Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010435
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215010435.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 7. 1. 2016 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

t a k t o

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný:

I. T. N., nar. XX. X. XXXX v Q., trvale bytom Q., A. ul. č. XA, zamestnaný,

spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu II, č. k. 2 Pv 341/14/1102, zo dňa 1. 7. 2015, pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

ako zamestnanec P. F. š.p., P. vnútorných vôd F., Q. ul. č. XX, ktorý bol poverený demontážou
technologických zariadení kotolne v prevádzkovej budove v Q., L. U. č. XX a následne po demontáži mal

oceľový odpad a šrot previezť do zberných kontajnerov v areáli P. F. v F. na Q. ul. č. XX, dňa 18. 7. 2012
nariadil a previezol oceľový šrot o hmotnosti 2.380 kg do zberne šrotu a farebných kovov spoločnosti
U. spol. s r.o., v Q. - U. Q. na G. ulici, kde mu bola za odovzdaný oceľový šrot vystavená potvrdenka
na jeho meno a na sumu 452,20 €, ktorú osobne prevzal a ponechal si ju pre vlastnú potrebu, pričom
svojim nadriadeným v rozpore so skutočnosťou a v úmysle si ju natrvalo ponechať viackrát uviedol, že
oceľový šrot dal odviesť spoločne s ostatným odpadom do zberného dvora v Bratislave - Petržalke a
žiadne finančné prostriedky za tento šrot nezískal, čím spôsobil P. F. š. p., G. S. Q., B. ul. č. 2, škodu
vo výške 452,20 €,

o s l o b o d z u j e, keďže skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 1. 7. 2015 obžalobu na I.. T. N. pre vyššie uvedený trestný
čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa 2. 7. 2015
vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného
skutku a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho

výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, pričom proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote
obžalovaný /prostredníctvom obhajcu/ odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne nariadené
hlavné pojednávanie.V úvode hlavného pojednávania obžalovaný zotrval na odpore, prokurátor takisto zotrval na podanej
obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, pričom súčasne vylúčil možnosť pristúpenia ku
konaniu o dohode o vine a treste s tým, že obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 34 ods. 1 ods.

2 ods. 3 Tr. por. a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por. urobil vyhlásenie o svojej nevine, na ktorého základe bolo
pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný I.. T. N.,
svedkovia I.. T. B., I.. F. B., F. L., I.. I. G. a C. L., následne bol oboznámený kompletný relevantný listinný
materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný I.. T. N. vypovedal, že pokiaľ sa týka predmetného oceľového šrotu, tento bol skutočne
odvezený do zberného dvora, kde obdržal potvrdenku, ako aj peniaze vo výške 452,20 eura s tým, že
peniaze i potvrdenku založil do stola, následne išiel na dovolenku, potom bol chorý s tým, že keď sa
vrátil do zamestnania, bolo potrebné robiť inventúru, mal pod sebou 12 pracovníkov a na predmetnú
vec zabudol. Niekedy koncom januára alebo začiatkom februára roku 2013 ho oslovil I.. B., ktorý chcel
informáciu o búracích prácach v bytovom dome, obžalovaný túto informáciu spracoval, vtedy si zo stola

vybral potrebné podklady a uvedomil si, že peniaze má v stole, na ktorom základe išiel za I.. B., ktorému
odovzdal požadovanú informáciu, ako aj potvrdenku zo zberne a peniaze - žiadal o jeho potvrdenie, že
prevzal peniaze, čo I.. B. odmietol, preto obžalovaný išiel do učtárne, kde pracovníčka C. L. odmietla
peniaze prevziať s odôvodnením, že má zákaz čokoľvek od neho prijať - tento príkaz mala od svojej
šéfky I.. G. a keď sa obžalovaný pýtal, ako môže peniaze uhradiť, povedala mu, že na účet a dala

mu predtlačenú poštovú poukážku s tým, že celý predmetný obnos bol dodatočne na účet spoločnosti
poukázaný.

Splnomocnenec - svedok I.. T. B. uviedol, že v obytnom dome, ktorý je vo vlastníctve P. F. a suterén
využíva podnik, sa v júli 2012 začala vypratávať kotolňa, aby sa z nej spravili skladové priestory -

poveril svojho podriadeného I.. T. N., ktorého riadne oboznámil s tým, čo a akým spôsobom má
prebiehať vypratávanie priestoru s tým, že toto poverenie sa uskutočnilo ústne, pričom počas poverenia
inštruoval obžalovaného, aby boli z kotolne vypratané technologické zariadenia a jasne mu povedal,
kam má odviesť kovový odpad - a to do zberných kontajnerov P. F. v F. a použiteľné časti mal odovzdať
pracovníkom dielne P. F., aby sa tieto časti mohli ďalej používať na opravy. Následne išiel svedok na

dovolenku a po jej ukončení skontroloval priestory kotolne, pričom zistil, že tieto boli vypratané, pričom
počas nasledujúceho dňa obžalovaný pri osobnom stretnutí so svedkom a

riaditeľomI..F.B.uviedol,ževšetokmateriálzkotolnebolodvezenýnalikvidáciuakoodpaddozberného
dvora v U. pri údržbe K. ramena, s ktorým zberným dvorom má ich organizácia dobrú spoluprácu

