, aby oznámil, či mienil vzniesť námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš podľa § 15a a nasl. O. s. p. alebo podať návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
inému súdu podľa § 12 ods. 2 O. s. p. Žalobca, kvalifikovane zastúpený advokátom, na výzvu súdu
oznámil, že námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. nepodal (č. l. 8 spisu). Napriek tomu okresný
súd podľa § 16 O. s. p. predložil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu nadriadenému na rozhodnutie,

a to na základe oznámenia sudcov okresného súdu s poukazom na skutočnosti oznámené žalobcom v
žalobe. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5NcC/74/2013-17 zo dňa 28.02.2013 rozhodol, že zákonná
sudkyňa JUDr. Jana Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na súde
pod sp. zn. 8C/216/2012. Uznesenie krajského súdu bolo splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa
doručené dňa 09.10.2013 (č.l. 21 p.v. spisu). V dôsledku podaného dovolania zo strany žalobcu odvolací

súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 254/2014-94 zo dňa 15.04.2015 dovolacie konanie zastavil. Uznesenie
bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 02. 07. 2015.
Na zdôraznenie, vzhľadom na opakované námietky žalobcu, odvolací súd opätovne uvádza, že
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej
ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 Ústavy SR). Vzhľadom

na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a
len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom,
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého
sudcusúdanéokolnostivylučujúcehozprejednávaniaarozhodovaniavecieštenezakladábezďalšieho
dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu

nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na
ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa
31.05.2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojim
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za spôsobenú

škodu a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu
SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej
miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu, v každej veci zachovať vecný
profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, pričom tento nebol

zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá
pomer k veci.Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia

sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol
pojednávanienaktoromzaneprítomnostižalobcumeritórnerozhodol(vžiadostisapritomzdôrazňovalo,
že navrhovateľ trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť sa vyjadriť k
tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení

svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, odvolací
súd k týmto uvádza:

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 17.10.2013 pojednávanie. Splnomocnený

zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 09.10.2013 (č.l. 21 p.v. spisu). Dňa 17.10.2013 o7.46
hod. doručil žalobca zo strany splnomocneného zástupcu návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu nakoľko podal sťažnosť na ÚS SR, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na nezákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného

prejednaním veci. Vzhľadom na to navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia ÚS SR.
Okresný súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania a splnomocneného
zástupcu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že neakceptoval žiadosť
žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z ním uvádzaných
dôvodov, vec prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. aj v neprítomností účastníkov prihliadajúc na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. O návrhu žalobcu na prerušenie konania okresný súd rozhodol
na pojednávaní. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade
s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu
tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej mu v účasti na pojednávaní (§ 119 O. s. p.), požiadal o
zrušenie pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane

uvedené vyššie) nebol dôvodný. Za dôležitý dôvod nepovažoval ani podanie návrhu na prerušenie
konania zo strany žalobcu. Žalobca a jeho splnomocnený zástupca, ktorí boli na pojednávanie včas
predvolaní, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) sa tohto nezúčastnili z
vlastného rozhodnutia. Tým si žalobca a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať
na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k

vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako
aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným
účastníkom).

Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu, že nebol oboznámený

s obsahom dôkazov a tvrdení, a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie, keď boli v zmysle
ust. 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho
splnomocneného zástupcu, pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal
tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o dokazovanie, okresný súd vykonal dokazovanie
navrhnuté samotným žalobcom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného exekučného spisu sp. zn.

6Er/1392/10, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Podľa odvolacieho súdu pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného k žalobe, toto bolo doručené súdu dňa
15.10.2013. Za situácie, že pojednávanie sa malo konať dňa 17.10. 2013 nebolo v technických
možnostiach okresného súdu, aby vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi. Aj keby nedoručenie

vyjadrenia žalovaného k žalobe bolo vadou konania v zmysle ust. § 114 ods. 2 O. s. p., nejde v
danom prípade o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.
s. p.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade dostavenia sa na pojednávanie
by bol žalobca v rámci pojednávania oboznámený s vyjadrením žalovaného, ktoré je zároveň rovnaké
ako v mnohých ďalších obdobných veciach týchto účastníkov založených na obdobnom skutkovom

základe (ako to vyplýva zo samotného vyjadrenia žalovaného), z ktorého dôvodu nie je námietka
navrhovateľa o neznalosti vyjadrenia žalovaného a nemožnosti reagovať naň dôvodná. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zároveň zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na
skutočnostiach zistených z exekučného spisu, ktorý oboznámil v rámci dokazovania a na právnychzáverochonenaplnenípodmienokprevzniknárokužalobcunanáhraduškodypodľazákonač.514/2003
Z. z.

Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že dokazovanie v danej veci bolo okresným
súdom vykonané náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania. Okresný súd umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv,
a preto jeho postupom nedošlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom.

Preskúmanímmeritórnehorozhodnutiadospelodvolacísúdtiežkzáveru,žeokresnýsúdvykonalvoveci
dostatočné dokazovanie a so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom
rozsahu stotožnil. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s poukazom na ust. § 157
ods. 2 O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa okresný súd riadne zaoberal so všetkými
otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné. Okresný súd

prijal správny právny záver, že k nesprávnemu úradnému postupu v danom prípade nedošlo. Podľa
odvolacieho hlavne z toho dôvodu, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva (a to vo vzťahu
ku všetkým exekučným titulom), že zákon lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
od doručenia žiadosti súdneho exekútora na jeho vydanie upravuje vo všeobecnosti pre prípad, že
exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR č. k. II. ÚS
520/2012-39 zo dňa 10.07.2013, v ktorom Ústavný súd SR výslovne konštatoval: "Z ust. § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku nevyplýva,želehota15dníbysamalavzťahovaťnaprípad,akexekučnýsúdzistí
rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon túto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia

exekučného súdu neukladá". V danom prípade súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol pre neexistenciu vykonateľného exekučného titulu.

Nakoľko v danom prípade nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), ako to správne konštatoval okresný

súd,neboldôvodzaoberaťsaďalšímiatribútmi,t.j.vznikomškodyapríčinnousúvislosťou.Napriektomu
sa okresný súd zaoberal aj týmito ďalšími atribútmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom a svoje rozhodnutie i v tomto smere náležite odôvodnil, majúc zato, že žalobca
nepreukázal ani vznik škody a nemajetkovej ujmy, či príčinný vzťah medzi ním tvrdenou škodou a
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého

rozsudku okresného súdu plne stotožňuje aj v tejto časti a v podstatných bodoch naň odkazuje.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania,
ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .