Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311222450
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2311222450.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej

veci navrhovateľa: BERLIN-CHEMIE AG, so sídlom 124 89 Berlín, Glienicker Weg 125, Spolková
republika Nemecko, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky
BERLIN-CHEMIE AG - OBCHODNÉ ZASTÚPENIE V SR, IČO : 30 814 006, so sídlom Bratislava,
Palisády 29, zast. advokátom JUDr. Petrom Zelenayom, so sídlom Bratislava, 29.augusta 19, proti
odporkyni : I.. I. U., M.. X.X.XXXX, Q. Š., Q. XX, zast. advokátom Mgr. Andrejom Maarom, so sídlom
Bratislava, Dunajská 31, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne zo dňa 26.7.2011 j e n

e p l a t n é.

Súd vzájomný návrh odporkyne zo dňa 17.10.2011 z a m i e t a.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 123,99 €, k rukám jeho
právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.9.2011 žiadal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne zo dňa 26.7.2011 je neplatné a súčasne žiadal

zaviazať odporkyňu k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.3.2010 uzatvoril
pracovnú zmluvu, ku ktorej dňa 22.3.2011 uzatvorili Dodatok č.1, ktorého obsahom bola dohoda
zmluvných strán o prehlbovaní kvalifikácie odporkyne podľa ustanovenia § 155 Zákonníka práce.
Navrhovateľ sa v zmysle uzatvoreného Dodatku č. 1 zaviazal vynaložiť na prehĺbenie kvalifikácie
odporkyne náklady vo výške 3 983 € a odporkyňa sa zaviazala, že u navrhovateľa zotrvá v pracovnom
pomere po dobu dvoch rokov po skončení skúšobnej doby. Odporkyňa školenia na prehĺbenie
kvalifikácie absolvovala v dňoch 7.4.2010 až 14.4.2010, čo je navrhovateľ potvrdil potvrdením, ktoré

odporkyňa prevzala dňa 14.4.2010. Zmluvné strany sa pre prípad nezotrvania odporkyne v pracovnom
pomere u navrhovateľa po dohodnutú dobu dohodli, že odporkyňa bude povinná navrhovateľovi uhradiť
vyčíslené náklady na prehĺbenie kvalifikácie a to do troch dní od ich vyčíslenia. Dňa 29.6.2011 doručila
odporkyňa navrhovateľovi výpoveď, pričom výpovedná lehota odporkyne začala plynúť dňa 1.7.2011 a
skončila dňa 31.8.2011. Nakoľko dňa 31.8.2011 došlo k skončeniu pracovného pomeru odporkyne a
to pred uplynutím doby, po ktorú sa odporkyňa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u navrhovateľa,
zaslal navrhovateľ odporkyni listom zo dňa 6.7.2011 vyčíslenie pomernej časti nákladov vynaložených

na prehĺbenie kvalifikácie, čím si uplatnil nárok na ich zaplatenie a odporkyňu na ich zaplatenie vyzval.
Odporkyňa pomernú časť týchto nákladov v lehote splatnosti nezaplatila, preto navrhovateľ dňa 8.7.2011
vykonal zrážku zo mzdy odporkyne vo výške 359,29 €, a to v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú
si zmluvné strany dohodli v zmysle § 20 Zákonníka práce. Zvyšnú časť mzdy navrhovateľ poukázalna účet odporkyne a to dňa 8.7.2011. Dňa 26.7.2011 doručila odporkyňa navrhovateľovi okamžité
skončenie pracovného pomeru a to z dôvodu, že navrhovateľ ani po 15 dňoch po splatnosti nevyplatil
odporkyni mzdu za mesiac jún 2011, s poukazom na ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce. Pretože navrhovateľ vykonal zrážku zo mzdy oprávnene, oznámil odporkyni, že považuje toto
okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby odporkyňa naďalej vykonávala
prácu v zmysle pracovnej zmluvy. K oznámeniu, že navrhovateľ trvá na pokračovaní v práci odporkyne
došlojednakústnedňa26.7.2011,bezodkladnepodoručeníokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,
a jednak písomnou formou. Napriek tomuto oznámeniu odporkyňa v práci nepokračovala. Vzhľadom

k tomu, že odporkyňa nepokračovala vo výkone práce ani po mimosúdnom rokovaní konanom dňa
22.8.2011 a nakoľko dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, tak ako boli skutkovo
vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26.7.2011 neboli dané, navrhovateľ sa
obrátil na súd a podal predmetný návrh na začatie súdneho konania.
Dňa 18.10.2011 doručila odporkyňa tunajšiemu súdu vzájomný návrh podľa § 97 O.s.p., ktorým
vzájomným návrhom si odporkyňa uplatnila nárok na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiac jún

a júl 2011 a nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Odporkyňa v podanom
vzájomnom návrhu uviedla, že pracovný pomer s navrhovateľom bol uzavretý na dobu určitú, a to do
21.3.2011, ktorá bola uzatvorením Dohody o zmene pracovnej zmluvy dňa 11.3.2011 predĺžená do
21.3.2012. Poskytnutím prehĺbenia kvalifikácie zo strany navrhovateľa sa odporkyňa zaviazala zotrvať
v pracovnom pomere u navrhovateľa po dobu dvoch rokov, pričom táto dvojročná lehota začala plynúť

uplynutímskúšobnejdoby,t.j.od22.6.2010,atedaodporkyňamalaunavrhovateľazotrvaťdo22.6.2012.
Odporkyňa doručila dňa 29.6.2011 navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, na základe čoho si
navrhovateľ u nej uplatnil nárok na náhradu pomernej časti nákladov na školenie a to vo výške 40,49 %
zosumyXXXX€.,A..T..XXXX,XX€..Nakoľkoodporkyňapožadovanúsumunavrhovateľovineuhradila,
navrhovateľ vyplatil odporkyni vo výplatnom období výplatu za mesiac jún XXXX C. F. F. XXX,XX €. ( M.

