Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/234/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213577.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému O. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava pod sp. zn. EX 27492/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 80,27 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 5Er/529/2014-24 zo dňa 16. marca
2016 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 5Er/529/2014-24 zo dňa 16. marca 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho priadku

(ďalej len O.s.p.) konanie o návrhu oprávneného na výkon rozhodcovského rozsudku vedeného súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 27492/14 voči povinnému z dôvodu, že
existuje prekážka už raz rozhodnutej veci, ktorá bráni exekučnému súdu v tejto veci ďalej konať.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 30.05.2014 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06852/08 vydaného

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 27.08.2008.
Následne dňa 18.09.2014 bola súdu dourčená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Okresnémusúdujezjehoúradnejčinnostiznámaskutočnosť,ženaOkresnomsúdeZvolenbolapodsp.
zn. 24Er/230/2009 právoplatne skončená exekúcia medzi tými istými účastníkmi, vykonávaná súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na podklade totožného exekučného titulu, aký bol spolu s návrhom
na vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
predložený v tomto konaní, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06852/08 zo dňa 27.08.2008. V
konaní 24Er/230/2009 okresný súd uznesením č.k. 24Er/230/2009 -29 zo dňa 07.08.2012 podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu,
že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je neplatná, a teda

rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto ho nemožno vykonať. Toto uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013 v spojení s rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/98/2013 zo dňa 24.04.2013.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal uviedol, že prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou
patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu konania k jeho zastaveniu.

Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania jedaná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, ktorými bol už uplatnený z rovnakého skutkového stavu.

Okresný súd zistil, že bol opakovane podaný návrh na vykonanie exekúcie totožného oprávneného voči
totožnému povinnému opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia
vedená voči totožnému povinnému zastavená z dôvodu absencie vykonateľnosti exekučného titulu, a
preto exekučný súd opätovne iniciované exekučné konanie pre prekážku už raz právoplatne rozhodnutej
veci podľa § 104 O.s.p. zastavil.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d)
O.s.p.. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a
súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného

konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia tak, že
vydá poverenie na vykonanie exekúcie alebo uznesením návrh na vydanie poverenia zamietne. Napriek
tomu v prejednávanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol a bez zákonného
oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený bol toho názoru, že
exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože

v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 exekučného poriadku, v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK
aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne
rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však
vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie

predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Akékoľvek skončenie exekučného konania nie je preto spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.
Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd

porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie
poverenia. Exekučný súd týmto postupom prekročil svoju právomoc a neprípustným spôsobom rozhodol
o zastavení exekučného konania.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.05.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave dňa 27.08.2008 pod sp. zn. SR 06852/08. Následne bola
okresnému súdu dňa 18.09.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 27.08.2008 pod sp. zn. SR 06852/08 Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave bola žalovanému - povinnému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - oprávnenému dlžnú sumu 10.658,- Sk s príslušenstvom.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli
dňa 17.12.2007. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17
stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdualebo cestou príslušného súdu SR v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Od tejto
rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto
veci predchádza konanie sp. zn. 24Er/230/2009, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade
toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 27.08.2008 pod sp. zn.

SR 06852/08 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave.

Zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 24Er/230/2009 súd zistil, že dňa
07.03.2009 podal oprávnený proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 06852/08

zo dňa 27.08.2008 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Následne na základe žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia okresný súd vydal pre súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. Uznesením č.k. 24Er/230/2009-29 zo dňa 07.08.2012 okresný súd exekúciu zastavil pre jej
neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku aj z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže dojednanie rozhodcovskej doložky, z ktorej odvodil právomoc

rozhodcovský súdu pri vydávaní exekučného titulu predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, čo spôsobuje jej neplatnosť. Uvedené rozhodnutie napadol oprávnený odvolaním, na základe
ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. 43CoE/98/2013 zo dňa
24.04.2013 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013.

