Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/574/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514205261
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514205261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v
Bratislave,Nám.MartinaBenku9-C1,protiodporkyni:H.T.,Z..XX.XX.XXXX,naposledybytomF.Z.F..X,
B., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,35 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 16. júla 2014, č.k. 10C 261/2014 - 26, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporkyni zaplatenia sumy 50,35 eur a náhrady trov konania, keď vykonaným dokazovaním zistil,
že odporkyňa dňa 02.12.2012 cestovala linkou č. 96 Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, a pri
prepravnej kontrole vykonanej revízorom sa nepreukázala platným cestovným lístkom; čím porušila
tarifnéaprepravnepodmienkynavrhovateľa;cenuktoréholístkaneuhradilanamiesteaanivdodatočnej
lehote na plnenie poskytnutej jej navrhovateľom vo výzve zo dňa 14.01.2013. Takto zistený skutkový
stav posúdil po právnej stránke podľa § 108 a § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), § 16

ods. 1 až 5 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej preprave (ďalej len "zákona č. 56/2012 Z.z.") a prihliadnuc
na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporkyne, konštatoval, že jednoročná premlčacia
lehota začala v danej veci plynúť dňom 03.12.2012; keď bolo nesporným, že nárok navrhovateľa vznikol
dňom porušenia tarifných a prepravných podmienok navrhovateľa odporkyňou; a táto uplynula dňom
03.12.2013. Keďže návrh na vydanie platobného rozkazu podal navrhovateľ na súde až dňa 03.03.2014,
t.j. po uplynutí lehoty, počas ktorej mohol navrhovateľ včas uplatniť svoj nárok na súde, prihliadol na
opatrovníčkou odporkyne dôvodne vznesenú námietku premlčania a návrh navrhovateľa z tohto dôvodu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosť cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie
nepreukázal platným cestovným lístkom; zaplatiť dopravcovi cestovné (0,35 eur) a úhradu 50 eur vznikla
cestujúcemu v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) v spojení s § 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 17 ods. 2

zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, ktorá úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. V tejto súvislosti poukázal na to, že Občiansky
zákonníkstojínaprincípepremlčaniasovšeobecnoupremlčacoulehotou;keďtátosapoužijevšadetam,
kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacialehota; a keďže zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu lehotu na zaplatenie
predmetnej úhrady, mal za to, že v danej veci je na mieste použiť § 101 OZ, tzn., že pohľadávka vo
výške 50,00 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (03.03.2014) premlčaná.

Záverom si uplatnil náhradu trov konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec v medziach a rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny so zreteľom na odporkyňou vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods.
1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k
správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je podľa § 108 Občianskeho zákonníka v celom
rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania

navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.),
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok

vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.
Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,

do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej

prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).
Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje

tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku ) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 16 ods. 1 až 5, § 17 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, a podľa
prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.
Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby správne vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 101
Obč.zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108

Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi
účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporkyňa nastúpila do dopravného
prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpila na podmienky, za ktorých sa prepravná služba
navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie
povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovenýprávnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč.zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva

nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.
S poukazom na vyššie uvedené tak nastala splatnosť záväzku odporkyne, ktorá cestovala v mestskom
hromadnomprostriedkunavrhovateľabezcestovnéholístka, zaplatiťnavrhovateľovicestovnéaprirážku
k cestovnému, počnúc nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený
cestovný lístok a kedy bola vyzvaná navrhovateľom na plnenie. Správne preto súd prvého stupňa v

danom prípade ustálil, že jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňom 03.12.2012 a uplynula dňom
03.12.2013, a pokiaľ bol návrh podaný na súde dňa 03.03.2014, správny je záver súdu prvého
stupňa, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa
vymáhať žalované právo súdnou cestou, nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave,
a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné;

nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u
oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na
zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie
včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia

doba v zmysle § 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súduvBratislave,tietoniesúprerozhodovanie vdanejveciprekonajúciodvolacísenátprávnezáväzné.
S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom

rozsahu zamietol, vzhľadom na odporkyňou dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne
správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. tak, že odporkyni úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.