Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/943/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217461
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312217461.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.
r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. apríla
2015 č. k. 18C/361/2012-78 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 31.
augusta 2014 č. k. 18C/361/2012-97 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31. augusta 2014 pod č. k. 18C/361/2012-97 z r u
š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ako i návrh na prerušenie konania zamietol
a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, i/, § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 109
ods. 2 písm. c/ OSP, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/515/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd Levice dňa 16. 07. 2010, k
čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 13. 05. 2010. Súd vyzýval právneho zástupcu
oprávneného prostredníctvom exekútora na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola súdu doručená

dňa 06. 09. 2010. Dňa 08. 10. 2010 súd uznesením č. k. 12Er/515/2010-14 zamietol žiadosť
o udelenie poverenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 02. 2011 v spojení s uznesením
KS v Nitre č. k. 6CoE/62/2010-29. Okresný súd Levice uznesením č. k. 12Er/515/2010-41 zo dňa 20.
04. 2011 exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2011. Žalobca
sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia došlo až dňa 18. 11. 2010 a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Súd v tomto prípade

neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej
lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania žiadostio udelenie poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa

žalobcu rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
novelou účinnou od 01. 06. 2010. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo
o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval
podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele

účinnej od 01. 06. 2010 o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského
rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zákon
č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou
tohtozákona.Kvydávaniupoverenínazákladeexekučnéhotitulurozhodcovskéhorozsudkudochádzalo
a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si žalobca
uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom

porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01. 01. 2013. Žaloba bola podaná v

roku 2012, súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného
ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. platného v čase podania
návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Súd v danej veci nemal za preukázané tvrdenia
právneho zástupcu žalobcu, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté s omeškaním viac ako
189 dní. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 16. 07. 2010 a súd rozhodol o tejto žiadosti

08. 10. 2010, t.j. v lehote 84 dní, súd rozhodol v primeranej lehote, a teda nedošlo jeho postupom
k nesprávnemu úradnému postupu. Údaj uvedený v žalobe žalobcu, že exekučný súd rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelení poverenie s omeškaním viac ako 189 dní je nepravdivý. V predmetnej
veci, z ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody, bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.
Účastníkom exekučného konania rozhodnutím v uvedených lehotách nevznikol stav právnej neistoty.

Žalobcomuvádzanámajetkováškodanebolavkonanípreukázaná,jejvyčísleniepaušalizácioureálnych
vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch
a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a
žalobca neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Súd sa nestotožnil ani s
názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie

rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel
dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nedošlo.
V súčasnej dobe je exekučné konanie vedené na OS Levice aj právoplatne skončené a to zastavením
exekučného konania. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu
účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu

rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3
MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, ÚS SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002). Súd zároveň poukázal aj
na skutočnosť, že aj súdny exekútor u ktorého oprávnený žalobca podal návrh na začatie exekúcie,
nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní. V štádiu
exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z
exekučného titulu. Žalobcovi v dôsledku uvedeného postupu nevznikla škoda (rozhodnutie ÚS SR I.
ÚS 16/2002). Neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu. Majetková ujma
nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od zistenia nedodržania zákonnej,

či primeranej lehoty. Predmetnú žalobu súd považoval za účelovú, a to aj s poukazom na hromadne
podané totožné žaloby, v ktorých sa taktiež neuvádzajú správne údaje o počte dní omeškania a pod.
V konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
tvrdenej škody. Súd neprihliadal na znalecký posudok predložený žalobcom, nakoľko bol toho názoru, že
znalec riešil otázku právnu, ktorú bol oprávnený riešiť súd, a pretože súd dospel k názoru, že na strane

