Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Miklošová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 16P/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915200172
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Miklošová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7915200172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, v právnej veci navrhovateľky N. G.,

H..X., A.. XX.X.XXXX, W. M. XXX, O. I., zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom
ul.Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, proti odporcovi A. G., A.. XX.X.XXXX, W. U. XXX/X, Č. A. S.,
zastúpenému JUDr. Viktóriou Kubovichovou, advokátkou so sídlom Hlavná 68/146, Slovenské Nové
Mesto, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému A. G., A.. XX.X.XXXX,
zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, na čas po
rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky N. G., H..X., A.. XX.X.XXXX a odporcu A. G., A.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa

XX.X.XXXX v Č. A. S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Č. A. S., vo zväzku 5, ročník
XXXX, na strane 21, pod poradovým číslom 9, r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode zveruje maloletého A. G., A.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

III. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 70 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A.

- 12 týždňov od právoplatnosti rozsudku každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu
nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.
- od 13. týždňa po právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do

nedele do 18.00 hod.

Prevzatie a odovzdanie dieťaťa sa uskutoční v mieste bydliska maloletého dieťaťa.

VI. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzavrela s odporcom
po 5-ročnej známosti z lásky. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého syna do svojej starostlivosti,

otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 100€ mesačne a upraviť styk tak, aby bol
otec oprávnený stretávať sa so synom každý párny týždeň v piatok od 17.00 hod. do nedele do 17.00
hod., pričom prevzatie a odovzdanie dieťaťa sa uskutoční v mieste bydliska maloletého dieťaťa.V návrhu uviedla, že po narodení syna mala zdravotné problémy - depresívne stavy po pôrode a v tomto
období odporca nebol jej oporou, neprejavoval k nej žiadne city, bol chladný, odmeraný a nepomáhal jej
prekonať zdravotné problémy. Vznikali hádky, nezhody, spočiatku z financovania výdavkov. V tom čase

bol príjem navrhovateľky poukazovaný na účet odporcu v peňažnom ústave a odporca jej vytýkal, že
nemá nič, zárobok je malý. Manžel jej vytýkal akékoľvek maličkosti, boli z toho hádky a vtedy bol ku nej
agresívny, fyzicky ju viackrát napadol a stalo sa to vo viacerých prípadoch aj za prítomnosti maloletého
dieťaťa. Keď bol odporca rozzúrený, tak sa manželke vyhrážal, že podpáli byt, zabije ju a vyvolal v
nej obavu o život. Nechcela nezhody prezentovať na verejnosti, preto všetko ututlávala, sťažovala sa

matke odporcu, že ako bol vychovaný, keď bije ženu, tak sa jej dostalo odpovede, že doma to nerobil.
V dôsledku týchto nezhôd postupne stratila akýkoľvek cit k odporcovi, úplne sa odcudzili a nežijú spolu
ani intímne. Od novembra 2013 pracuje navrhovateľka u nového zamestnávateľa, avšak táto práca
vyžaduje aj to, že prácu si berie aj domov. Je v kontakte s klientmi a potencionálnymi záujemcami o
služby zamestnávateľa a to vyžaduje určitý čas. Odporca nemal pochopenie pre tieto jej povinnosti, stále
jej to vytýkal, urážal ju, že je karieristka a zanedbáva rodinu.

Odporca sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 16.3.2015. Uviedol, že po narodení syna
akceptoval zdravotný stav manželky, plne ju podporoval a nosieval na sedenia k psychiatričke MUDr.
O., ktorých sa zúčastňoval aj on sám. Súhlasil s tvrdeniami, že medzi manželmi boli nezhody kvôli
finančnému zabezpečeniu rodiny, ale v plnej miere popiera, že by bol agresívny, nenapadol manželku

ani fyzicky a to vôbec nie v prítomnosti syna. Nikdy sa jej nevyhrážal, ani jej nenaznačil, že podpáli byt,
alebo siahne na jej život. Intímny život ochladol od januára 2015 a to len kvôli rozhodnutiu manželky. V
spoločnej domácnosti žili do 21.2.2015. Má zato, že manželka prezentuje nutnosť stretávať sa s klientmi
a záujemcami, no v skutočnosti je to len zámienka, aby sa mohla stýkať s kamarátkami a o rodinu
sa nestará. Navrhovateľka je sama výbušnej povahy, ktorá vôbec nesúvisí s tým, že mala zdravotné