XXX,XX €. ). Mzda v plnej výške mala byť odporkyni vyplatená najneskôr do 10 - teho dňa kalendárneho
mesiaca po mesiaci, za ktorý sa platí. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo odporkyňa dňa 26.7.2011
doručila navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Odporkyňa uviedla, že aj za mesiac
júl jej bol vyplatená mzda len vo výška XXX,XX €. ( M. XXX,XX €. ). Odporkyňa vo svojom vzájomnom
návrhu uviedla, že vzhľadom k tomu, že pracovná zmluva bola v zmysle jej zmeny uzatvorená na

dobu určitú, t.j. do dňa 21.3.2011, záväzok zotrvať v pracovnom pomere u navrhovateľa, po poskytnutí
školenia, po dobu dvoch rokov od uplynutia skúšobnej lehoty, t.j. do 22.6.2012, predstavuje nemožnú
podmienku,ktorejsplneniejavylúčené.Odporkyňabolazaviazanázotrvaťvpracovnompomerepodobu
presahujúcu dobu trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené, považuje odporkyňa uvedené
ustanovenie Dohody za neplatné, pričom v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka

ide o neplatnosť absolútnu, ktorú nemožno konvalidovať ani dodatočným predĺžením doby trvania
pracovného pomeru. K vzniku nároku na zrážku zo mzdy odporkyňa uvádza, že tento vznikne najneskôr
vznikom pohľadávky, t.j. ukončením pracovného pomeru. Vykonaním zrážky v čase keď ešte pracovný
pomer nebol ukončený, navrhovateľ vykonal zrážku neoprávnene, neplatným spôsobom a bez právneho
titulu, čím porušil povinnosť vyplatiť odporkyni mzdu. Zrážky zo mzdy v zmysle ustanovenia § 20

Zákonníka práce možno vykonať len v čase ak pracovný pomer trvá, preto aj dohoda o zrážkach
obsahuje svoj dôvod neplatnosti, ktorým je nemožnosť plnenia, nakoľko dohodu nemožno plniť počas
trvania pracovného pomeru, pretože pohľadávky na úhradu školného vznikne až skončením pracovného
pomeru a zrážkam po skončení pracovného pomeru bráni zákon. Záverom svojho podania odporkyňa
uviedla, že v prípade aj keby navrhovateľ mal nárok na náhradu nákladov vynaložených na poskytnuté

školenie, nárok si uplatnil v nesprávnej výške. Zamestnávateľ totiž môže žiadať úhradu vynaložených
nákladov vo výške 3 z celkovej vynaloženej sumy. V danom prípade je to 3 zo sumy X XXX €.. S.
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si mal voči odporkyni uplatniť nárok na náhradu vo výške X XXX,XX
€. ( XX,XX %. S. 1. K. P. F. F. X XXX €., A..T.. X XXX,XX €. ). Odporkyňa okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za platné, nakoľko navrhovateľ bez právneho dôvodu, jej nevyplatil časť mzdy za

mesiac jún, a to vo výške 359,29 €, ktorú časť neoprávnene zadržal titulom nároku na zrážku zo mzdy.
Odporkyňa si vzájomným návrhom uplatňuje nárok na vyplatenie zadržanej časti mzdy za mesiac jún
2011 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11.8.2011 do zaplatenia ako aj nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to v zmysle
ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce vo výške X XXX,XX €. ( X ×. XXX,XX €. ) spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11.8.2011 do zaplatenia a napokon aj náhradu trov konania.

Dňa 23.11.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k vzájomnému návrhu
podanému zo strany odporkyne. V danom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že záväzokzotrvania odporkyne v pracovnom pomere u navrhovateľa do dňa, ktorý nasledoval až po dni do
ktorého bol s odporkyňou dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú, nespôsobuje neplatnosť takéhoto
dojednania, nakoľko Zákonník práce uprednostňuje uzatvorenie pracovného pomeru na dobu neurčitú

pred pracovným pomerom uzatvoreným na dobu určitú, pričom vady dojednania pracovného pomeru
na dobu určitú určujú, že takýto pracovný pomer bol uzatvorený platne ako pracovný pomer na dobu
neurčitú. Zákonník práce zároveň umožňuje konkludentnú zmenu pracovného pomeru na dobu určitú na
pracovný pomer na dobu neurčitú, a to aj v prípade platnosti uzatvorenia pracovného pomeru na dobu
určitú ( pokračovanie vo výkone práce po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa, ust. §

