Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203331
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214203331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/109/2014-137 zo dňa 2.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, (ktorou sa domáhal zaplatenia
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy majúcich vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Galanta - ďalej tiež exekučný súd, pretože tento nerozhodol o žiadosti oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní) a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods.
1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i § 44 ods. 8, 9 zák. č. 233/1995 Z.z.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Súd vychádzal zo zistení podľa kópie pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn.
10Er/377/2006,ževpriebehukonaniažalobcapodanímdoručenýmsúdudňa21.11.2010navrholzmenu
súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Okresný súd Galanta dňa 8.7.2011 vydal uznesenie, ktorým návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, súčasne
rozhodolajotrováchexekúciepôvodnéhosúdnehoexekútora,odvolanieprotitomutouzneseniupodané
nebolo, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.11.2011, nebolo zmenené, ani zrušené. Po tom, ako
bola súdu navrhnutá zmena súdneho exekútora, súd rovnopis návrhu na zmenu doručil súdnemu
exekútorovi JUDr. Pekárovi na vyjadrenie v lehote 10 dní. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa
17.6.2011 súdny exekútor predložil vyúčtovanie trov a vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora.
Súd skonštatoval, že ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,

neriešila sa sťažnosť, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Poukázal na
to, že zákonné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006, v čase doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora, stanovuje lehotu 30 dní na rozhodnutie súdu o zmene exekútora,
pričom ide o lehotu procesnú a jej nedodržanie neznamená automaticky nesprávny úradný postup. Prirozhodovaní o návrhu na zmenu je potrebné vykonať viaceré procesné úkony a preto nerozhodnutie o
návrhu na zmenu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci
nesprávny úradný postup. Navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii

prieťahov. Okrem toho otázku, či v danom prípade ne/bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočnýchprieťahovjekompetentnýpreskúmaťÚstavnýsúd.Navrhovateľneuniesoldôkaznébremeno
ani pri preukázaní vzniku škody, keďže nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce skutočnú výšku
nemajetkovej ujmy, ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ
ničím nepodložil a ani nepreukázal. V ďalšom súd poukázal na dôvodovú správu k novelizácii zák. č.

514/2003 Z.z. zákonom č. 412/2012 Z.z. s tým, že k § 9 bolo potrebné vždy aj pred účinnosťou novely
pristupovať tak, že v rámci konania o náhradu škody musí už existovať príslušné rozhodnutie, ktorým
by bol skonštatovaný nesprávny úradný postup, vrátane zbytočných prieťahov v konaní, pričom túto
otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných

súdov, čo by mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Absenciou rozhodnutia
oprávneného orgánu o existencii prieťahov tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o
náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci. Keďže podmienky na
priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne a podmienka existencie nesprávneho
úradného postupu splnená nie je, navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, preto nemôže byť

splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Obdobne neuniesol dôkazné bremeno ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. V závere
súd zdôvodnil prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie ohľadom jeho žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku (lebo žalovaný nespochybnil doručenie takejto žiadosti a vyjadril sa, že žiaden z
nárokov žalobcu uspokojený nebol), ani predloženým znaleckým posudkom (išlo by o dokazovanie nad

rámec potrebného pre účely daného konania, keďže nebola splnená ani len prvá z troch podmienok
a to nesprávny úradný postup). Z uvedených dôvodov bol potom návrh žalobcu v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietnutý. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca
nepreukázal, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.
1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol
v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák.

č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo
má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím
de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu

sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo
zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský
súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú

náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej
agendy. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. S poukazom na to, že žalobca ako dôkaz o
vzniku škody predložil znalecký posudok č. 1/2014, pokiaľ súd v odôvodnení konštatuje, že nepreukázal,
že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, pričom bližšie nešpecifikoval jednotlivé

náklady, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým
posudkom. K skutočnosti, že žalobca predložil znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby
na súde, poukázal na to, že vypracovanie znaleckého posudku je dôkladné a zložité a to aj s ohľadom
na množstvo spracovaných podkladov a preto trvalo viac ako rok. Pre prípad, že bol súdu doručený
návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke (čo z obsahu spisu

nevyplýva) uviedol, že súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť s poukazom na rozsudok KS v Žiline č.k. 9Co/174/2014.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21
ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové

vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosťodvolacímidôvodmi(§212ods.1O.s.p.).Vtejtosúvislostijezjavné,že(nepochybnezdôvodu
predkladania enormného množstva typových podaní žalobcom na súdy), odvolacie dôvody (hmotno-
právne) nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté
rozhodnutie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil medzitýmnym rozsudkom, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Galanta, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote
a rozsudkom aby rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu

