Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112231704
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112231704.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného
HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti
odporcovi 1) X.. P. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XX, V., odporcovi 2) J. A., Z.. XX.XX.XXXX, K.. Č.. Z. Z.M.
F., v konaní zastúpenému opatrovníčkou M. X., Q. K. H. Q. I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO:
42 305 675, o zaplatenie 6 129,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie ohľadom sumy 1 233,78 Eur a úrokov z omeškania vo výške 10,90 % ročne zo sumy 6

129,11 Eur od 30.09.2006 do 27.01.2014 zastavuje.

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

Súd odporcovi 2) náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa

17.12.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 6 129,11 Eur, úrok
z omeškania vo výške 10,90 % ročne zo sumy 6 129,11 Eur od 30.09.2006 do zaplatenia a náhradu trov
konania a to z titulu úverovej zmluvy zo dňa 13.11.2000.

Uznesením č. k. 14C/107/2013-84 zo dňa 20.06.2014, právoplatným dňa 15.07.2014, tunajší súd podľa
§ 96 ods. 1 OSP zastavil konanie voči odporcovi 1) X.. P. A.. Súd odporcovi 1) náhradu trov konania
nepriznal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, žiadosťou o okamžité
splatenie úveru zo dňa 20.11.2003, notárskou zápisnicou Z. XXX/XXXX, Z. XXX/XXXX, Úverovou
zmluvou zo dňa 31.10.2000, ručiteľskou listinou zo dňa 31.10.2000, návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 02.02.2004, žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 20.11.2003, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2005 s časťou prílohy, písomnými vyjadreniami navrhovateľa,
písomným vyjadrením opatrovníčky odporcu, spisom Okresného súdu Brezno sp. zn. 5Er/37/2004,

písomným vyjadrením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., výpisom z účtu č.
XXXXXXXX,Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiprestavebnésporenie,ďalšímilistinnýmidôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:Navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. s dlžníkom - Q. P.,
Z..XX.XX.XXXX,uzavreldňa13.11.2000ÚverovúzmluvukčísluúčtustavebnéhosporeniaXXXXXXXX/
XXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 19 916,35 Eur (600 000,00 Sk) s

tým, že po splnení podmienok sa zmení medziúver na stavebný úver. Plnenie dlžníka bolo zabezpečené
ručiteľskými vyhláseniami odporcu 1) a odporcu 2). Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania,
bola postúpená z postupcu - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. na navrhovateľa na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2005.

Nakoľko dlžníci neplnili svoj záväzok riadne a včas, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa
20.11.2003 vyzval dlžníka a odporcov na okamžité splatenie úveru podľa bodu II ods. 3 písm. b) Zmluvy
o úvere. Dlžník ani ručitelia - odporcovia pohľadávku neuhradili, preto právny predchodca navrhovateľa
dňa 10.12.2004 podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie vedené pôvodne JUDr. Jozefom
Martišíkom pod sp. zn. EX 27/04 nenaplnilo svoj účel vzhľadom na nedostatok majetku dlžníka,
preto si navrhovateľom v tomto konaní uplatnil pohľadávku voči odporcom na základe ich ručiteľských

vyhlásení. Podľa navrhovateľa došlo dňa 10.12.2004 podaním návrhu na začatie exekúcie voči dlžníkovi
k spočívaniu premlčacej doby vo vzťahu k dlžníkovi a podľa § 310 Obchodného zákonníka sa právo
navrhovateľa voči odporcom - ručiteľom nepremlčí skôr ako právo navrhovateľa voči hlavnému dlžníkovi.
Podľa navrhovateľa je podanie návrhu na vykonanie exekúcie právnym úkonom, ktorý sa považuje za
uplatnenie práva v už začatom konaní a má za následok spočívanie premlčacej doby. Navrhovateľ

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, kde bol
vyslovený právny názor, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, preto sa i vzťahy, ktoré vznikajú
pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, spravujú Obchodným zákonníkom, pričom aplikácia
Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania. Navrhovateľ v
tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2013 zo

dňa 30.11.2013, sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 16Co/751/2013 zo dňa 13.02.2014,
sp. zn. 17Co/111/2013 zo dňa 19.03.2014.

Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol, že na úver vo výške 19 916,35 Eur (600 000,00 Sk) bolo do jeho
zosplatnenia (20.11.2003) spolu s nasporenou sumou uhradených 11 546,68 Eur (341 093,00 Sk).