71 ods. 2 Zákonníka práce ). Nie je preto možné bez ďalšieho tvrdiť, že uzatvorenie pracovného pomeru
na dobu určitú by vytvorilo právnu prekážku, ktorá by spôsobila nemožnosť splnenia záväzku odporkyne
z Dohody o prehĺbení kvalifikácie. Čo sa týka nároku navrhovateľa na pomernú časť vynaložených na
prehĺbeniekvalifikácienavrhovateľuvádza,žepostupovalsprávnekeďsiuodporkynitentonárokuplatnil
a za účelom jeho uspokojenia vykonal zrážky zo mzdy. Na základe výpovede odporkyne došlo k zmene
právneho stavu medzi zúčastnenými stranami a dodržanie záväzku odporkyne zotrvať v pracovnom

pomere počas dohodnutej doby sa stalo vylúčeným. Nárok na úhradu pomernej časti nákladov v
prípade nesplnenia dohodnutých podmienok existoval počas celej doby plnenia záväzku odporkyne
zotrvať v pracovnom pomere, a teda nevznikol až predčasným skončením pracovného pomeru zo strany
odporkyne. Navrhovateľ považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a peňažné
nároky uplatnené odporkyňou vo vzájomnom návrhu za domnelé, pričom nie je možné o nich rozhodnúť

bez rozhodnutia o určení platnosti, resp. neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Navrhovateľ navrhuje vzájomný návrh odporkyne zamietnuť. V závere svojho vyjadrenia navrhovateľ
uviedol, že pre prípad ( in eventum ), že by súd okamžité skončenie pracovného pomeru určil za platné a
uznal nároky odporkyne uplatnené vo vzájomnom návrhu, podáva námietku započítania proti nárokom
odporkyne, a to do výška X XXX,XX €., ktorá suma zodpovedá pomernej časti nákladov na prehĺbenie

kvalifikácie odporkyne, ktoré navrhovateľ vynaložil.

Na pojednávaní konanom dňa 10.1.2012 predstúpil právny zástupca navrhovateľa, ktorý predniesol
návrh v súlade s písomnými podaniami a uviedol, že v prípade ak súd podanému návrhu nevyhovie
uplatňuje si v konaní kompenzačnú námietku až do výšky XXX,XX €.. Ďalej uviedol. Právny zástupca

odporcu predniesol návrh v súlade so vzájomným návrhom, pričom odporkyňa doplnila že keď nastúpila
do zamestnania k navrhovateľovi, nevedela či bola prijatá na zástup za kolegyňu, ktorá išla na materskú
dovolenku alebo nie. Po uplynutí doby na ktorú bol uzatvorený pracovný pomer, bola s odporkyňou
uzavretá druhá zmluva opäť na dobu určitú, pričom jej požiadavke uzatvoriť zmluvu na dobu neurčitú
vyhovené nebolo. Po tom, ako si odporkyňa našla prácu snažila sa pracovný pomer s navrhovateľom

ukončiť dohodou, čo však nebolo možné dosiahnuť, v čom odporkyňa videla zámer navrhovateľa
znemožniť jej nástup do zamestnania k novému zamestnávateľovi, ktorý mal trvať od augusta 2011.
Právny zástupca navrhovateľa k výpovedi odporkyne uviedol, že v jej prípade nešlo o zastupovanie po
dobu materskej dovolenky, pričom, uviedol, že s odporkyňou neboli uzavreté dve zmluvy na dobu určitú,
ale bola s odporkyňou dohodnutá zmena pracovnej zmluvy, kde došlo na základe prejavov účastníkov k

predĺženiu pôvodne dohodnutého pracovného pomeru. Právny zástupca na pojednávaní ešte uviedol,
že ak mal navrhovateľ záujem odporkyňu ako zamestnankyňu si udržať, prečo potom neuzavrel s
odporkyňou pracovný pomer aspoň na dobu dvoch rokov, alebo na dobu neurčitú.

Dňa 8.2.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie vyjadrenie zo strany oprávneného, v ktorom

vyjadrení okrem už uvedených skutočností navrhovateľ uviedol, že dôvod okamžitého skončenia
pracovnéhopomerubolvymedzenýskutkovonesprávne,apretojeokamžitéskončenieneplatné.Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca definoval jednak ako nevyplatenie časti mzdy za
mesiac jún 2011 a jednak ako nevyplatenie mzdy v plnej výške.

Na pojednávaní konanom dňa 27.3.2012 bol vypočutý svedok U.. Š. Á., M.. XX.X.XXXX, ktorého účasť
zabezpečil právny zástupca navrhovateľa, pričom do spisu boli súčasne založené čestné vyhlásenia
J. N., L. M. J. I.. Ľ. L. ako aj rozpis nákladov na prehlbovanie kvalifikácie odporkyne. Obsahom
predložených čestných vyhlásení je vyjadrenie vyššie uvedených osôb, že boli prítomné pri doručení
okamžitého skončenia pracovného pomeru podaného zo strany odporkyne z dôvodu, nevyplatenia

mzdy za mesiac jún 2011. Pri prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru finančná riaditeľka
navrhovateľa oznámila odporkyni že s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasí
a považuje ho za nedôvodný, nakoľko časť mzdy bola odporkyni zrazená zo zákonného dôvodu a
zvyšná časť jej bola riadne poukázaná na bankový účet. Odporkyňa bola požiadaná aby počkalana písomné oznámenie toho že spoločnosť navrhovateľa trvá na neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, a že trvá na tom, aby riadne pokračovala v práci. Z toho dôvodu finančná
riaditeľka odmietla prevziať veci zverené odporkyni. Odporkyňa uviedla, že žiadna mzda za mesiac jún