Okresný súd na základe tohto zistenia dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky pre
to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej exekučnej veci tých istých účastníkov a
na podklade toho istého exekučného konania prebiehalo, preto napadnutým uznesením konanie s
poukazom na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré sa môže začať na návrh
oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky
začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, avšak v tých prípadoch,

pre ktoré nie je v Exekučnom poriadku obsiahnutá právna úprava pre procesný postup exekučného
súdu je s prihliadnutím na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v
Občianskom súdnom poriadku ako lex generalis. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.
sa preto na zistenie, či sú splnené zákonné procesné podmienky nevyhnutné pre vedenie exekučného
konania aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje právnu

úpravu za akých podmienok by mohol o opakovanom návrhu oprávneného podaného na základe toho
istého nevykonateľného exekučného titulu súd ďalej konať, je potrebné vychádzať zo zásady „ne bis
in idem“, ktorá platí nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj pre konanie v exekučných
veciach, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo.V zmysle § 103 O.s.p. je súd povinný v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom
stanovené procesné podmienky konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v ňom mohol súd

vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný
postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný.
Medziprocesnépodmienkypatríajprekážkavecirozhodnutej-resiudicata,ktorávExekučnomporiadku
nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o

neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania,
pretože súd nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa § 251 ods. 4
O.s.p. potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým, že je potrebné
zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd

SR vyslovil obdobný právny názor.

Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla
rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je návrh zamietnutý, prípadne je
konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu

naurčenieprávauloženiepovinnostínerozhoduje.Exekučnékonaniejekonanímprocesným,ktorévšak
môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, iba ak sú splnené procesné podmienky,
medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie
rozhodnutie, ak už raz bolo o tom istom nároku oprávneného, ku ktorému bol opakovane priložený ten
istý nevykonateľný exekučný titul, právoplatne rozhodnuté a to práve z toho dôvodu, že procesná zásada

„ne bis in idem“ obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je záväzná aj pre postup
súdu v exekučnom konaní.

Z tejto zásady nesporne vyplýva, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu
istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o

konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
24Er/230/2009, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/529/2014 ten istý oprávnený spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému

povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06852/08 zo dňa 27.08.2008 s vyznačenou doložkou právoplatnosti
dňa 03.11.2008 a vykonateľnosti 06.11.2008. V konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp.

zn. 24Er/230/2009 exekučný súd uznesením č.k. 24Er/230/2009-29 zo dňa 07.08.2012 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/98/2013 zo dňa 24.04.2013 právoplatne
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku aj z dôvodu, že rozhodcovský
rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne
dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok

exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom
reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady „ne bis in idem“, nie je v prípade opätovného podania
návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v
exekučnom konaní pokračovať.

Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že aj keď zastavenie konania nie je vo
svojej podstate prekážkou pre podávanie opakovaných návrhov na začatie exekúcie, a to aj na základe
tých istých exekučných titulov, nebolo by možné ani v budúcnosti, ak by oprávnený podal aj viac návrhov
na vykonanie exekúcie na podklade tohto istého nevykonateľného exekučného titulu, viesť opätovne
exekučné konanie práve z dôvodu rešpektovania zásady „ne bis in idem“, v dôsledku čoho by muselo

byť každé jedno neskôr začaté exekučné konanie vždy len zastavené, a teda by skončilo rovnakým
spôsobom.Je však treba okresný súd upozorniť na to, že v ostatných prípadoch, v ktorých dochádza k zastaveniu
exekúcie, napr. pre nemajetnosť alebo ak oprávnený na vykonaní exekúcie netrvá - § 57 ods. 1 písm. h)
a c) Exekučného poriadku, neprichádza vyššie uvedený postup súdu, a to ani pri opakovane podaných

návrhoch na vykonanie exekúcie pre ten istý exekučný titul, ktorý je materiálne vykonateľný do úvahy a
vyššie uvedené právne závery pre takýto prípad neplatia.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.