Uplatnená pohľadávka ku dňu jej zosplatnenia bola vo výške 8 858,37 Eur a pozostávala z nezaplatenej
istiny vo výške 8 772,59 Eur (264 283,80 Sk), poplatkov za vedenie účtu vo výške 8,30 Eur (250,00 Sk),
úrokov z úveru vo výške 77,46 Eur (2 333,00 Sk). Zosplatnená suma bola následne v zmysle dohody
úročená úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % ročne (t.j. o 1,6 % nižšou než bola zákonná úroková
sadzba ku dňu zosplatnenia úveru). Od okamihu zosplatnenia do podania návrhu došlo dňa 29.09.2006

k zaplateniu sumy vo výške 5 025,57 Eur, ktorá bola započítaná na zosplatnenú istinu vo výške 2 729,26
Eur t.j. zostávajúca istina bola vo výške 6 129,11 Eur), úroky z omeškania vo výške 10 % ročne zo
sumy 8 858,37 Eur od 21.11.2003 do 29.09.2006 v sume 2 296,31 Eur. Dňa 27.01.2014 došlo k ďalšej
úhrade vo výške 6 129,11 Eur, ktorá bola započítaná na zosplatnenú istinu vo výške 1 233,78 Eur, úroky
z omeškania vo výške 10,90 % ročne zo sumy 6 129,11 Eur od 30.09.2006 do 27.01.2014. Dlžník spolu

s ručiteľmi od poskytnutia úveru v roku 2000 uhradili spolu sumu 22 701,36 Eur.

Navrhovateľ zobral návrh späť v časti 1 233,78 Eur a úrokov z omeškania vo výške 10,90 % ročne zo
sumy 6 129,11 Eur od 30.09.2006 do 27.01.2014 a žiadal, aby mu súd priznal sumu vo výške 4 895,33
Eur, úrok z omeškania vo výške 10,90 % ročne zo sumy 4 895,33 Eur od 28.01.2014 do zaplatenia a

náhradu trov konania.

Opatrovníčka odporcu 2) vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.

Podaním doručeným súdu 01.08.2014 vstúpil do konania na stranu odporcov vedľajší účastník - HLAS

SPOTREBITEĽA, občianske združenie. K návrhu sa nevyjadril.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktorý v súčasnosti vedie pod sp. zn. EX 30607/12 exekúciu
pôvodne vedenú JUDr. Jozefom Martišíkom pod sp. zn. EX 27/04, na výzvu súdu uviedol, že v
predmetnom exekučnom konaní bola dňa 29.09.2006 vymožená suma 5 025,57 Eur.

Súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 OSP konanie ohľadom sumy 1 233,78 Eur a úrokov z omeškania
vo výške 10,90 % ročne zo sumy 6 129,11 Eur od 30.09.2006 do 27.01.2014 zastavil, keďže navrhovateľ
zobral návrh na začatie konania v tejto časti späť.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obchodná spoločnosť Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s. (predtým Stavebná sporiteľňa VÚB-Wüstenrot, a.s.) ako veriteľ a Q. P., Z..

XX.XX.XXXX, B. Z.. X. F. X, V. ako dlžník dňa 13.11.2000 uzatvorili podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka Úverovú zmluvu k číslu účtu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“
alebo „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie
(ďalej len „VOP“). Plnenie záväzku z úverovej zmluvy bolo zabezpečené spísaním notárskej zápisnice o
uznaní dlhu zo strany dlžníka a ručiteľskými vyhláseniami odporcov 1) a 2). Na základe uvedenej zmluvy
navrhovateľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 19 916,35 Eur pri úrokovej sadzbe 8,90 % ročne, pričom

výška úrokovej sadzby sa mala zmeniť na 6 % ročne po transformácii medziúveru na stavebný úver.
Pre prípad vyčerpania celého medziúveru bola výška splátok dohodnutá na 147,71 Eur (4 450,00 Sk)
so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po prvom čerpaní. Po transformácii medziúveru
na stavebný úver mala byť splátka vo výške 139,41 Eur (4 200,00 Sk). Splátky boli splatné vždy od
prvého dňa v mesiaci a boli považované za včas splatené, ak boli pripísané na úverový účet do 10. dňa

v mesiaci. Pre prípad omeškania so splácaním splátky bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 25 %
ročne (čl. II. bod 2. písm. c) zmluvy).