2011 jej vyplatená nebola, zrážky zo strany spoločnosti jej boli vykonané neoprávnene a na písomné
oznámenie nepočká. V čestnom vyjadrení I.. Ľ. L. bolo uvedené, že spoločnosť navrhovateľa mala
záujem na dlhodobej spolupráci s odporkyňou, a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o jej účasti na
motivačnom firemnom zájazde konanom začiatkom júna 2011 na Kube, o tom že trvanie pracovného
pomeru bude predĺžené do 31.3.2012 a že po tomto čase bude s odporkyňou uzatvorená zmluva

na dobu neurčitú, ako aj o zvýšení jej mzdy. Právny zástupca odporcu na pojednávaní k tvrdeniu
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nedostatočnej špecifikácie dôvodu
uviedol, že ustanovenie § 69 Zákonníka práce hovorí o nevyplatení mzdy, čím sa jednoznačne myslí
aj nevyplatenie akejkoľvek časti tejto mzdy, a preto podľa odporcu je dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru špecifikovaný dostatočne. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že s uvedeným
stanoviskom odporkyne nesúhlasí, nakoľko má zato, že uvedené ustanovenie § 69 Zákonníka práce sa

týka celých ako aj nevyplatených častí plnení uvedených v danom ustanovení a z tohto dôvodu vyplýva,
že ide o rozdielne skutkové okolnosti, spočívajúce v nevyplatení celej mzdy, resp. jej časti. Svedok, ktorý
vdanejvecivystúpilnapredmetnompojednávanívosvojejvýpovediuviedol,žesodporkyňanastúpilado
spoločnosti v mesiaci marec 2010, pričom bola s ňou uzatvorená pracovná zmluva na obdobie jedného
roku, čo je v ich spoločnosti bežná prax. Nakoľko odporkyňa nemala potrebné vzdelanie absolvovala

proces zvyšovania kvalifikácie a zúčastnila sa viacerých školení. Nakoľko navrhovateľ bol s prácou
odporkyne spokojný navrhol jej novú pracovnú zmluvu a to opäť na obdobie jedného roku. Predlžovanie,
resp. uzatváranie novej zmluvy na dobu jedného roka je robená z toho dôvodu, že ide o to, aby
spoločnosť zaškoleného pracovníka mohla ďalej preveriť a rozhodnúť či bude s ním uzavretý na dobu
neurčitú. Záujem navrhovateľa spolupracovať s odporkyňou možno vidieť aj v tom, že navrhovateľ mienil

odporkynizvýšiťzákladnýplatod1.1.2011ataktiežod1.7.2011arovnakoajtáskutočnosť,žeodporkyňa
sa na prelome mesiacov máj a jún 2011 zúčastnila motivačného firemného tréningu, ktorý prebehol na
Kube. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa svedok uviedol, že prehlbovanie kvalifikácie spočíva
v zaškolovaní zamestnancov v oblasti odborných znalostí z medicíny vo všeobecnosti. Zamestnanci sú
zaškolovanívoblastiekonomickej,voblastiITavoblastizvládnutiatechníkpredaja.Zamestnanec,ktorý

pôsobil v inej konkurenčnej farmaceutickej spoločnosti a pôsobil v oblasti predaja v diabetologických
a kardiologických produktov je pre spoločnosť navrhovateľa hodnotný, nakoľko sa predpokladá, že
pozná predajné techniky a bude mať v regióne vybudované vzťahy so zákazníkmi. V prípadoch keď sa
nepredlžuje pracovná zmluva po jednom roku, resp. sa na ďalší rok neuzatvára nová pracovná zmluva,
a to či už z dôvodu že zamestnanec nedosahoval požadované výsledky alebo nechodil do zamestnania

sa náklady so zvyšovaním kvalifikácie nevymáhajú. Investície vkladané do zvyšovania a prehlbovania
kvalifikácie zamestnancov sú pre spoločnosť stratou aj vtedy keď po zaškolení zamestnancov ich
kontaktujú iné konkurenčné spoločnosti a majú záujem aby i nich pôsobili. Na dotazy právneho zástupcu
odporcu svedok uviedol, že na situáciu kedy po skončení doby, na ktorú bola uzatvorená prvá pracovná
zmluva, sme zamestnancovi navrhli nové uzatvorenie pracovnej zmluvy a on by to odmietol.

Dňa 4.4.2012 bola súdu doručená záverečná reč odporkyne, v ktorej právny zástupca odporkyne
uviedol, rovnaké skutočnosti ako v doteraz predložených vyjadreniach, a plne sa ich pridržiaval a
stotožnil sa s nimi. Dojednania týkajúce sa povinnosti zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere po
dobu presahujúcu dobu trvania pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú, považuje právny

zástupca odporcu za absolútne neplatné a vykonanie zrážok zo mzdy za neoprávnené a to z dôvodu
uvedenom už v prechádzajúcich vyjadreniach, a síce zrážky boli vykonané ešte pred vznikom nároku
na ich vykonanie. Tento nárok zamestnávateľovi vznikne až vznikom pohľadávky, t.j. ukončením
pracovného pomeru ( v danom prípade až 26.7.2011 ), pričom však podľa ustanovenia § 20 Zákonníka
práce,zrážkuzomzdymožnovykonaťlenzatrvaniapracovnéhopomerualenpotom,čosapohľadávka

stala splatnou. A teda táto časť dohody o zrážkach zo mzdy obsahuje dôvod neplatnosti, ktorým je
nemožnosť plnenia. Právny zástupca sa v záverečnej reči vyjadril aj k výške uplatneného nároku,
pričom aj v tejto časti sa plne pridržiaval súdu už doručených a vyššie uvedených a rozpísaných
vyjadrení. Podľa právneho zástupcu odporcu si navrhovateľ uplatnil viac ako mu umožňuje zákon.
Navrhovateľ výšku náhrady počítal z celkovej sumy X XXX,XX €., pričom však z listiny s označením