175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur , všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a zaplatiť žalobcovi aj trovy konania. Ďalej v žalobe uviedol, že žalobca je právnickou osobou,
ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to
postupom podľa ust. § 38 Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre

svojupohľadávku,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozoZmluvyoúverea exekučnýsúdho
poveril vykonaním exekúcie. Žalobca pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej
súdnymexekútorom,podalexekučnémusúdunávrhnazmenuexekútora.Odsúduočakávalposkytnutie
súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite, a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na

zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o žiadosti o
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Z kópie spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Er/377/2006 odvolací súd zistil, že oprávnený požiadal
o zmenu exekútora podaním zo dňa 18.11.2010, doručeným exekučnému súdu dňa 21.11.2010.
Následne exekučný súd návrh doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Pekárovi na vyjadrenie s výzvou na
predloženie exekútorského spisu a vyúčtovania trov exekúcie. Podaním doručeným exekučnému súdu
dňa 17.6.2011 súdny exekútor predložil vyúčtovanie a vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora

a následne dňa 8.7.2011 exekučný súd vydal uznesenie, ktorým návrhu na zmenu súdneho exekútora
vyhovel a pôvodnému exekútorovi určil výšku trov exekúcie sumou 62,27 Eur. Proti tomuto uzneseniu
nebolo podané odvolanie, nadobudlo právoplatnosť 8.11.2011.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z
ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnouprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup

taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po uplynutí
lehoty 30 dní od doručenia návrhu súdu.

V zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti o

zmenu súdneho exekútora okresnému súdu ku dňu 22.11.2010 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

S poukazom na vyššie popísané skutkové okolnosti zistené z predmetného exekučného spisu je zrejmé,

že exekučný súd predmetnú zákonnú lehotu nedodržal, keď o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
nerozhodol v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného, ale až o cca 8 mesiacoch.

V prvom rade sa žiada poukázať na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR napr. rozhodnutie I.ÚS
16/2002 podľa ktorého Ústavný súd síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,

ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočnýchprieťahov,pretožesúrozhodujúceajvtýchtoprípadochvšetkyokolnostidanejveci.Tedaipri
nedržaní zákonnej lehoty sa nemusí zároveň jednať o zbytočné prieťahy v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy SR.
V danom prípade nebolo možné prehliadnuť, že od doručenia návrhu súdu dňom 21.11.2010 súd v danej
veci konal priebežne, rovnopis návrhu na zmenu súdneho exekútora doručil pôvodnému exekútorovi,

vyzval ho na vyjadrenie sa k nemu a vyúčtovanie trov exekúcie v lehote 10 dní. Exekútor zareagoval
podaním doručeným súdu dňa 17.6.2011 a onedlho dňa 8.7.2011 súd vydal uznesenie, ktorým návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a rozhodol tiež o náhrade trov exekúcie pôvodného
exekútora. S poukazom na uvedený priebeh, i keď prvostupňový súd nedodržal zákonnú lehotu 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného, konal priebežne, systematicky a nedopustil sa žiadnych zbytočných

prieťahov.

Okrem toho, ako na to poukázal súd prvého stupňa, je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd
môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade,
ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym

z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na
prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva
alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o

náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom
kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať

aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu
škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR).
V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť
preskúmavanýsúdomnižšiehostupňa,čojezjavneabsurdnéalenpotvrdzuje,žekonštatovaťexistenciu

prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. až s účinnosťou od 1.1.2013.Ako odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka

existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok navrhovateľa, ani
nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a

nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s
ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (i nekorešpondujúcou s argumentáciou prvostupňového
súdu), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

napadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého) potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.