Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218460
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114218460.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
odporkyni D. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. J. J., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená
opatrovníčkou T. D., tajomníčkou informačného centra M. súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka

na strane odporkyne občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, v konaní právne zastúpeného JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 1 465,68 € s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 14C 272/2014-66 zo
dňa 09. 11. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania
vo výške 44,26 €. na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne JUDr.
Bohdana Jakubisa, advokáta v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni
náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7,
Bratislava, IČO: 42 362 962 trovy právneho zastúpenia vo výške 158,82 Eur na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, vedený v Tatra banka, a.s. č.ú.: 2612770080/1100, a to v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: Navrhovateľ navrhol, aby súd uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť sumu 1 465,68 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 03.

2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200024441 zo dňa 06. 08. 2009.
Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrila.
Podaním doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV prostredníctvom právneho zástupcu svoj vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane odporkyne. V doplnenom podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 16. 02. 2015

sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k veci samej. V rámci veci samej vzniesol námietku
premlčaniaceléhonárokunavrhovateľa,úverpovažovalzabezúročnýabezpoplatkov.Ztýchtodôvodov
navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Prvostupňový súd návrh zamietol. Mal za to, že zmluva uzatvorená účastníkmi je neplatná. Po zistení,
že vyplatená čiastka bola vo výške 998,01 Eur a splatená suma bola vo výške 396,- Eur, zamietol návrh
navrhovateľa, keďže ide o plnenie z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa podľa ustanovenia § 107 ods. 1

OZ premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Súd mal za to, že jeho nárok je premlčaný, keďže ide o plnenie v zmysle § 451OZ, kedy si účastníci podľa neplatnej zmluvy majú vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, a teda premlčacia
lehota plynie dňom nasledujúcim po vyplatení čiastky.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie,
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný. Úspešným účastníkom v konaní bola
odporkyňa, ktorej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila a v konaní
jej ani žiadne nevznikli. Procesný úspech odporkyne je zároveň procesným úspechom aj vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne. Ak vzniklo právo na náhradu trov konania odporkyni, vzniklo aj
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom
konania. Vzhľadom k tomu, že má rovnaké práva ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov
konania, ak ním podporovaný účastník konania v spore zvíťazil. Tak isto mu je možné uložiť, aby vedľajší
účastník, ktorému v spore pomáhal zaplatil náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. Súd
pri vynaložených trovách konania skúma, či boli vynaložené účelne, alebo nie, pričom je potrebné zobrať

do úvahy okolnosti každého jednotlivého prípadu.
V prejednávanej veci vedľajším účastníkom tvrdené skutočnosti boli opodstatnené, preto vzhľadom na
uvedené, súd považoval trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia
v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Súd preskúmal výšku uplatnených trov a priznal právnemu zástupcovi trovy právneho
zastúpenia za dva úkony právne služby: prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej,
hodnota jedného úkonu á 71,37 Eur, 2 x režijný paušál á 8,04 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu vo výške 158,82 Eur. Na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd
zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v celom rozsahu neúspešný.

V súlade s § 204 OSP proti rozhodnutiu vo výroku, ktorým súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi titulom právneho zastúpenia z dôvodu, že je nedôvodné a nezákonné, odvolanie podal
v súlade s § 205 ods. 2 písm. a/ ku § 221 ods. 1 písm. f/ a pím. h/ OSP, § 205 ods. 2 písm. b/
a písm. f/ OSP. Navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkov súd

neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v
čom spočíva účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, súd nevysvetlil, ako aplikoval
príslušné zákonné ustanovenie o náhrade trov. Súd sa nezaoberal otázkou účelnosti trov právneho
zastúpenia. Súd je povinný riadne skúmať nie iba všeobecne konštatovať, či nešlo o paušálny vstup
vedľajšieho účastníka. Trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za

právnu pomoc pri predložení podania, ktorý svojim obsahom je šablónovitým opakovaným podaním
predkladaným v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník sa deklaruje ako subjekt na
ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu 6 NCdo 5/2013 , kde poukázal Najvyšší súd na skutočnosť, že v danej
veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka,

a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta, takéto trovy sú nadbytočné a teda
sú neúčelné, v tzv. hromadných veciach. Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.