„ NÁKLADY na prehĺbenie kvalifikácie“, ktorú odporca súdu predložil dňa 27.3.2012 jednoznačne
vyplýva, že celková suma vynaložených nákladov bola X XXX €., pričom táto suma mala byť základom
pre výpočet uplatnenej náhrady. Tvrdenie navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru
z dôvodu, neurčitej špecifikácie dôvodu je neplatné právny zástupca uviedol, že ide o nepodstatné aúčelové, nakoľko podľa názoru právneho zástupcu odporcu špecifikácia dôvodu ( nevyplatenie mzdy )
bola dostatočná. K danému právny zástupca ešte uviedol, že nezrazená časť mzdy za mesiac jún
2011 bola odporcovi vyplatená na bankový účet vedený v Tatra banke, a.s., ktorý má odporkyňa však

zriadený na zasielanie vyúčtovania hotových výdavkov - náklady na pracovné cesty a nie na zasielanie
mzdy. Na tento účel má odporkyňa zriadený účet vo F. Q., J..P.. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
nemal oprávnenie zaslať nezrazenú časť mzdy na účet vedený v Tatra banke, a.s., nakoľko odporkyňa
písomne a ani ústne zmenu účtu na vyplácanie mzdy neoznámila. Navrhovateľ ju týmto uviedol do omylu
a to ohľadne skutočnosti, že jej nevyplatil celú mzdu za mesiac jún 2011 podala okamžité skončenie

pracovného pomeru. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX
( pripojeného a predloženého spolu zo záverečnou rečou ) vyplýva, že platnosť právnych predpisov
je potrebné usudzovať k okamihu a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon uskutočnený.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Českej republiky je rozhodujúce len či ku dňu okamžitého skončenia
pracovného pomeru mal zamestnanec voči zamestnávateľovi nárok na mzdu. Teda v našom prípade
je relevantné, či navrhovateľ nevyplatil odporkyne celú mzdu za mesiac jún 2011 alebo len jej časť,

nakoľko odporkyňa v čase podania okamžitého skončenia pracovného pomeru mala voči navrhovateľovi
nárok na vyplatenie mzdy v plnej výške. Na záver právny zástupca odporcu uviedol, že vzhľadom na
uvedené považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za platné a zároveň si uplatňuje nárok na
vyplatenienevyplatenejčastimzdyvtakejvýškaazatakéobdobieakojeuvedenévovzájomnomnávrhu
doručeného tunajšiemu súdu dňa 18.10.2011 ako aj náhradu trov konania vo výške XXX,XX €..

Dňa 3.5.2012 bola súdu doručená záverečná reč právneho zástupcu navrhovateľa, v ktorej právny
zástupca navrhovateľa uviedol rovnaké skutočnosti ako v doteraz predložených vyjadreniach, a plne
sa ich pridržiaval a stotožnil sa s nimi. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné,
nakoľko na takéto ukončenie neboli dané dôvody a vykonanie zrážok považuje za opodstatnené a

to z už vyššie uvedených dôvodov. Odporkyňa v konaní nijako nespochybnila, že časť mzdy za
mesiac jún 2011 bola pripísaná na jej bankový účet, a preto okamžité skončenie pracovného pomeru z
dôvodu nevyplatenia mzdy nie je dôvodné. Pričom navrhovateľ zastáva názor, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nie je platné a to aj z toho dôvodu, že jeho dôvod nie je jednoznačne špecifikovaný
- z tvrdení odporkyne nie je zrejmé, či dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo

nevyplatenie celej mzdy za mesiac jún 2011 alebo len nevyplatenie časti mzdy za dané obdobie.
Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom odporkyne, že je irelevantné či sa ako dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uvedie nevyplatenie celej mzdy za príslušný mesiac, alebo nevyplatenie
časti, s odôvodnením, že nevyplatenie mzdy ako dôvod zahŕňa aj nevyplatenie jej časti. Právny
zástupca navrhovateľa uviedol, že zo strany navrhovateľa neboli vytvorené žiadne právne alebo faktické

prekážky,ktorébyspôsobilinemožnosťplneniazáväzkuodporkyne,atoanipočiatočnúaanidodatočnú,
pričom iba počiatočná, objektívna a trvalá nemožnosť plnenia by spôsobila neplatnosť záväzku zotrvať
v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. K nesplneniu tohto záväzku došlo pre prekážku vzniknutú
na strane odporkyne, a síce podaním okamžitého skončenia pracovného pomeru. K výške uplatnenej
náhrady za vynaložené náklady na zvyšovanie kvalifikácie odporkyne, priebeh ktorého nebol nijako