a taktiež uviedol, že za odpad nezískal žiadnu finančnú odmenu. P. i riaditeľ mu verili a preto to
ďalej neriešili, avšak po kolaudácii skladov na L. pálenisku č. XX, v mesiaci január 2013, pri kontrole
dokladov z dielní dopravy a denníkov pracovníkov zistili, že materiál nebol odvezený do zberného dvora
v Petržalke - absentoval doklad zo zberného dvora, preto sa I.. B. osobne dotazoval za prítomnosti
svedka obžalovaného, že kam bol odpad odvezený a či za to získal peniaze - toto bolo niekedy vo

februári 2013, kedy obžalovanému I.. B. osobne doručil napomenutie, na čo im obžalovaný tvrdil, že za
daný odpad nedostal žiadnu finančnú odmenu, stále tvrdil, že železný šrot bol odvezený do Petržalky
a hovoril svedkovi, že ak potrebuje, tak mu o tom donesie doklad. Následne obžalovaný vo svojom
písomnom stanovisku už uviedol ako prílohu lístok zo zberných surovín v U. Q. v Q. a potom na P. F. v F.
ponúkal predmetnú hotovosť na prevzatie, ktorú však neprevzali z dôvodu, že nedisponujú registračnou

pokladňou s tým, že lístok zo zberného dvora bol vystavený na meno T. N. a preto odmietli prevziať
túto finančnú hotovosť. Následne obžalovaný túto finančnú hotovosť zaslal na účet podniku poštovou
poukážkou.

Svedok I.. F. B. vypovedal, že išlo o zabezpečenie prác na U., išlo o zmenu účelového využitia, čo

zabezpečoval OZ Bratislava - pokyn bol taký, že sa predmetný objekt má tak vypratať, aby sa priestory
mohli používať ako skladové priestory. Boli dané také pokyny, aby sa kovové časti, ktoré sú ešte ďalej
využiteľné, odovzdali pracovníkom dielní a ostatné kovové časti nech sa odvezú do na to určených
kontajnerov v areáli P. do F.. Práce boli ukončené v lete - na jeseň, následne sa v decembri 2012 a
januári 2013 robili kontroly, kde sa zistili nezrovnalosti ohľadom zabezpečenia a odovzdania kovového

materiálu, preto svedok obžalovaného požiadal o odstránenie týchto nedostatkov, pričom keďže jeho
ústne vyjadrenie nebolo postačujúce, svedok ho ústne vyzval na podanie písomnej správy s tým, že
po týchto udalostiach sa obžalovaný pokúšal vo februári 2013 svedkovi odovzdať finančnú hotovosť a
chcel, aby mu príjem finančnej hotovosti svedok potvrdil, čo on neurobil - nemal na to právo a možnosťpeniaze od obžalovaného prevziať. Obžalovaný sa následne pokúšal peniaze dať do pokladne, avšak
v Šamoríne nemajú registračnú pokladnicu s tým, že po tom bol svedok informovaný, že obžalovaný
finančnú hotovosť zaslal poštovou poukážkou na účet organizácie. Svedok doplnil, že obžalovaný vo

svojom vyjadrení uviedol, že peniaze a podklady mal uložené v dokumentoch z tejto akcie, avšak s týmto
svedok nemôže súhlasiť, lebo k akcii - k vyprataniu kotolne nepotreboval žiadne dokumenty.

Svedok F. L. sa k otázke prevzatia a údajného nevyplatenia obdržanej finančnej čiastky, resp. jej
dodatočného uhradenia vyjadriť nevedel, potvrdil len, že železný šrot bol odvezený do zberného dvora

v U. Q..

Svedkyňa I. I. G. pôsobí ako vedúca ekonomického úseku na P., kde zodpovedá za ekonomiku - má
na starosti správu majetku i pokladňu, pričom obžalovaného pozná a pokiaľ sa týka predmetnej veci,
pamätá si, že jedného dňa videla vychádzať obžalovaného od pani C. s tým, že obžalovaný svedkyňu
pristavil na chodbe a oslovil ju, že jej chce odovzdať peniaze - svedkyňa mu povedala, že potrebuje k

tomu doklad, obžalovaný sa vyjadril, že takýto doklad

nemá, ale že riaditeľ nakázal, aby peniaze prevzala, vtedy vyšla zo svojej kancelárie L. L., ktorá sa
vyjadrila tak, že obžalovaný chcel vyplatiť peniaze - vtedy sa riešil nejaký železný šrot, avšak oni nemajú
žiadnu registračnú pokladňu, čiže nemôžu prijímať hotovostné platby, čo prikazuje aj pokyn riaditeľa

odštepného závodu - podľa tohto pokynu je tržbu potrebné uhradiť poštovou poukážkou alebo priamo
na účet podniku s tým, že svedkyňa obžalovanému potvrdila, že taký je postup.