Zmluvnéstranysavčl.II.bod3.písm.b)zmluvydohodli,žeakpoberateľúveruvstanovenýchtermínoch
mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu

dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru podľa §
11 bod 2. VOP a v takom prípade sa zvyšuje úroková sadzba za dobu oneskorenia o 2 % nad pôvodne
dohodnutú úrokovú sadzbu.

Právny predchodca navrhovateľa listom „Žiadosť o okamžité splatenie úveru“ zo dňa 20.11.2003 vyzval

úverového dlžníka a odporcov na okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 8 858,37 Eur (266
867,40 Sk) a to podľa § 11 ods. 2 VOP. List bol odporcovi 2) doručený podľa § 16 ods. 1 VOP dňom
jeho odoslania na poslednú známu adresu odporcu 2), t.j. dňa 01.12.2003, kedy bola podľa poštovej
pečiatky nedoručená zásielka odovzdaná na poštovú prepravu (č.l. 22). Hlavnému úverovému dlžníkovi
bol list doručený 03.12.2003.

Dlžník ani ručitelia-odporcovia pohľadávku neuhradili, preto právny predchodca navrhovateľa dňa
10.12.2004 podal návrh na vykonanie exekúcie proti úverovému dlžníkovi-Q. P. a to na základe
exekučného titulu - notárskej zápisnice č. Z. XXX/XXXX, Z. XXX/XXXX, napísanej na Notárskom úrade
JUDr. Anny Medveďovej, notára so sídlom v Brezne. V uvedenej notárskej zápisnici úverový dlžník

vyhlásil, že v prípade nesplnenia záväzkov v sume 600 000,00 Sk s príslušenstvom, vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 13.11.2000 súhlasí s vykonateľnosťou tohto záväzku. Exekúcia
je vedená na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5Er/37/2004 a dosiaľ nie je skončená. V priebehu
exekučného konania došlo dňa 29.09.2006 k vymoženiu časti pohľadávky vo výške 5 025,57 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 21.12.2005 medzi postupcom Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s. a navrhovateľom ako postupníkom bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania,
postúpená na navrhovateľa.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami súna jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),
avšak vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok zakladá a ktorý má
znaky „spotrebiteľskej“ zmluvy (t. j. zmluvy typového charakteru, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
neurčitých prípadoch, pri uzatváraní ktorej je obvyklé, že spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy podstatným
spôsobom ovplyvniť), bolo potrebné tento záväzkovo-právny vzťah posudzovať aj podľa špeciálnej
právnej úpravy (lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa a tiež aj v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade súd nemal
pochybnosti, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou typovou, a že úverový dlžník nepoužil predmet
plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Rovnako neexistujú pochybnosti,
že pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Novelou
k Občianskemu zákonníku č. 150/2004 Z. z., sa od 01.04.2004 posilnila právna úprava týkajúca sa

ochrany spotrebiteľských vzťahov, a to s aplikáciou aj na vzťahy spred účinnosti uvedeného zákona, a
teda aj na predmetnú právnu vec.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku. Nakoľko zmluva o
úvere je absolútnym obchodom, súd posudzoval otázku premlčania podľa Obchodného zákonníka,

keďže treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení
plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona (§ 261 Obchodného
zákonníka).

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 405 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402

až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.
Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba
už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa
neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku
premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred
uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva
voči dlžníkovi.

Výzva právneho predchodcu navrhovateľa na okamžité splatenie celého zostatku úveru bola doručená
odporcovi 2) dňa 01.12.2003 a keďže mal plniť okamžite po vyzvaní, t.j. nasledujúci deň 02.12.2003 a

od 03.12.2003 je v omeškaní. Od 03.12.2003 začala plynúť voči odporcovi 2) 4-ročná premlčacia doba,
ktorá uplynula dňom 03.12.2007. Avšak, v súlade s § 310 Obchodného zákonníka je potrebné skúmať,
či je uplatnená pohľadávka premlčaná aj voči hlavnému úverovému dlžníkovi. Hlavnému úverovému
dlžníkovi bola žiadosť o okamžité splatenie úveru doručená 03.12.2003, keďže mal plniť bez zbytočnéhoodkladu po vyzvaní, t.j. nasledujúci deň 04.12.2003, tak od 05.12.2003 je v omeškaní. Premlčacia doba
začala plynúť 05.12.2003, kedy sa hlavný dlžník dostal do omeškania so splatením zosplatneného
úveru. Právny predchodca navrhovateľa si uplatnil zaplatenie pohľadávky v exekučnom konaní začatom