spochybnený, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ako neplatná môže byť posúdené len časť
dojednania presahujúca zákonom povolené 3. Zároveň uviedol, že výška zrazených nákladov zo mzdy
odporkyne nepresiahli zákonnom dovolenú a určenú výšku, a teda táto skutočnosť, nemá žiadny vplyv
na posudzovanie právneho stavu. Navrhovateľ zohľadnil výšku náhrady vynaložených nákladov pri
uplatnení kompenzačnej námietky ( uvedené nižšie ), kedy si uplatňuje námietku len do výšky nákladov

povolených Zákonníkom práce. Navrhovateľ výšku ( 3 ) nákladov na prehĺbenie uznal vo svojom
vzájomnom návrhu, pričom vôbec nesporil skutočnosti ohľadom ich vynaloženia. V závere právny
zástupca navrhovateľa uviedol, že odporkyňa nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, nakoľko nepreukázala
existenciu, dôvodnosť a výšku uplatňovaných peňažných nárokov. V prípade že by súd okamžité
skončenie pracovného pomeru určil za platné a uznal nároky odporkyne uplatnené vo vzájomnom

návrhu, podáva námietku započítania proti nárokom odporkyne, a to do výšky 850,25 €, ktorá suma
zodpovedá pomernej časti nákladov na prehĺbenie kvalifikácie odporkyne, ktoré navrhovateľ vynaložil.

Uznesením B. P. F. A. Č..B.. XX K. X/XXXX - XXX S. R. XX.XX.XXXX bol pôvodný rozsudok
prvostupňového súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v svojom uznesení

upriamil pozornosť prvostupňového súdu na posúdenie skutočnosti, či navrhovateľ vykonal zrážky zo
mzdy odporkyne za mesiac jún 2011 oprávnene, alebo nie. V prípade, že navrhovateľ vykonal zrážky zo
mzdy odporkyne oprávnene je podľa odvolacieho súdu potrebné konštatovať, že mzda bola odporkyni
vyplatenázamesiacjún2011vplnejvýškeapretoneboldanýdôvodnaokamžitéskončeniepracovnéhopomeru z jej strany. Podľa odvolacieho súdu je preto podstatnou aj skutočnosť, kedy sa stala nárok
navrhovateľa na úhradu nákladov spojených so zvyšovaním kvalifikácie odporkyne splatným.

V zmysle vyššie uvedených úvah odvolacieho súdu, preto súd v ďalšom konaní skúmal či navrhovateľ
vykonal zrážky zo mzdy odporkyne za mesiac jún 2011 oprávnene, najmä s prihliadnutím na splatnosť
jeho nároku v čase vykonania zrážky. Na základe vyššie uvedeného preto súd posudzoval a hodnotil
aj tvrdenie a úkony účastníkov konania.

Na pojednávaní dňa 23.09.2014 právny zástupca navrhovateľa zotrval na stanovisku, že nevyplatenie
mzdy a nevyplatenie časti mzdy je potrebné považovať za rozdielne skutkové okolnosti s prihliadnutím
na potrebu presného vymedzenia dôvodu okamžitého skočenia pracovného pomeru. Taktiež právny
zástupca navrhovateľa poukázal na zmätočnosť tvrdení samotnej odporkyne, kedy v rôznych štádiách
konania uvádzala, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo nevyplatenie celej
mzdy a neskôr tvrdila, že jej nebola vyplatená iba časť mzdy. K úvahám odvolacieho súdu k splatnosti

nároku navrhovateľa právny zástupca uviedol, že záväzok zamestnanca zotrvať po určenú dobu v
pracovnom pomere a právo zamestnávateľa na úhradu nákladov spojených s prehlbovaním kvalifikácie
zamestnanca nie sú podmienenými záväzkami, ale existujú popri sebe. Podľa názoru navrhovateľa nič
nebráni zamestnancovi, aby splnil svoj záväzok nahradiť zamestnávateľovi náklady vynaložené na jeho
prehlbovanie kvalifikácie aj počas trvania pracovného pomeru. Následkom takéhoto plnenia nebude

vznik bezdôvodného obohatenie na strane zamestnávateľa a taktiež to nebude mať vplyv na existenciu
pracovného pomeru. N uvedených stanoviskách zotrval právny zástupca navrhovateľa aj vo svojej
záverečnej reči zo dňa 26.09.2014.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 23.09.2014 uviedol, že sa stotožňuje s úvahami

odvolacieho súdu o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo určité. Taktiež vyjadril súhlas
so stanoviskom, že splatnosť nároku navrhovateľa nemohla vzniknúť počas trvania pracovného pomeru.
Právny zástupca odporkyne taktiež uviedol, že mzda po zrazení nákladov nebola odporkyni vyplatená
na účet kam jej navrhovateľ zasielal mzdu bežne, ale na účet kam jej zasielal vyúčtované náhrady za
pracovné cesty. V mesiaci jún 2011 si pritom odporkyňa vyúčtovala náhrady približne vo výške XXX,- V.

a plnenie navrhovateľa preto považovala za úhradu týchto náhrad. Z tohto dôvodu teda bola odporkyňa
v domnení, že jej nebola vyplatená celá mzda.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k

vzniku pracovno-právneho pomeru a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.2.2010. Súd vychádzal
z tejto právnej skutočnosti, ktorá okrem iného nebola medzi účastníkmi spornou.