problémy - depresívny stav po pôrode. Často kričala na syna a aj fyzicky napadla. Žiadal ju, aby sa
tak nesprávala a krotila svoje emócie. Ale táto situácia sa nezmenila. Začiatkom januára 2015 odišla k
matke,atoztohodôvodu,žesapohádalasosynomasámsynjejpovedalabyodišla.Strávilanásledneu
matky celú noc. Manželka po narodení syna po 6.mesiaci sa vrátila do práce do firmy M., kde pracovala
2 roky - starostlivosť o syna prevzal odporca. Keď mal. sny 3 roky navrhovateľka stratila zamestnanie

a starostlivosť o dieťa bola podelená. Od novembra 2013, keď nastúpila manželka do banky väčšina
povinností súvisiacich so starostlivosťou o dieťa prešli opäť na odporcu. Dieťa bolo v prítomnosti otca
veselé, chodievali spolu na prechádzky, naučil ho bicyklovať, varil mu, hrali sa, učili sa básničky, kreslili,
pozerali rozprávky, chodil s ním na ihrisko.
Väčší konflikt medzi manželmi nastal po podaní návrhu na rozvod manželstva. Dňa 21.2.2015 sa

manželka so synom odsťahovali v otcovej neprítomnosti. Matka odopierala otcovi styk s dieťaťom. Dňa
4.3.2015 bol preto odporca na polícii v O. I.. So synom sa stretol dňa 7.3.2015, keď manželka prišla do
spoločného bytu pre svoje osobné veci a nechala ho tam o cca 15:30 s tým, že sa môžeme spolu hrať do
19:30 hod, pričom žiaden dôvod neuviedla. Odporca sa nevie manželke dovolať, nakoľko zablokovala
jeho hovory. Na sms správy nereaguje.

Napriek vyššie uvedenému má odporca zato, že vzťah s manželkou nie je natoľko rozvrátený, je tu šanca
na zmierenie a preto s rozvodom manželstva nesúhlasí. V prípade rozvodu navrhuje určiť výživné 50€
mesačne s poukazom na svoje pomery a styk so synom určiť ako neobmedzený.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Č. A. S.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z
manželstva pochádza jedno dieťa A. G., A.. XX.X.XXXX. Posledné spoločne bydlisko manželov bolo
v Č. A. S., E.. S..

Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že odporca žije v Č. A. S., v štvorizbovom byte, ktorý je
zariadený moderným nábytkom. Hygiena domácnosti na požadovanej úrovni. Byt je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.
V čase šetrenia bývala navrhovateľka so synom v Č. A. S. v domácnosti svojej matky, N. X..

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že po narodení syna sa u nej prejavila popôrodná depresia, bolo to
obdobie, keď bola plačlivá, potrebovala oporu svojho manželia v podobe nežných prejavov, objatí, ktoré
sa jej však nedostávali. Postupom času dochádzalo pre správanie sa odporcu k ochladzovaniu citov zo
strany navrhovateľky. K tomu prispievalo aj agresívne správanie sa odporcu, ktorý ju niekoľko krát počasmanželstva fyzicky atakoval. Navrhovateľka nemá záujem o obnovu spolužitia, necíti k manželovi už
žiaden kladný cit, bojí sa ho. Nechce, aby bolo dieťa svedkom ďalších vzájomných incidentov rodičov.
Dodala, že pri realizácii styku opakovane dochádzalo k hádkam a atakom, čo riešila aj polícia na podnet

manžela. Priznala aj rozdiely vo výchove syna, na ktorého občas zvýši hlas na rozdiel od manžela, čo
sa otcovi nepáči, avšak ospravedlnila to tým, že by dieťa nikdy neudrela.
Z výpovede navrhovateľky dňa 14.9.2015 bolo zistené, že z dôvodu incidentov medzi rodičmi sa
skomplikoval styk otca so synom, ktorý stretnutia s otcom začal odmietať. Ďalej bolo zistené, že sa
so synom pre druhým pojednávaním presťahovala do nájomného bytu v O. I., čím eliminovala strety s

otcom, keďže už nežijú v rovnakej obci.
Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu 16P/6/2015 a 8P/6/2015 bol zistený príjem
matky vo výške 556 € a jej pravidelné výdaje: poplatky za stravovanie v predškolskom zariadení vo
výške 25,- Eur mesačne, životné poistenie vo výške 16,- Eur mesačne, poplatky spojené s bývaním vo
výške 250,- Eur mesačne, pôžička 100€ mesačne, telekomunikačné služby 25€, cestovné 45€.