Poukázal na to, že vedľajší účastník, ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka a to s

účinnosťou od 01. 01. 2015, nakoľko nepredložil súhlas toho, na strane koho má vystupovať. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2014. V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods.
1 a 2 OSP je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníka v konaní súhlas (hlavného účastníka, na
strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní
podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V

danom prípade nešlo o zavedenie nových pravidiel či podmienok, len ich stresnenie.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako
vecne správne v napadnutej časti potvrdiť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 71,37 € za jeden úkon + 1 x réžijný paušál po 8,58 €, teda spolu 79,95 € v súlade s § 10 ods. 1
Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Poukázal na to, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na

ochranuprávspotrebiteľov,máprávonechaťsavkonanízastupovať,atoajadvokátskoukanceláriou.Je
nepochybné, že dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky premlčania.
V záujme vedľajšieho účastníka je vykonávať reálne kroky chrániace záujmy spotrebiteľa v spore. Ak
by žalobca po dôkladnom zvážení nepodal žalobu tam, kde je nárok zjavne premlčaný, neboli by vznikliani trovy konania. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené
trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol
zastúpený advokátom.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP , bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo
výroku vecne správne.

Predmetom odvolacieho konania sa stal výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o
náhrade trov konania, tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku v napadnutej časti, v ktorej odôvodňoval náhradu trov uviedol

skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie v tejto časti. Uviedol, ktoré ustanovenie
zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery vyvodil a na základe akej právnej úvahy. V
žiadnom prípade nemožno považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie neodôvodniť podľa predstáv
navrhovateľa, odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti v súlade s § 157 ods. 2 OSP.

Pre správne rozhodnutie v konaní je potrebné primárne zodpovedať otázky, či vedľajší účastník bol
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní
nechať právne zastupovať advokátom , či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť
právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy;zmluvuuzavrelodporcaakospotrebiteľa navrhovateľvpostavenídodávateľa.Vedľajšíúčastník
je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vstup do konania
oznámil pred 31.12.2014.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú
doručením takéhoto oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj
vstup do 31.12.2014 súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu.
Novela zákona zák. č. 353/2014 Z. z. účinná od 01.01.2015 nezakotvila žiadne prechodné ustanovenia;
v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje na

všetky neskončené súdne konania, podľa zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných
úkonov,ktorénastalipodľaprávnehostavuúčinnéhodo31.12.2014,zostávajúvtýchtokonaniachvplnej
miere zachované, a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou
úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala pre vstup vedľajšieho účastníka do
konania (súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.Keďžeust.§93ods.4OSPvýslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva
a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako
akoakýkoľvekhlavnýúčastník)jednakprávonaprávnupomocpredsúdmi,čojezákladnéústavnéprávo
(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má

i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí
i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.V danej veci došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu.

V súlade s § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Prvostupňový súd rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení §§ 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o

náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo
veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 OSP.

Pojem „účelnosť“ použitý v ustanovení § § 142 ods. 1 OSP treba chápať ako určitú poistku pred

hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu
proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď

účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon
alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
( i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania 23.09.2014, až po doručení
návrhu s prílohami podal vyjadrenie zo dňa 30.01.2015 vo veci samej, ktorým reagoval konkrétne na
nárok uplatnený navrhovateľom, nešlo o všeobecné podanie. Argumentácia pritom bola dôvodom pre
zamietnutienávrhunavrhovateľa.Úkonprípravaaprevzatie právnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníka

treba považovať za nevyhnutný a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu
a právny zástupca sa musí oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, zvoliť
prostriedky postupu v konaní. Trovy vynaložené vedľajším účastníkom konania v spore, (úkon príprava
a prevzatie, písomné vyjadrenie) boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením
sa sledovala procesná ochrana proti tvrdenému nároku. Ak aj vedľajší účastník vykonáva činnosť,

na základe osobitného zákona, nemožno mu odoprieť právo na právne zastúpenie, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.

Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka, vykonal v rámci konania úkony
nevyhnutné pre úspech vedľajšieho účastníka i odporcu vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami navrhovateľa o
neúčelnosti trov právneho zastúpenia, a to ani na základe úvahy, že vedľajší účastník by používal
rovnakú argumentáciu pri zdôvodńovaní neoprávnenosti nároku uplatneného navrhovateľom, keďže

sám navrhovateľ uvádza v návrhoch rovnaké tvrdenia a právnu argumentáciu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď na základe vyššie uvedeného priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania (náhradu trov právneho zastúpenia),
pretože uvádzané okolnosti navrhovateľom nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby mu

nebola priznaná náhrada trov konania. Prvostupňový súd považoval trovy právneho zastúpenia za
účelne vynaložené, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, nešlo o hromadný vstup vedľajšieho účastníka do
konania, jeho vyjadrenie bolo reakciou na konkrétny uplatnený nárok navrhovateľomVzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 OSP) rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP, keď výška priznaných trov právneho zastúpenia v konaní nebola zo strany

navrhovateľa namietaná, preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Preto navrhovateľovi právo

na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu
trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na
základe uvedeného odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci,
vyjadrenie k odvolaniu, a to v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa § 13a ods. 2 písm. b) AT vo výške a paušálnu

náhradu v súlade s vyčíslením t. j. za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 35,68 €, režijný paušál 8,58
€, spolu 44,26 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.