Podľa§155ods.1Zákonníkaprácezamestnávateľmôžesozamestnancomuzatvoriťdohodu,ktorousa
zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna,

náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po
skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené
so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa
musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Na základe vyššie cit. ustanovenia došlo medzi účastníkmi dňa 22.3.2011 k uzavretiu Dodatku č. 1 k
pracovnej zmluve, ktorá obsahovala dohodu zmluvných strán o prehlbovaní kvalifikácie odporkyne. V
uvedenej dohode sa navrhovateľ zaviazal, že z dôvodu prehlbovania kvalifikácie odporkyne vynaloží
náklady vo výške X XXX,- €. , pričom odporkyňa ako zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom
pomere u navrhovateľa po dobu 2 rokov po skončení skúšobnej doby. Na základe dohody o

prehlbovaní kvalifikácie sa odporkyňa zúčastnila školení a to v dňoch 7.4. 2010 až 14.4.2010, o
čom jej bolo vystavené potvrdenie. Uvedená dohoda o prehlbovaní kvalifikácie taktiež obsahovala
záväzokodporkynepreprípadnedodržaniadohodnutejdĺžkytrvaniapracovnéhopomeru,pričomztohtozáväzku vyplývalo, že odporkyňa je povinná uhradiť náklady na prehĺbenie kvalifikácie, ktoré vynaložil
navrhovateľ do 3 dní od ich vyčíslenia.

Aj napriek stanovisku odporkyne súd uvedenú dohodu považuje za platný právny úkon, nakoľko
z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, ktorými by bolo bezpochyby preukázané, že
dohodnuté plnenie, teda záväzok hradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie bolo už v
čase uzatvárania dohody nemožné. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že svedeckými
výpoveďami a listinnými dôkazmi, ako aj celkovým správaním navrhovateľa bolo preukázané, že mal

záujem na to, aby odporkyňa u neho ďalej pracovala a aby právny vzťah založený pracovnou zmluvou
naďalej trval. Pre neplatnosť právneho úkonu ako to vyplýva zo súdnej praxe sa vyžaduje objektívna a
trvalánemožnosťplnenia,ktorájezrejmáužvčaseuzatváraniaprávnehoúkonu.Vdanomprípadepreto
prípadné skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením nemôže samo osebe
spôsobiť absolútnu neplatnosť dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Taktiež je potrebné poznamenať, že
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by účel dohody bol zmarený konaním navrhovateľa .

K otázke platnosti dohody súd poukazuje aj na stanovisko odvolacieho súdu, ktorý platnosť dohody
žiadnou zo svojich úvah nespochybnil.

Z uvedených dôvodov sa nemohol súd stotožniť s výhradami odporkyne a uvedenú dohodu považoval
za platnú vo všetkých jej častiach.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Na základe vyššie cit. ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne zo dňa 26.7.2011 považoval za neplatné.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd zo skutočností, že jednak nebola preukázaná skutočnosť, ktorú
by bolo možné kvalifikovať ako nevyplatenie mzdy resp. jej časti, nakoľko ako je uvedené vyššie

navrhovateľ odporkyni nevyplatil celú mzdu za mesiac jún 2011, nakoľko dňa 8.7.2011 vykonal zrážku
zo mzdy odporkyne vo výške XXX,XX €.. Túto skutočnosť nie je možné považovať za nevyplatenie
mzdy, pretože navrhovateľ len realizoval. svoje práva vyplývajúce mu z platne uzatvoreného Dodatku
č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 22.3.2011 nakoľko po tom čo odporkyňa navrhovateľovi dňa 29.6.2011
doručila výpoveď. Pri zrážkach zo mzdy vychádzal navrhovateľ z tejto skutočnosti z ktorej vyplývalo,

že odporkyňa zrejme nedodrží svoj záväzok zotrvať s nim v pracovnom pomere po dohodnutú dobu 2
rokov. Takúto skutočnosť podľa názoru súdu nie je možné považovať za nevyplatenie mzdy, nakoľko išlo
o realizáciu práv, ktoré neboli v rozpore so zákonom ani pracovnou zmluvou v znení jej Dodatku č. 1.

Pri hodnotení vykonaného dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom dospel súd k názoru, že

je potrebné vychádzať z toho, že záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa
po určitú dobu po tom čo zamestnávateľa hradí náklady na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca
a záväzok zamestnanca v prípade nedodržania dohodnutej doby trvania pracovného pomeru uhradiť
pomernú časť nákladov sú záväzkami samostatnými. V prípade povinnosti zamestnanca uhradiť
náklady na prehlbovanie jeho kvalifikácie je zamestnancovi daná možnosť zbaviť sa tohto záväzku

formou buď odpracovania dohodnutej doby, alebo formou finančného plnenia, ktorého výšky závisí
na dobe trvania pracovného pomeru. Podľa názoru súdu je nárok zamestnávateľa splatný ihneď po
vynaložení nákladov na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca a k jeho plneniu dochádza v priebehu
trvania pracovného pomeru formou vykonávania práce zamestnancom a to až do zániku tohto nároku
k poslednému dňu dohodnutej doby po ktorú sa zamestnanec zaviazal zotrvať v pracovnom pomere.