dňa 10.12.2004, avšak podľa § 405 Obchodného zákonníka premlčacia doba začatím exekučného
konania neprestala plynúť, pretože v tomto konaní nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. V súlade
s ustanoveniami § 405 ods. 2 a § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné v danom prípade
skúmať, či voči hlavnému dlžníkovi uplynula pred začatím tohto súdneho konania maximálna 10-ročná
premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť, t.j. odo dňa omeškania hlavného

dlžníka po zosplatnení úveru a výzve veriteľa na plnenie - t.j. 05.12.2003. Z uvedeného je zrejmé, že
10-ročná premlčacia doba voči hlavnému dlžníkovi uplynula dňa 05.12.2013 a predmetné konanie sa
začalo pred jej uplynutím (17.12.2012), teda k premlčaniu navrhovateľom uplatneného nároku nedošlo.

Podľa § 330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení

dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu,
ak dlžník neurčí inak.

Navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca dňa 20.11.2003 podľa §11 ods. 2 VOP a čl. II. bod 3.

písm. b) zmluvy uplatnil svoje právo na zosplatnenie zostatku úveru poskytnutého hlavnému dlžníka,
pretože dlžníci neplnili záväzok vyplývajúci im zo zmluvy. Navrhovateľ však súdu nepredložil dôkaz, z
ktorého by mal súd jednoznačne a nepochybne za preukázané, že dlžníci boli v omeškaní v súlade s
uvedeným ustanovením zmluvy a VOP.

Po čiastočnom zastavení konania zostala predmetom konania suma vo výške 4 895,33 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 10,90 % ročne zo sumy 4 895,33 Eur od 28.01.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ
uviedol, že ku dňu zosplatnenia úveru bola pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa vo výške 8
858,37 Eur, z čoho 8 772,59 Eur tvorila nezaplatená istina a zvyšok boli poplatky a úroky. Z vyjadrenia
navrhovateľa je zrejmé, že celá suma 8 858,37 Eur bola úročená úrokom z omeškania.

Úroky z úveru sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) a v súvislosti so znením ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky nemožno požadovať, aj keby
to bolo účastníkmi dohodnuté pre rozpor so zákonom. Kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by

sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť, nakoľko nie
je dostatočne určitý. Z petitu žalobného návrhu a navrhovateľových písomných vyjadrení súdu nie

je zrejmé, akej sumy a na základe akých skutkových tvrdení sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ
požadoval priznanie sumy 4 895,33 Eur, avšak bez jej špecifikácie, t.j. rozdelenia na istinu, úroky,
poplatky. Navrhovateľ síce súdu predložil výpisy z úverového účtu úverového dlžníka č. XXXXXXXX, no
súd na základe týchto výpisov, bez podrobného vysvetlenia jednotlivých položiek výpisu navrhovateľom,
nedokázal zistiť, či je uplatnený nárok dôvodný v celom rozsahu, resp. len v časti a či vôbec boli splnené

podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru. Navrhovateľ ani na základe výzvy súdu neozrejmil, akým
spôsobom dospel k výpočtu žalovanej sumy, teda ako boli započítavané jednotlivé úhrady dlžníkov
na istinu, úroky, poplatky a na základe ktorých ustanovení zmluvy a v akej výške si vôbec poplatky
uplatnil. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho právnemu predchodcovi vznikol ku dňu
zosplatnenia úveru nárok na zaplatenie istiny, poplatkov a úrokov v sume 8 858,37 Eur.

Súd preto musel konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
svojho uplatňovaného nároku. Zmyslom dôkazného bremena je, aby súd mohol rozhodnúť o veci i v
tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva nebola alebo pre nečinnosť
účastníkov nemohla byť preukázaná, ak vyhodnotením dôkazov, ktoré boli vykonané, neumožňuje súdu

prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka ani o tom, že tvrdenie by bolo nepravdivé. Vzhľadom na
uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi 2) súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju ani neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi taktiež nepriznal
náhradutrovkonania,pretožetietonežiadalnahradiťazároveňsúdkonštatuje,žemuaninevznikli,resp.

pokiaľ by aj vznikli, výsledok sporu v prospech odporcu 2) nebol nijako ovplyvnený vstupom vedľajšieho
účastníka do konania a v prípade existencie trov vedľajšieho účastníka by tieto nebolo možné považovať
za účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť datované
a podpísané. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).