Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/809/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314219839
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314219839.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: D. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., Q. N. XXX/XX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923,

právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie
2.091,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta,
č.k. 35C/9/2014-84 zo dňa 5. marca 2015 v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania 54,03 Eur ako trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k
rukám jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd prvým odsekom výroku konanie zastavil, druhým výrokom
rozhodol o vrátení súdneho poplatku, tretím výrokom odporcovi náhradu trov konania nepriznal a

napokon štvrtým výrokom rozhodol navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka na strane odporcu k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
odporcu v sume 198,66 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výroku o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu odôvodnil použitím § 146 ods. 2 O.s.p., s tým, že náhradu trov konania si uplatnil aj vedľajší
účastník vystupujúci na strane procesne úspešného účastníka konania - odporcu. Preto súd vedľajšiemu

účastníkovi právo na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu, a to za úkony vykonané v
predmetnom konaní. Právo na náhradu trov konania súd vedľajšiemu účastníkovi priznal vo výške
198,66 Eur, pričom trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia spočívajúcich v dvoch
úkonoch poskytnutej právnej služby /prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci/ jeden úkon á
91,29 Eur, 2 × režijný paušál za rok 2014 á 8,04 Eur, t.j. trovy právneho zastúpenia celkom vo výške
198,66 Eur.

Proti tomuto uzneseniu len proti štvrtému odseku výroku, t.j. v časti priznania trov vedľajšieho účastníka,
podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná, nakoľko ich nemožno považovať za
účelné.

Odvolanie odôvodnil tým, že cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA je kolektívna
ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastúpenia spotrebiteľovv občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.
Zastával názor, že vedľajší účastník, akým je predmetné združenie musí byť samé z podstaty
svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Samotné Združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, má pri tom možnosť využiť aj
podporu ministerstva. Tiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z., v zmysle ktorého
združenie vstupuje do množstva konania bez ohľadu na stav a vôľu odporcu, jeho paušálnym vstupom
do konania sa iba zbytočne navyšujú trovy konania. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2013, ako aj na ďalšie rozhodnutia súdov.

Odporca a ani vedľajší účastník odvolací návrh nepodali.

K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník, vo svojom písomnom vyjadrení k
odvolaniu, podanom prostredníctvom svojho právneho zastúpenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 54,03 Eur za 1 úkon právnej služby včítane
režijného paušálu. Podľa vedľajšieho účastníka tento vystupoval v konaní na podporu odporcu, proti
ktorému navrhovateľ uplatnil nárok nedôvodne a bez akéhokoľvek zákonného či zmluvného podkladu.
Dôvodom zastavenia konania bola aj procesná aktivita vedľajšieho účastníka, ktorý sa vyjadril v
prospech odporcu ako spotrebiteľa. Je nepochybné, že navrhovateľ sa spoliehal na nízke právne

vedomie spotrebiteľov. Odporca bol v konaní úspešný aj vďaka úkonu vedľajšieho účastníka. Výklad,
ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť odporuje
zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Poukazujúc tiež na to, že samotný navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou a v konaní je zastúpený advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu
trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. na základe úspechu v konaní. Čo sa týka práva vedľajšieho

účastníka na zastúpenie advokátom, poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-279/09, nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08, ako aj
početné rozhodnutia krajských súdov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľaniejedôvodnéapretoje

potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka potvrdiť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľom napadnutá časť náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, výroku odvolaním nenapadnutého, je
jednoznačné, že konanie pre späťvzatie návrhu bolo zastavené. K späťvzatiu návrhu došlo zo strany
navrhovateľa dňa 23.02.2015 potom, čo mu bolo doručené písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka
na strane odporcu zo dňa 24.09.2014, v ktorom vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania.

V zmysle súdom prvého stupňa správne citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a
uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle

cit. § 146 ods. 2 O.s.p. pre to, aby bol žalobca, ktorý návrh vzal späť bez uvedenia dôvodu bol zaviazaný
na náhradu trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo
dôvodné vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

Vdanomprípadebolopotrebnézaoberaťsatiežotázkouprípadnéhonaplneniapodmienokcit.ust.§150

O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného
zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak vokolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či
ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení
všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne

pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní. Obyčajnú
nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k
uplatneniu § 150 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné
prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

K argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že nemožno akceptovať argumentáciu o neúčelne
vynaložených trovách konania vedľajším účastníkom, pretože je zrejmé, že na základe argumentácie
zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania. Skutočnosť, že úkony,
ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť vedľajší účastník, nie je
dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym
zástupcom. Rovnako ani samotná skutočnosť, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú

právnické vzdelanie, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom
konaní zastúpené právnym zástupcom. Ak sa účastník môže dať v konaní zastúpiť advokátom, potom
je nezrozumiteľná námietka žalobcu, že ak sa vedľajší účastník dá zastúpiť, dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania, pretože v danom prípade nejde o navyšovanie trov, ale o vznik trov v dôsledku
ústavného práva na zastupovanie. Z argumentácie žalobcu potom akoby vyplývalo, že žalobca môže byť

v konaní zastúpený, žalovaný by nemal byť, resp. nie dostatočne kvalifikovane, pretože tak žalobcovi v
prípade neúspechu zbytočne narastajú trovy. Je zrejmé, že ide o neprijateľný záver v rozpore s Ústavou
SR, ako aj O.s.p.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho

právneho zastúpenia nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na
ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa
ktorýchkaždýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmizdruženiaaprostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako

aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší
účastník na strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
žalovaného, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v

danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa
ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek
advokáta.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane
ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov
konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady
úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia
advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej

ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne
zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na priznanie náhrady
trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba
interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 ústavy, každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. každý

spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu

ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok
ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc
uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom
združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej
v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým

účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj
zosôb,ktorénemajúžiadnypredpoklad,abysadokázaliprávneúčinnýmspôsobombrániťvkonanípred
príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno
stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na
ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné

zabezpečiťrealizáciuzákladnéhoprávanasúdnuochranubezzastúpeniaadvokátom.Navyše,vzákone
č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,
ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že

podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon
nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch)
a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých
trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47

ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore
aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne k náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou
poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že

súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje,
že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu
trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom
boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho,

že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za neúčelný úkon však
nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po prvé, taký úkon
Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením je to, že konanie
zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom
sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický

predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu
vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje,
so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne
vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony právnej pomoci nezistil.

V zmysle ust. § 137 O.s.p. je súčasťou trov konania odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Pravidlá pre výpočet odmeny advokáta upravuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška“). Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky
základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a
podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov

prvostupňového konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 198,66 Eur,
ktorá suma pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby
(prevzatieaprípravazastúpenia,vyjadreniavoveci) vovýškepo91,29Eurzaúkon(§10ods.1vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vo
výške po 8,04 Eur za úkon (podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky).

V odvolacom konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu spolu 54,03 Eur, ako odmenu za 1 polovičný (nemeritórny) úkon- vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu nie vo veci samej 45,64 Eur, k tomu režijný paušál vo výške
8,39 Eur, podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky.

S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka s použitím § 219 O.s.p. potvrdil a vedľajšiemu
účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 54,03 Eur.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.