žalovanej konajúcej cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu vo veci, ďalej
sa nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ
a to zodpovednosť žalovanej za škodu. Od podania návrhu na vykonanie exekúcie do podania žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej (2012) neuplynula lehota 3 rokov,súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právny zástupca
žalobcu dňa 23. 04. 2015 podal návrh na prerušenie konania, nakoľko pred Okresným súdom Prešov
prebieha pod sp. zn. 7C 6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva EÚ. Okresný súd Prešov

v danom konaní uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol
o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť žalovaná v l. rade Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti.
Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca a žalovaná
v tomto konaní má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, a preto je dôvod na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Súd prvej inštancie uviedol, že prejudiciálne
otázky položené Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie smerujú k tomu, či môže
vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník
konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu
v konaní o výkone rozhodnutia, pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež pred
vyčerpaním možnosti oprávnenej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na rozdiely

týkajúce sa skutkových okolností danej veci (exekučné konanie bolo ukončené zamietnutím žiadosti o
udelenie poverenia) a skutkových okolností zistených v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7C/6/2010 (exekučné konanie, ktoré prebieha), riešenie špecifikovaných prejudiciálnych
otázok položených Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie nemá pre rozhodnutie
súdu v danej veci žiadny význam. Na základe uvedeného súd návrh žalobcu na prerušenie konania

nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne
nešpecifikovala v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho

vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný
ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012

Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej

lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s
čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprislúcha

polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv
vEurópe,tedaajprávanaspravodlivýsúdnyprocesaosobitneprávanaprerokovanievecivprimeranom

čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol,
žedohovorzaväzujezmluvnéštáty,abyorganizovalisvojprávnyporiadoktakýmspôsobom,abyvyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. S poukazom
na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K ďalším odvolacím dôvodom žalobca
uviedol, že nie sú súčasťou odvolania proti rozsudku o žalobe označenej žalobcom ako ISTINA RS (čo
je i uvedená právna vec), preto ich odvolací súd neuvádza.3.Napadnutýmuznesenímzodňa31.08.2014č.k.18C/361/2012-97súdprvejinštancieuložilžalobcovi
povinnosť, aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za
odvolanie, ktorý je 20 eur (vyrubený podľa položky 7a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len

hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie.
Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho

poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz29.marca2007sp.zn.4Cdo39/2007.Vprílohezák.č.71/1992
Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu
súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade,

kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.
12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je
v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa

ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10.
2002, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Išlo pritom o vecné oslobodenie od povinnosti
platiť súdny poplatok, ktoré vyplývalo priamo zo zákona, a teda konanie je od poplatkovej povinnosti
oslobodené celé. Za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa poplatok neplatí. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému
rozsudku nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj
správneprávneposúdil.Odvolaniežalobcuprotinapadnutémuuzneseniusúduprvejinštanciejepodané
dôvodne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z. z."), ktorý na danú vec dopadá,štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

10. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

13. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

15.Podľa§44ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti vzneníúčinnom
do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
aleboodstráneniavádnávrhusúdu (§45)apožiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.

16. Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených

zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

18. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že

bez zistenia prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať
existenciu vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša
poškodený a ak ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

19. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia majetkovej škody v sume
2.593,17 eura a nemajetkovej ujmy v sume 518,63 eura v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/515/2010 (EX 5052/2010). Žalobcanesprávny úradný postup charakterizoval nevydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v
zákonnej lehote, ale až s omeškaním viac ako 189 dní, nesústredenosťou a zbytočnými prieťahmi v
exekučnom konaní.

20. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvej inštancie zistil, že exekúcia začala spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 13. 05. 2010, pre vymoženie sumy 561
eur s príslušenstvom proti povinnému G. Y., bytom V. XX, na základe exekučného titulu - Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 22061/09 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 29. 03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresný súd
Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16. 07. 2010. Exekučný súd výzvou
zo dňa 11. 08. 2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného, prostredníctvom súdneho exekútora, na
zaslaniezmluvyoúvere,ktorábolapodkladomprevydanieexekučnéhotitulu.Pojejdoručenídňa06.09.
2010 exekučný súd uznesením zo dňa 08. 10. 2010 č. k. 12Er/515/2010-14 žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po podaní odvolania

oprávneným Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesením zo dňa 20. 04. 2011 č. k.
12Er/515/2010-41 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného
konania nepriznal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2011.

21. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase

začatia exekúcie obsahuje zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v lehote
15 dní rozhodnúť, či poverenie pre exekútora vydá, musí sa danou exekúciou zaoberať, aby v prípade,
ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora vydať. Z toho

potom vyplýva, že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho exekútora
poverenie a v opačnom prípade, ak pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora v spise nie sú
podklady, vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebných podkladov a po ich
predložení o žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote rozhodnúť. Z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie vyplýva, že v danej veci síce k rozhodnutiu súdu prvej inštancie do 15 dní odo

dňa žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom (16. 07. 2010) nedošlo, avšak exekučný súd po
doručení žiadosti o udelenie poverenia svojim postupom realizoval úkony za účelom doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie, keď žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie nepredložil doklady potrebné k rozhodnutiu súdu, pričom tieto úkony vykonával v primeranej
lehote.Následne(podoručenípožadovanéhodokladu),dňa08.10.2010exekučnýsúdvovecirozhodol.

Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia zo strany exekučného súdu je v priamej príčinnej súvislosti s ním tvrdeným vznikom škody,
ktorej existencia zo strany žalobcu nebola reálne preukázaná. Odvolací súd zvýrazňuje, že podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, keďže je potrebné skúmať aj
objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote a zohľadniť tak všetky okolnosti
konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012). Vychádzajúc z okolností
daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že ani nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, ani preskúmaním exekučného titulu súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie

poverenia súdnemu exekútorovi nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ako jednej z podmienok
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Ohľadom záveru súdu prvej inštancie o možnosti preskúmavania exekučného titulu v exekučnom
konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie

stotožňuje, pričom tiež poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo
6/2013, R46/2012-3Cdo146/2011,6Cdo105/2011a4Cdo31/2013).Keďžeexekučnýmtitulomvdanej
veci bol nulitný akt, z právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci, priebehom exekúcie na základe
takéhoto exekučného titulu žalobcovi žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. Odvolací súd, rovnako ako
súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

22. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu,
ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní nešpecifikoval a odvolací súd popreskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v tejto časti považoval
odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie
je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý

dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Tvrdenie žalobcu, že súd
v danej veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu, je nesprávne. Súd prvej inštancie citoval dané ustanovenie v správnom znení, a
preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. K žalobcom namietanému trvaniu stavu právnej neistoty

odvolací súd udáva, že vzhľadom na postup exekučného súdu, ktorý vykonával úkony smerujúce k
rozhodnutiu súdu, ako i s ohľadom na dĺžku konania súdu, nedošlo k predĺženiu trvania stavu právnej
neistoty žalobcu do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Konaním exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého
si žalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, preto nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie
dôkazy za účelom preukázania materiálnej škody žalobcu. Súd v danej veci správne aplikoval platné

právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na
spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Keďže predmetom odvolacieho konania bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, odvolací súd sa zaoberal
aj preskúmaním napadnutého uznesenia. V prejednávanej právnej veci je z obsahu spisu zrejmé, že
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24. 04. 2014 č. k. 18C/361/2012-91 uložil žalobcovi povinnosť,
aby 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 20
eur, podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v

znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu, o ktorom rozhodol
KrajskýsúdvNitredňa06.11.2004uznesenímč.k.9Co/413/2014,9Co/414/2014-116takženapadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Napriek tejto skutočnosti, súd prvej inštancie opätovne rozhodol
o poplatkovej povinnosti žalobcu za podané odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej napadnutým
uznesením. Na takýto postup súdu prvej inštancie nebol dôvod, keď v zmysle spoločnej poznámky

k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch platí, že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania (čo je i prejednávaný prípad, nakoľko
uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 06. 11. 2014 č. k. 9Co/413/2014, 9Co/414/2014-116 bolo v
poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zrušené), poplatok z odvolania proti novému
rozhodnutiu súdu prvej inštancie neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil. Keďže o poplatkovej

povinnosti žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie už raz bolo právoplatne rozhodnuté, nebol
od počiatku dôvod na vydanie napadnutého uznesenia o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 20 eur. S poukazom na túto skutočnosť, odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 31. 08. 2014 č. k. 18C/361/2012-97 (ktoré bolo súdom prvej inštancie
predložené odvolaciemu súdu na prejednanie v súvislosti s podaným odvolaním) v zmysle ustanovenia

§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie
skutočnosť, že o poplatkovej povinnosti žalobcu bolo taktiež bezdôvodne rozhodnuté uznesením zo dňa
31. 08. 2015 č. k. 18C/361/2012-97, vydaným vyšším súdnym úradníkom, ako i skutočnosť nesprávneho
žurnalizovania súdneho spisu súdom prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).