Z výpovede odporcu zo dňa 27.3.2015 súd zistil, že vzťahy s manželkou sa vyostrili potom, čo začala
pracovať v banke. Z práce si nosila papiere domov. Niekedy sa nestihla ani navečerať a zas sedela
za notebookom s papiermi, čo sa mu nepáčilo. V dôsledku stresu v práci sa viac prejavila manželkina
výbušná povaha. Nezhody mnohokrát pramenili z rozdielneho postoja pri výchove dieťaťa, keď
manželke opakovane vyčítal kričanie na dieťa. Od odchodu zo spoločnej domácnosti poslal manželke

asi 80 sms správ, na ktoré vôbec nereagovala.
Vo svojej výpovedi dňa 14.9.2015 odporca vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. Od prvého
pojednávania nedošlo k zlepšeniu vzťahov, tie sa naopak vyostrili. Z dôvodu, že manželka, chodila
do spoločného bytu a vynášala hnuteľné veci, začal zamykať izby. Pri jednej jej návšteve, keď prišla
po umývačku riadku, zavolala aj políciu. Na čas po rozvode navrhol kvôli nemožnosti sa s manželkou

dohodnúť upraviť styk a to obšírnejšie na každú stredu od 16.00 hod. do 18:00 , každý rok od 15.7. od
9:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod., od 15.8. od 9:00 hod. do 31.8 do 18.00 hod, počas zimných prázdnin
od 26.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. počas jarných prázdnin vždy od stredy od 9.00 hod do
posledného dňa teda nedele do 18.00 hod. počas veľkonočných prázdnin od štvrtka od 9.00 hod. do
soboty do 18:00 hod.

Z listinných dôkazov súd zistil čistý priemerný mesačný príjem otca vo výške 564€ a jeho pravidelné
mesačné výdaje: úhrada za služby spojené s užívaním bytu 183,94€, plyn 11€, rozhlas a TV 4,64€,
elektrina 36€, telekomunikačné služby ( mobil ) cca 23€, televízia Y. 19,92€, životné poistenie Y. D. ( syn )
12,78€, životné poistenie Y. 23,38€, hygienické potreby a čistiace prostriedky cca 30€, strava 150-180€,
pôžička 50€. Medzi pravidelné ročné výdaje patrí: daň z nehnuteľnosti 26€, daň za psa 12,50€, miestny

poplatok za komunálny odpad 18,25€, povinné zmluvné poistenie vozidla L. L. 71,93€, ošatenie 250€,
lieky cca 30€.

Z podania Mgr. P. C., psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR S. zo dňa
17.6.2015 bolo zistené, že konzultácií sa zúčastnili manželia osobitne. Pani G. odmietla spoločnú

konzultáciu s manželom, jednoznačne trvá na rozvode a odmieta akúkoľvek pomoc psychológa. S
odporcompsychologičkanaviacerýchsedeniachhľadalispôsobyaprostriedkynazáchranumanželstva,
t.č. však, vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky, považuje psychologička zmierenie manželov
za nereálne.

Podľa § 23 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, súd
môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené.
Rozdielnosť pováh, názorov na spolužitie, výchovu dieťaťa a rozdielnosť záujmov viedlo k postupnému
odcudzovaniu, citovému ochladeniu až nenávisti na strane navrhovateľky. Vzhľadom na jednoznačné
stanovisko navrhovateľky neboli úspešné ani psychologické konzultácie nariadené súdom. Na základe

taktozistenéhoskutkovéhostavusúddospelkzáveru,ževzťahymedzimanželmisútakvážnenarušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia a preto v zmysle § 23 Zákona o rodine návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Na čas po rozvode súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Šetrením pomerov neboli
zistené na strane matky žiadne nedostatky. So zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky odporca
súhlasil.
V zmysle § 24 ods.1 v spojení s § 62 ods.1,2, §75 ods.1, §76 ods.1 Zákona o rodine, súd uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 70€ mesačne. Pri určovaní výšky výživného

súd vychádzal z pomerov na strane povinného rodiča, ktoré zistil z listinných dôkazov predložených
odporcom. Výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, na ktoré poukazovala matka
v priebehu konania ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.

Rešpektujúc právo dieťaťa na styk s oprávneným rodičom ( v tomto prípade otcom ), silnú citovú väzbu

otca s dieťaťom a vek dieťaťa, súd upravil rozsah styku v zmysle § 25 ods.2 Zákona o rodine tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Prihliadol pritom nato, že otec sa intenzívne osobne podieľal
na starostlivosti o dieťa od jeho narodenia. O styk s dieťaťom prejavuje skutočný záujem. Dieťa pozná
prostredie, v ktorom otec býva, nakoľko sa jedná o spoločnú domácnosť, v ktorej rodina roky spolu žila.Súd pristúpil k obmedzeniu v trvaní 12 týždňov po právoplatnosti rozsudku z dôvodu narušenia väzby
syna s otcom, ktorá je dôsledkom opakovaných incidentov medzi rodičmi, ktorých svedkom dieťa bolo.
Dobu 12 týždňov považuje za primeranú na obnovenie dôvery medzi dieťaťom a otcom.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou
osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričného úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.