V prípade, že zamestnávateľovi sú zrejmé skutočnosti, že jeho očakávaný zámer nebude naplnený
a zamestnanec u neho neodpracuje dohodnutú dobu a z tohto dôvodu nedôjte k splneniu záväzku
formou odpracovania dohodnutej doby je zamestnávateľ oprávnený žiadať uspokojenie svojho nároku
formou finančného plnenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na list navrhovateľa zo dňa 06.07.2011adresovaný odporkyni, kde pri stanovení výšky svojho finančného nároku zohľadnil výpovednú dobu,
plynúcu na základe výpovede doručenej navrhovateľovi dňa 29.06.2011. Pri stanovení výšky nároku
preto navrhovateľ vychádzal zo skutočnosti, že sa pracovný pomer medzi ním a odporkyňou skončí ku

dňu 31.08.2011. V danom prípade súd poukazuje na to, že odporkyni nič nebránilo, aby si svoj záväzok
uhradiť navrhovateľovi náklady spojené s prehlbovaním jej kvalifikácie aj počas trvania pracovného
pomeru dobrovoľne, po tom čom sa rozhodla nezotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej
doby. Na existenciu nároku zamestnávateľa v tomto prípade navrhovateľa nemá vplyv skutočnosť, že
pracovný pomer trvá, pretože trvanie pracovného pomeru má za následok iba postupné znižovanie

existujúceho nároku. Z tohto dôvodu sa súd priklonil k argumentácii, že v prípade keď je zrejmé, že
zamestnanecnesplnísvojzáväzokzotrvaťvpracovnompomerejezamestnávateľoprávnenýpožadovať
od zamestnanca úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na prehĺbenie jeho kvalifikácie, tak ako
to urobil navrhovateľ.

Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade nebol vznik práva navrhovateľa na úhradu

nákladov spojených s prehlbovaním kvalifikácie odporkyne viazaný na splnenie podmienky. Nárok
navrhovateľa existoval bez ohľadu na akúkoľvek podmienku a bolo iba na vôli odporkyne akou formou
dôjde k splneniu tohto nároku. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na znenie bodu 5) Dodatku č. 1
k pracovnej zmluve zo dňa 22.03.2010 z ktorého vyplýva, že na základe vôle nebola splatnosť nároku
navrhovateľa odložená až do okamihu ukončenia pracovného pomeru odporkyne. Uvedené znenie

bodu 5) dodatku je podľa názoru súdu možné aplikovať už v prípade, keď je zamestnávateľovi zrejme,
že zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere. S prihliadnutím na všetky okolnosti súd vyvodil, že
už dňa 29.06.2011 muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že pracovný pomer medzi ním a odporkyňou
sa skončí najneskôr dňa 31.08.2011 uplynutím výpovednej doby. Taktiež je potrebné poukázať aj na
to, že odporkyňa pôvodne mala zámer ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom formou výpovede s

vedomím, že bude musieť navrhovateľovi uhradiť pomernú časť nákladov vynaložených na prehĺbenie
jej kvalifikácie.

Z vyššie uvedených skutočností teda súd zaujal stanovisko, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 26.07.2011 je neplatné z dôvodu, že neboli splanené materiálne podmienky, ktoré by mali

za následok vznik práva odporkyne na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom.
Neexistenciu materiálnych podmienok videl súd v tom, že za mesiac jún 2011 vykonal navrhovateľ
oprávnenú zrážku zo mzdy odporkyne a zvyšnú nezrazenú časť mzdy poukázal na jej účet.

Súd sa taktiež nemohol stotožniť s obranou odporkyne, podľa ktorej jej v mesiaci jún 2011 nebola

poukázaná od navrhovateľa žiadna mzda a plnenie vo výške 311,61€ malo byť plnením za vyúčtované
náhrady. Aj napriek svojmu tvrdeniu, ktoré navrhovateľ rozporoval odporkyňa súdu nepredložila
dôkazy vo forme písomného vyúčtovania náhrad, ktoré bolo nevyhnutným predpokladom pre plnenie
navrhovateľa.

Čo sa týka vzájomného nároku ktorý si v konaní uplatnila odporkyňa, tento súd zamietol, nakoľko z
vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
26.7.2011 bolo neplatné a taktiež, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dohodnutá platná dohoda
o prehĺbení kvalifikácie a zrážkach zo mzdy. Tieto stanoviská súdu podporené vykonaným dokazovaním

jednoznačne vylučujú, aby mohla byť odporkyňa pri uplatňovaní svojich nárokov formou vzájomného
návrhu úspešná.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuato
na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. Súd sám ďalšie dokazovanie nevykonával ani neinicioval

s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania a na právo účastníkov na nestranné a
spravodlivé prejednanie veci.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a pretože si navrhovateľ,
ktorý mal v konaní plný úspech vo veci náhradu trov konania uplatnil a vyčíslil, zaviazal súd odporcu nanáhradu trov konania vo výške 2 071,39 €. Trovy konania pritom pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za 11 úkonov právnej služby /prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, vyjadrenie k vzájomnému návrhu,
5x účasť na pojednávaní, vyjadrenie, 2x písomné vyhotovenie záverečnej reči / á 91,29 € + 2 x 1/3 z

58,96€vzmyslevyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.vzmeníneskoršíchpredpisov+režijnýpaušál3x7,41
€ + režijný paušál 6x 7,63€ + režijný paušál 4x 8,04 €. K trovám právneho zastúpenia taktiež prináleží
aj náhrada hotových výdavkov v sume 185,40€ za účasť právneho zástupcu navrhovateľa na piatich
pojednávaniach a náhrada za stratu času za 20 polhodín po 12,72 € v sume 254,40 €. K hodnote odmeny
za právne služby prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa aj DPH vo výške 20 % z hodnoty úkonov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
- namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre
ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.