Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Murgaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710214399
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710214399.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. O., bytom E. X, C., zastúpeného JUDr.
Vladimírom Zeleňákom, advokátom, Letná 47, Košice, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo
vo Svätom Jure, Prostredná 49/13, Svätý Jur, o zaplatenie nájomného a nemajetkovej ujmy, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. septembra 2013, č. k.
10C/358/2010-59, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov.
V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ podal návrh na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý odôvodnil s poukazom na § 10 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.
Súd prvého stupňa ho preto vyzval, aby doručil súdu vyplnené tlačivo pre dokladovanie svojich pomerov.
Navrhovateľ však v súdom určenej lehote vyplnené tlačivo nedoručil, pričom v písomnom vyjadrení
uviedol, že túto povinnosť si splní až po vykonaní súdnych úkonov. Po právnej stránke súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľ súdu
neosvedčil svoje pomery, a teda nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok stanovených zákonom pre
pozitívne rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z tohto dôvodu mu súd prvého
stupňa oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v celom rozsahu trvá na
svojom vyjadrení z 25. 6. 2013. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobu doručil ešte pôvodnému
Okresnému súdu v Pezinku dňa 3. 12. 2001. Navrhovateľ v tejto súvislosti zastával názor, že súd nebol
oprávnený vyrubiť mu súdny poplatok, nakoľko jeho poplatková povinnosť zanikla ešte dňa 31. 12. 2004.
Namietal, že ani jedna z doručených výziev na zaplatenie súdneho poplatku neobsahuje ustanovenie
zákona (konkrétneho paragrafu), na základe ktorých mu súd vyrubil poplatky, a preto ich považoval za
neodôvodnené.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa,prejednalodvolaniepodľa§214ods.2O.s.p.beznariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Účastníkovi konania možno na návrh priznať oslobodenie od súdnych poplatkov iba za predpokladu
súčasného splnenia dvoch podmienok, a to jednak, že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych
poplatkov a zároveň, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva
(§ 138 ods. 1 O. s. p.). Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú pritomv rámci prvej zákonnej podmienky rozhodujúce predovšetkým majetkové, zárobkové, rodinné, sociálne
a zdravotné pomery žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov majúce základ v okolnostiach, ktoré
nie sú len dočasnej či prechodnej povahy, ako aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že je povinnosťou účastníka, ktorý požiadal o oslobodenie od súdnych
poplatkov, aby preukázal svoje pomery a súd posudzuje žiadosť účastníka o oslobodenie od súdnych
poplatkov len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti. Dôkazné bremeno
je teda na žiadateľovi o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd nie je povinný sám zisťovať
rozhodujúce skutočnosti.
Z obsahu spisu v predmetnej právnej veci vyplýva, že navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych
poplatkov podaním zo dňa 21. 5. 2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 5. 2013, ktorým súčasne
podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 10. 4. 2013 č. k. 10C/358/2010-47 o
zastavení konania v časti návrhu na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur pre nezaplatenie
súdneho poplatku. Navrhovateľ v tomto podaní neuviedol žiadne bližšie skutočnosti odôvodňujúce
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, len požiadal o doručenie tlačiva pre účely zistenia jeho
majetkových pomerov. V zmysle ust. § 138 ods. 2 O. s. p. pritom už v návrhu na priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov musia byť pomery účastníka dokladované buď vyplneným tlačivom, ktorého vzor
je uverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti, alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa
osobitných predpisov. Nakoľko navrhovateľ ani jeden z týchto podkladov k svojej žiadosti nepriložil,
súd prvého stupňa ho výzvou zo dňa 13. 6. 2013 správne vyzval, aby v lehote 10 dní od jej prevzatia
doručil súdu vyplnené a zdokladované Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania tvoriace
prílohu tejto výzvy. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ na predmetnú výzvu súdu
prvého stupňa reagoval podaním zo dňa 25. 6. 2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 1. 7. 2013,
v ktorom uviedol, že o oslobodenie v zmysle § 138 nepožiadal, ale požiadal o oslobodenie v znení zák.
č. 229/21 § 21a a očakával uznesenie o oslobodení od súdnych poplatkov. Mal za to, že súd prvého
stupňa zaslaním tlačiva porušil Občiansky súdny poriadok, pričom dodal, že tlačivo vyplní po prevedení
súdnych úkonov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ napriek výzve súdu prvého stupňa svoje pomery
odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov ničím nepreukázal a nepodložil. Súd prvého
stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, keď navrhovateľovi oslobodenie od
súdnych poplatkov nepriznal, nakoľko nemal k dispozícii žiadne relevantné doklady (vyplnené Tlačivo
pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov, rozhodnutie o hmotnej núdzi a pod.), z ktorých by mohol vychádzať pri posudzovaní
žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak totiž navrhovateľ požiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov, bolo jeho povinnosťou súdu vierohodným spôsobom preukázať svoje majetkové,
zárobkové, osobné, sociálne, rodinné a zdravotné pomery. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, nie je
úlohou súdu, aby si podklady zadovažoval
sám, pretože súd je orgánom prieskumným a nie vyhľadávacím. Navrhovateľ navyše ani v priebehu
odvolacieho konania svoje aktuálne pomery nepreukázal, resp. na ich preukázanie neoznačil žiadne
skutočnosti a dôkazy.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 25. 6. 2013,
v ktorom uviedol, že nepožiadal o oslobodenie v znení § 138 O. s. p., odvolací súd uvádza, že z
podania navrhovateľa zo dňa 21. 5. 2013 (č. l. 54) okrem iného nepochybne vyplýva, že navrhovateľ
ním žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzajúc z obsahu tohto podania pritom podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne jeho žiadosť posúdil ako žiadosť o oslobodenie od
súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. a o tejto aj správne rozhodol.
Z týchto dôvodov a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil
potrebné doklady, z ktorých by bolo možné posúdiť dôvodnosť jeho návrhu na priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.