Svedkyňa C. L. pôsobí ako referentka materiálno - technického zabezpečenia, obžalovaného pozná,
pričomsispomína,žeobžalovanýprišielnaekonomickéoddelenieachcelodovzdaťpeniaze,avšakvich

prípade nie je možné prijímať do pokladne hotovostné platby, je to možné prostredníctvom banky alebo
formou poštovej poukážky, pričom svedkyňa súčasne potvrdila, že mala „dosť nepríjemné rozhovory s
I.. F. B. - riaditeľom správy F. vôd F., podľa pokynov ktorého mala „nahovoriť obžalovaného“, aby sa
„rozlúčil s podnikom“.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil v zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda jednotlivo i v ich súhrne, a to na
základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu, pričom je potrebné poukázať na nasledovné
faktory:

- obžalovaný I.. T. N. nepoprel, že skutočne zabezpečil odvoz železného šrotu do zberného dvora, za čo
zinkasovalsumu452,20€,avšaknacelúveczobjektívnychdôvodov/dovolenka,PN,inventúra/zabudol
s tým, že predmetný obnos uhradil dodatočne, a to napriek prekážkam zo strany jeho nadriadených,
pričom nemal v úmysle uvedenú čiastku si ponechať,

- nadriadení obžalovaného - svedkovia I.. T. B. a I.. F. B. síce potvrdili, že v konečnom dôsledku
obžalovaný predmetný finančný obnos uhradil na účet spoločnosti, avšak údajne najprv tvrdil, že za
odvoz železného šrotu neobdržal žiadne peniaze, resp. uviedol, že peniaze a podklady mal uložené v
dokumentoch z tejto akcie,

- svedkyne I.. I. G. a C. L. potvrdili snahu obžalovaného o úhradu zinkasovaného finančného obnosu
s tým, že k úhrade formou poštovej poukážky aj skutočne došlo, pričom súd upozorňuje aj na fakt, že
v spise založený pracovnoprávny rozsudok Okresného súdu Bratislava IV korešponduje s tvrdeniami
svedkyne L., ktorá uviedla, že mala „dosť nepríjemné rozhovory“ s I.. F. B. - riaditeľom správy F. vôd F.,
podľa pokynov ktorého mala „nahovoriť obžalovaného“, aby sa „rozlúčil s podnikom“,

- napokon, z listinného materiálu je zrejmé, že obžalovaný skutočne uhradil predmetnú finančnú čiastku
na účet spoločnosti, pričom z lustrácií k osobe obžalovaného je takisto zrejmé, že tento doposiaľ nebol
súdne trestaný a takisto nebol prejednávaný pre prípadný majetkový priestupok, teda v jeho osobe sa
nejedná o jedinca, ktorý by mal sklony k nezákonnému obohacovaniu sa.

Trestného činu podvodu sa dopustí páchateľ, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, pričom takýto úmysel musí mať od počiatku
svojho konania.Trestný čin podvodu je trestným činom úmyselným /z hľadiska subjektívnej stránky/, t. j., páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo

vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Vo vzťahu k rozporu medzi obranou obžalovaného, že na celú vec /vyúčtovanie peňazí za odvoz šrotu/ z
objektívnych dôvodov zabudol a preto predmetnú finančnú čiastku uhradil až dodatočne a vyjadreniami

jeho nadriadených, že obžalovaný spočiatku tvrdil, že za odvoz železného šrotu neobdržal žiadnu
finančnú čiastku, súd poukazuje aj na princíp in dubio pro reo, v zmysle ktorého ak existujú dva varianty
možného riešenia daného skutkového stavu a nie je možné jednoznačne určiť, ktorý z nich zodpovedá
objektívnej realite, je potrebné a nutné vychádzať z toho variantu, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší.

Súd zvážil všetky vykonané dôkazy a vyššie uvedené faktory a dospel k názoru, že vykonaným

dokazovaním bolo jednoznačne potvrdené, že skutok sa vo svojej podstate stal - obžalovaný podľa
pokynov nadriadených skutočne zabezpečil odvoz železného šrotu do zberného dvora a zinkasovanú
čiastku vo výške 452,20 € uhradil až dodatočne, avšak podľa názoru súdu nebol jednoznačne
preukázaný podvodný úmysel obžalovaného, teda nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného
prečinupostránkesubjektívnej.Vtejtosúvislostisapodľasúdužiadalendodať,žeprepodanieobžaloby

je postačujúce tzv. dôvodné podozrenie, že konkrétna osoba sa dopustila konkrétneho trestného činu,
avšak pre rozhodnutie o uznaní viny sa vyžaduje jednoznačné a nespochybniteľné presvedčenie súdu
o preukázaní toho, že skutok sa stal, že jeho páchateľom je obžalovaný a že jeho konaním došlo k
naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu po stránke objektívnej i subjektívnej, ktoré
presvedčenie v danom prípade absentuje.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku -
obžalovaného I.. T. N. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil v zmysle zákonného ustanovenia
§ 285 písm. b/ Tr. por., keďže z dôvodu absencie naplnenia subjektívnej stránky trestného činu v
zmysle úmyselného zavinenia, predmetné konanie obžalovaného nie je trestným činom, pričom súd

je toho presvedčenia, že takéto rozhodnutie je v plnom súlade s riadne vykonaným a vyhodnoteným
dokazovaním.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.