Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/371/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614210150
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2614210150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, konajúc
poverenou Mgr. Evou Cibulkovou, proti žalovanému: U. Q., M.. XX.G. XXXX, Q. Č. Č.. XXX, XXX XX S.
B., o zaplatenie 1806,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zaplatenia 60 eur zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.392,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 1.392,74 eur od 21.novembra 2014 až do zaplatenia, na číslo účtu vedenej v Prima banke

Slovensko a.s.: XXXXXXXXXX/XXXX, pričom mu súd povoľuje splácať uvedený dlh sumou 30 eur
mesačne, vždy do 30.dňa kalendárneho mesiaca, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškaním čo i
len jednej splátky sa stáva zročný celý zvyšný dlh.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 63,39 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom

poplatku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu vedenej v Prima banke Slovensko
a.s.: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným dňa 1.decembra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 1806,71 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXX dňa 25.októbra 2012, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške
2000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných
splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 18.októbra 2022. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom z 20.októbra 2014

vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 11.novembra 2014.

Súdny poplatok žalobca zaplatil 29.januára 2015 v sume 112 eur (č.l. 25) a 16.októbra 2015 doplatil
sumou 5 eur (č.l. 40).

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami
vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk

(13.októbra 2015, čl. 34), ktorý sa však k žalobe písomne vyjadril v tom smere, že pokiaľ pracoval riadne
platil pôžičku. Nakoľko prišiel o zamestnanie a žije len z invalidného dôchodku, pričom je evidovaný na
úrade práce, požiadal súd o splácanie dlžnej istiny.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä výpisom
z účtu žalovaného (č.l. 4), výzvou na predčasné splatenie úveru z 20.októbra 2014 (č.l. 5 a 6), úverovou

zmluvou č. XXXXX z 25.októbra 2012 (č.l. 7 - 8), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 9 - 18),
stanoviskom žalobcu z 27.októbra 2015 (č.l. 43), prehľadom priemerných úrokových mier z úverov
obchodných bánk vydaným NBS (č.l. 50), ako aj výsluchom žalovaného a ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:.

Z údajov z obchodného registra, ktorý je verejne dostupný (www.orsr.sk ) vyplýva,
že žalobca má v predmete podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobca ako dodávateľ
služieb - veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba - občan uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXX z 25.októbra
2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 2000 eur, s úrokovou sadzbou 12,9% ročne,
s poplatkom za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne, s výškou splátky 29,90 eur, s termínom
splatnosti prvej splátky 19.novembra 2012, so 120 mesačnými splátkami splatnými k 18.dňu v mesiaci,

so splatnosťou úveru 18.októbra 2022, s výškou RPMN 15,80%, s priemernou RPMN 19,08%, s
celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaný zaplatiť 3826,80 eur.

V danej zmluve však chýba údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom. Žalobca tiež pripojil výzvu na predčasné splatenie úveru, ktorým
vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu s odôvodnením, že rozhodol o predčasnej splatnosti. Z
uvedenej výzvy však vôbec nevyplýva koľko má žalovaný zaplatiť na istinu, koľko na úroky a na poplatky.
Doručenku o doručení tejto výzvy nepredložil.

Z výpisu z účtu (č.l. 4), vyplýva, že žalovaný dňa 25.októbra 2012 čerpal hotovosť vo výške 2.000 eur.
V doplňujúcich údajoch sú dňa 31.októbra 2012 evidované poplatky a úroky.

Zo stanoviska žalobcu z 27.októbra 2015 vyplýva, že u žalovaného evidujú platbu 193,29 eur a teda
žalovaná istina je 1806,71 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkami splatnými k 18.júlu 2014 a

nasledujúcimi. Nezaplatené úroky 81,59 eur predstavujú dohodnutý zmluvný úrok 12,90%. Nezaplatené
úroky z omeškania sú vo výške 4,92 eur, počítané odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky vo
výške 8%, ktorý tiež bol dohodnutý v zmluve. Poplatky za upomienky v sume 60 eur sú účtované v
zmysle Sadzobníka poplatkov, pričom v tejto časti žalobca zobral späť návrh a požiadal súd o zastavenie
konania v tomto smere. Z tabuľky predloženej žalobcom o pohyboch na úverovom účte vyplýva, že

žalovaný zaplatil na splátkach celkom 607,29 eur.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že si zobral si pôžičku v sume 2.000 Eur na rekonštrukciu elektrického
vedenia, totiž pred tromi rokmi v Čenkovciach kúpil byt, kde elektrina bola v dezolátnom stave. V
uvedenom byte mal podnájomníka, s nájomnou zmluvou na tri roky, žalovaný sám býval v Bratislave

v podnájme. Neskôr sa tam vrátil bývať, aj so svojou sestrou, ktorá platí nájomné, hypotekárny
úver a vypomáha žalovanému. Pred tromi rokmi prišiel o zamestnanie, od tej doby je na invalidnom
dôchodku, pričom poberá 192 Eur. Tiež má záväzok na hypotekárny úver v sume 260 Eur mesačne,
vyživovaciu povinnosť nemá, inú nehnuteľnosť ani hodnotnejší hnuteľný majetok nevlastní. Súd požiadal
na schválenie splátok vo výške 30 Eur mesačne.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstvaaleboourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Vtakomtoprípadesúdrozhodneozastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti späť podaním, a to v časti 60 eur s príslušenstvom ešte pred
prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný

aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť

dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy

vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade

musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.Na dôvažok súd pripomína, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zákona
129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho
písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, alebo prečerpaní účtu uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz
(takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne dohodnuté náležitosti boli

zrejmé.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu
súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie

vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi

podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva neobsahuje výšku počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a ďalšie vyššie uvedené zákonom dané podmienky. Pre tento nedostatok

sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur, svedčí o tom samotný výpis z účtu, ako aj výpoveď
žalovaného. Žalovaný zaplatil celkom na splátkach 607,26 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na
vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 1392,74 eur, ako aj v
časti nároku žalobcu na úrok z omeškania špecifikovanom v petite žaloby. Preto súd v tejto časti rozhodol

tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti čo do úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a iných
sankcií, v zmysle vyššie uvedeného, je žaloba nedôvodná, preto ju v tejto časti súd zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd zohľadnil aj vyjadrenie žalovaného prednesenom na pojednávaní, v ktorom poukázal na svoju
nepriaznivú finančnú situáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia § 160
ods. 1 O.s.p., súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 30 eur s tým, že

omeškanie splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, v termínoch ako
je uvedené vo výroku. Výšku splátky 30 eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky
a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom
na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, jeho práva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (úspech žalobcu je vo výške 77,09%, a teda neúspešný bol v časti 22,91%,
preto jeho pomer úspechu predstavuje 54,18%). Súd mu teda náhradu trov konania priznal podľa jeho
úspechu v konaní, t.j. vo výške 54,18% z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 117

eur, t.j. vo výške 63,39 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).