Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616201078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne CRIF

- Slovak Credit Bureau, s. r. o, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013 , zastúpenej Havel,
Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856
584, proti žalovanému K. L., W.. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/X, N. Y., v konaní o zaplatenie 575,60
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 527,88 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 894,63 eur od 28. 03. 2014 do 17. 12. 2014, zo sumy 394,63 eur od 18. 12. 2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobkynisa priznáva náhradatrovkonaniavovýške15,87euranáhradatrovprávnehozastúpenia
vo výške 51,62 eur, spolu 67,49 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet zástupcu žalobkyne do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 02. 2016 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 575,60 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnenú pohľadávku nadobudla

od obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/
CE zo dňa 27. 03. 2014. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný uzatvoril dňa 26. 01. 2000 s právnou
predchodkyňou žalobkyne Zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorou bol zriadený
bežný účet žalovaného. Dňa 22. 03. 2004 uzatvorili Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 597,49 eur. Zmluvné strany sa dohodli na poplatku
za správu úveru vo výške 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne a poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 2 % z výšky úverového rámca, ktorý bol splatný pri podpise tejto úverovej zmluvy. Žalobkyňa

zdôraznila, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bol kontokorentný úver na bežný účet vyňatý
z pôsobnosti tohto zákona, a preto zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Právna predchodkyňa žalobkyne umožnila čerpať žalovanému úver tak, že realizovala platobné príkazy
žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného
voči žalobkyni z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech
účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaného. Zmluvnými stranami bola dohodnutá
premenlivá úroková sadzba ako odplata za poskytnutý úver vo výške 10,85 % ročne. Nakoľko si

žalovaný neplnil svoju povinnosť a úver riadne nesplácal, právna predchodkyňa žalobkyne dňa 12. 02.
2013 uplatnila právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.
Právnej predchodkyni žalobkyne tak vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 1 075,60 eur, ktorá
pozostáva z istiny vo výške 942,35 eur, vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,26 eur, debetného úrokuz nepovoleného prečerpania vo výške 80,73 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 52,26 eur.
Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil iba časť pohľadávky, a to platbou zo dňa 17. 12. 2014 vo výške
500,- eur, a preto sa žalobkyňa domáha súdnou cestou zaplatenia sumy 575,60 eur s príslušenstvom.

2. V dopĺňacom podaní doručenom súdu 11. 05. 2016 žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa dostal na účte
do sústavného mínusu od 29. 12. 2010, pričom právna predchodkyňa žalobkyne z dôvodu sústavného
nepovoleného prečerpania zosplatnila úver ku dňu 18. 02. 2013 a následne k 26. 03. 2014 jednotlivé
položky úveru odpísala. V rámci špecifikácie istiny vo výške 942,35 eur žalobkyňa uviedla, že žalovaný

čerpal celkovo 554,98 eur, celkové úroky za obdobie od 31. 12. 2010 do 12. 02. 2013 predstavujú sumu
249,97 eur, poplatky za obdobie od 29. 12. 2010 do 31. 01. 2013 sumu 141,84 eur a úhrady odporcu
sumu 4,34 eur.

3. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 23. 05. 2016, sa k veci nevyjadril.

4. Predmetná vec je drobným sporom, a preto súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(platného do 01. 07. 2016) na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie §
156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 30. 06. 2016 o 13.15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 13. 06. 2016.

5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný uzatvoril s právnou predchodkyňou
žalobkyne, obchodnou spoločnosťou L. L., a. s., Zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 26. 01. 2000, na základe ktorého táto zriadila žalovanému sporožírový účet formou bežného
účtu. V bode 1 sa zmluvné strany dohodli, že banka nie je povinná realizovať príkaz, ktorý nie je

krytý finančnými prostriedkami na účte. Debetný zostatok na účte úrokuje banka úrokovou sadzbou
stanovenou vyhlásenými Obchodnými podmienkami. V bode 14 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že banka je oprávnená i bez príkazu klienta účtovať na ťarchu účtu svoje splatné pohľadávky,
poplatky a náhrady za vedenie účtu, bankové operácie a mimoriadne služby podľa platného sadzobníka
poplatkov a náhrad.

