Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201607
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1516201607.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa:
G. O., bytom: X., G. č. XX, proti odporkyni: T. O., so sídlom: X., O. č. XX, N.: XX XXX XXX, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 07.02.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2016 sa navrhovateľ domáhal,
aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktoré bolo dané
a doručené zamestnancovi dňa 18.01.2016 je neplatné a zároveň si uplatňoval od odporkyne mzdu
v súlade so Zákonníkom práce. Tvrdil, že dňa 18.01.2016 bolo navrhovateľovi doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia

pracovnej disciplíny.
Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila v tom smere, že je obeťou podvodného konania svojho syna
a tento zámer mal aj s prevádzkou, ktorú mala v prenájme. Keď odporkyňa neprijala návrh navrhovateľa
- svojho syna a odmietla čokoľvek urobiť, podľa jej tvrdenia nastalo toto peklo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa pracovnou zmluvou zo dňa
24.02.2014, s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany navrhovateľa - zamestnanca podľa §

69Zákonníkaprácezodňa10.01.2016,okamžitýmskončenímpracovnéhopomeruzostranyodporkyne
zo dňa 11.01.2016, listom navrhovateľa označeným ako námietka proti okamžitému skončeniu
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 18.01.2016, žiadosťou o čerpanie dovolenky zo
dňa 09.01.2015, oboznámením sa s výmenným listom - poukazom na odborné vyšetrenie, ošetrenie
a ústavné liečenie zo dňa 01.12.2015, potvrdením o dočasnej PN s nečitateľným dátumom vystavenia
od 01.12.2015 do 09.12.2015, vyjadrením odporkyne doručeným dňa 31.03.2016, záznamom o podaní

oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, upozornením na porušenie
pracovnej disciplíny adresovaným navrhovateľovi zo dňa 30.11.2015, oznámením o zrušení pobytu zo
dňa 30.11.2015, žiadosťou navrhovateľa o čerpanie dovolenky datované 09.01.2015 (chyba v dátume),
oznámením o zmene formy vyplácania mesačnej mzdy zo dňa 20.11.2015, výzvou navrhovateľa
na zaplatenie nevyplatenej mzdy zo dňa 01.12.2015, vyjadrením k tejto výzve zo dňa 21.12.2015,
oboznámením sa s dovolenkovými priemermi za IV. štvrťrok 2015, potvrdením o príjme navrhovateľa za

obdobie od 01/2015 do 12/2015, oboznámením sa s knihou príchodov a odchodov a zistil:
Navrhovateľ bol zamestnaný u odporkyni, svojej matky, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.02.2014
s tým, že zamestnanec bude vykonávať práce súvisiace s výdajom jedál s miestom výkonu práce v
Bratislave, a to a dobu neurčitú. Dňa 18.01.2016 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľ dopustil tým, že:

- dňa 30.11.2015 navrhovateľ bez ospravedlnenia nebol na pracovisku na začiatku pracovného času a
bez povolenia odišiel pred skončením pracovného času, pričom na uvedené porušenie bol upozornenýlistom s označením: Upovedomenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.11.2015, ktorý bol
navrhovateľovi doručený dňa 02.12.2015;
- podľa potvrdenia k PN mal navrhovateľ byť schopný práce od 09.12.2015, avšak dňa 09.12.2015

navrhovateľ bez ospravedlnenia nebol na pracovisku na začiatku pracovného času a bez povolenia
odišiel pred skončením pracovného času;
- napriek tomu, že navrhovateľovej žiadosti o čerpanie dovolenky zo dňa 09.12.2015 pre obdobie
od 10.12.2015 až 08.01.2016 nebolo vyhovené, tak dňa 10.12.2015 a 11.12.2015 navrhovateľ bez
ospravedlnenia nebol prítomný v práci, resp. nenastúpil do zamestnania, pričom „celozávodná“

dovolenka bola dojednaná až na obdobie od 14.12.2015 do 08.01.2016;
- dňa 11.01.2016 nebol navrhovateľ na pracovisku na začiatku pracovného času, resp. po „celozávodnej“
dovolenke nenastúpil do zamestnania a iba doručil listinu pod označením Okamžité skončenie
pracovného pomeru, datované k 10.01.2016, pričom neboli splnené podmienky upravené v ust. § 69
ods. 1 písm. b) alebo c) v spojení s ust. § 129 Zákonníka práce, t. j. navrhovateľovo okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné.