6. Žalovaný uzatvoril s právnou predchodkyňou žalobkyne dňa 22. 03. 2004 Zmluvu o kontokorentnom
úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie úverového rámca 18 000,- Sk. Pri dohodnutej premenlivej
10,85 % ročnej úrokovej sadzbe bola stanovená konečná splatnosť úveru na 21. 03. 2005. Zmluvné
strany sa dohodli na poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úverového rámca splatného
pri podpise tejto zmluvy, ako aj na poplatku za správu úveru vo výške 0,20 % z výšky úverového

rámca mesačne. Úrok z omeškania, ako aj úrok z prečerpania boli dohodnuté vo výške 26,40 % ročne.
Listom zo dňa 12. 02. 2013 právna predchodkyňa žalobkyne odstúpila od predmetnej zmluvy a oznámila
žalovanému, že výška pohľadávky z bežného účtu predstavuje sumu 1 022,29 eur, pričom ku dňu
nadobudnutia účinnosti tohto odstúpenia môže byť táto pohľadávka vyššia z dôvodu účtovania úrokov
a poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a. s. Právna predchodkyňa

žalobkyne vyzvala žalovaného, aby si svoju pohľadávku splnil v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto
oznámenia.

7. Listom zo dňa 01. 04. 2014 L. L., a. s. oznámila žalovanému, že pohľadávka plynúca z predmetnej
úverovej zmluvy bola postúpená na žalobkyňu. Žalovanému bola predmetná listina doručovaná na

adresu totožnú s adresou, na ktorej si žalovaný prevzal predmetnú žalobu. Týmto mal súd preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o

kontokorentnom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril s právnou predchodkyňou
žalobkyne zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorého mu bol poskytnutý úver vo výške 597,49
eur. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný vyčerpal úver vo výške 554,88 eur a doposiaľ z neho uhradil sumu

504,34 eur. Žalovaný bol v konaní nečinný, doposiaľ sa k žalobe ako ani ku skutkovým tvrdeniam z nej
vyplývajúcich nevyjadril a preto súd nemá pochybnosti o tom, že úhrady žalovaného tvrdené žalobkyňou
sú jedinými úhradami z predmetného úveru. Zo špecifikácie uplatnenej pohľadávky vyplýva, že súčasťou
uplatnenej istiny sú aj poplatky za výber hotovosti, poplatky za kartovú operáciu a poplatky za upomienky
v celkovej výške 47,72 eur. Aj keď z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v

čase uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere vyplýva, že výpočet tam uvedených zmlúv, ktoré sú
zmluvami spotrebiteľskými, je taxatívny, v prípade spotrebiteľských zmlúv nie je jediným vnútroštátnym
prameňom práva Občiansky zákonník, ale aj zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v
čase uzatvorenia zmluvy priznával spotrebiteľom právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v tzv. typových zmluvách (§23a tohto zákona), čo bol legislatívny názov spotrebiteľských zmlúv pred
postupnou implementáciou komunitárneho práva do právneho poriadku Slovenskej republiky. V záujme

dodržania eurokonformnej interpretácie, podľa ktorej môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať
normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila
účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa
05. 04. 1999 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, tak možno konštatovať, že pre
posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie je určujúci iba taxatívny výpočet zmlúv v

ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale v tomto smere treba zmluvy posudzovať komplexne
z toho hľadiska, či v právnom vzťahu vystupuje na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nevie podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Za základe uvedeného súd
ex offo skúmal, či predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, resp. či na
základe právneho vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy si žalobkyňa neuplatňuje nároky, na ktoré nemá v

spotrebiteľskom právnom vzťahu nárok. Dodávateľ si môže voči spotrebiteľovi uplatniť len tie poplatky,
ktoré sú určite, jasne a zrozumiteľne uvedené priamo v spotrebiteľskej zmluve, resp. v listine, ktorá je
neoddeliteľným spôsobom pripojená k spotrebiteľskej zmluve, čím je vyvrátená akákoľvek pochybnosť
o tom, či spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy mal a mohol mať vedomosť o rôznych poplatkoch,
ktoré bude povinný z právneho vzťahu platiť. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa s právnou

predchodkyňou žalobkyne dohodol len na poplatku za vedenie účtu a poplatku za poskytnutie úveru,
preto súd nepriznal žalobkyni poplatky za výber hotovosti, poplatky za kartovú operáciu a poplatky za
upomienky v súhrnnej výške 47,72 eur.

12. V časti pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 527,88 eur bola žaloba podaná dôvodne,

a preto jej súd v tejto časti vyhovel. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý
kontokorentný úver, ako ani to, že si riadne a včas neplnil svoje povinnosti tento úver splácať. Priamo v
spotrebiteľskej zmluve bola dohodnutá aj úroková sadzba, a preto vznikla žalovanému povinnosť popri
istine úveru vrátiť aj dohodnuté úroky z úveru.

13. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

14. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do

vrátenia peňažných prostriedkov.

16. Súd návrh zamietol aj v časti pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 10,85 % ročného úroku z
úveru od 28. 03. 2014 do zaplatenia, nakoľko vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť
žaloby v tejto časti. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, pričom je splatný spolu so

záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného
úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti
od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, to znamená jednorazovo alebo v splátkach.
Celková suma zmluvných úrokov však musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátkyúveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je
oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného
zmluvné úroky prislúchali žalobkyni len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, a teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu
oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba X. Z. F. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

21. Popri priznanej istine súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalobkyni aj zákonné úroky
z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 28. 03. 2014 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala úrokov z omeškania z vyššej sumy, súd v tejto časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobkyni, ktorá mala vo
veci čiastočný úspech priznal náhradu trov konania. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia istiny
575,60 eur a úroku z úveru vo výške 10,85 % ročne zo sumy 942,35 eur od 28. 03. 2014 do 17. 12.
2014, čo predstavuje 74,23 eur, ako aj zmluvného úroku vo výške 10,85 % ročne zo sumy 442,35 eur od

18. 12. 2014 do zaplatenia, čo do rozhodnutia súdu predstavuje sumu 73,76 eur. Spolu si tak žalobkyňa
uplatnila žalobou sumu 723,59 eur s úrokom z omeškania, pričom priznaných jej bolo 527,88 eur s
úrokom z omeškania. Úspech žalobkyne v konaní tak predstavoval 73 % a v 27 % bola neúspešná.
Po započítaní úspechu a neúspechu súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 46 %. V
súvislosti s podanou žalobou žalobkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške 34,50 eur a s poukazom na

výsledok konania jej súd priznal náhradu týchto trov vo výške 15,87 eur.

23. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátskou kanceláriu, ktorej patrí podľa § 10 ods. 1 v spojení
s § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb(„ďalejlenvyhláška“)odmenazadvaúkonyprávnejslužby,atozaprípravua prevzatieprávneho

zastúpenia a za písomné podanie žaloby na súd vo výške po 38,18 eur, spolu 76,36 eur. Okrem odmeny
súd priznal advokátskej kancelárii aj režijný paušál za dva úkony po 8,58 eur, spolu vo výške 17,16
eur. Nakoľko je advokátska kancelária platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena a náhrady v celkovej
výške 93,52 eur sa zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o sumu 18,70 eur. Spolu by tak žalobkyni vznikol nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 112,22 eur, avšak vzhľadom na výsledok konania súd

žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 46 %, t. j. v sume 51,62 eur.

24. V súlade s 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni istinu
spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania zástupcovi žalobkyne, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená
(žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.