Odporkyňa ďalej v tomto rozhodnutí uviedla, že pracovný pomer končí ku dňu 11.01.2016, doručené
bolo navrhovateľovi dňa 18.01.2016.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasí
a odporkyni zaslal list zo dňa 18.01.2016, v ktorom namieta nesprávny údaj o mieste podnikania
zamestnávateľa v čas uzatvorenia pracovnej zmluvy, ďalej, že okamžité skončenie pracovného pomeru

pre závažné porušenie pracovnej disciplíny nie je v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
a aj to, že navrhovateľ nebol ako zamestnanec oboznámený s pracovným poriadkom, ani ho neprevzal,
v ktorom by boli vymedzené porušenia pracovnej disciplíny. K tvrdeniam odporkyne ďalej uvádzal, že
dňa 30.11.2015 sa podrobil lekárskemu vyšetreniu, ktorého potvrdenie doručil zamestnávateľovi, teda
odporkyni, poštou, ďalej tvrdil, že dňa 01.12.2015 doručil osobne a zároveň aj zaslal poštou potvrdenie

o PN a že dňa 09.12.2015 písomne požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky, ktorej bolo, podľa
tvrdenia navrhovateľa, vyhovené a preukázateľne potvrdené vlastnoručným podpisom odporkyni. Toto
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa považuje za neplatné, zavádzajúce
a nezakladajúce sa na pravde. Na jeho okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré zaslal dňa
10.01.2016 v súlade s ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce naďalej trvá z dôvodu, že odporkyňa

bezprostredne a existenčne ohrozovala a ohrozuje zdravie a život navrhovateľa. Na základe týchto
skutočností navrhovateľ odmieta zotrvať v pracovnom pomere.
Navrhovateľ dňa 11.01.2016 doručil odporkyni ako zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu, že mu bola odporkyňou zaslaná výzva pre nevyplatenie mzdy, ktoré sa nezakladá
na pravde, čoho dôkazom je, ako navrhovateľ uviedol, aj ním zasielané lekárske potvrdenie zo dňa

30.11.2015 aj s potvrdením o PN zo dňa 01.12.2015, bezdôvodné trestné oznámenia a privolávania
polície odporkyňou, čim bol na navrhovateľa vyvíjaný neprimeraný tlak, o čom svedčia záznamy.
Navrhovateľ ďalej žiadal o čerpanie dovolenky v trvaní od 10.12.2015 do 08.01.2016 a vyplatenie
náležitej mzdy za príslušný mesiac. Z tohto dôvodu navrhovateľ uplatnil voči odporkyni okamžité
skončenie pracovného pomeru.

Zo žiadosti o čerpanie dovolenky zo dňa 09.01.2015 (správny dátum má byť 09.12.2015, čo bolo medzi
účastníkmi konania nesporné), vyplýva, že navrhovateľ žiadal odporkyňu o podpísanie dovolenkového
lístka s čerpaním dovolenky od 10.12.2015 do 08.01.2016 a vyplatením mzdy pred nástupom na
dovolenku. Odporkyňa na pojednávaní dňa 30.05.2016 uviedla, že navrhovateľ sa dostavil do práce
08.01.2016, ale prácu nevykonával. Odporkyňa navrhovateľovi nepodpísala dovolenkový lístok, čiže

nemal súhlas s čerpaním dovolenky, to znamená mal absenciu, čo odporkyňa považovala za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ rovnako nebol v práci 11.01.2016. Na pojednávaní dňa
30.05.2016 navrhovateľ potvrdil, že písomne žiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky listom zo dňa
09.12.2015, odporkyňa ako zamestnávateľ tento list prevzala, čo navrhovateľ považoval za súhlas s
čerpaním dovolenky, avšak dovolenkový lístok zo strany zamestnávateľa podpísaný nemal.

Na pojednávaní dňa 10.06.2016 odporkyňa uviedla, že odporkyňa, teda zamestnávateľ, neviedla
dochádzkovú knihu, takto to začala robiť až po tom, ako boli s navrhovateľom problémy.
Z pripojeného potvrdenia o dočasnej PN, z ktorého nie je čitateľný dátum vystavenia, vyplýva, že
navrhovateľ bol práceneschopný od 01.12.2015 do 09.12.2015.
Podľa § 68 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí

lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .

Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a

zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca

kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ podal súdu návrh na

určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo doručené odporkyni dňa
11.01.2016. Súd poukazuje na skutočnosti, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný
spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý môže byť uplatnený len z taxatívne vymedzených
dôvodov uvedených v Zákonníku práce, a to ako zo strany zamestnávateľa, tak aj zamestnanca. Táto
výnimočnosť spočíva aj v skutočnosti, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú

okamihom doručenia tohto rozhodnutia druhej strane pracovnoprávneho vzťahu, pričom v takýchto
prípadoch neplynie po doručení rozhodnutia žiadna lehota. V prípade, ak sa účastník pracovnoprávneho
vzťahu domnieva, že tento pracovný pomer bol ukončený neplatne, má právo podať v zákonnej
lehote dvoch mesiacov návrh na súd na určenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru.
Keďže sa odporkyňa nedomáhala vyslovenia neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru, pracovný

pomer medzi navrhovateľom a odporkyňou skončil dňa 11.01.2016, pričom do 11.03.2016 mohla
odporkyňa (označenie v tomto konaní) podať návrh na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Následné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne, ktorého neplatnosti
sa navrhovateľ domáha, už nemá právne dôsledky. Takéto konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že toto
okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené navrhovateľovi 18.01.2016, teda v čase, keď

už medzi účastníkmi konania nebol žiadny pracovnoprávny vzťah, keď tento zanikol dňa 11.01.2016.
Základným predpokladom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že
medzi účastníkmi pracovnoprávneho sporu existuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou
alebo dohodou, ako to predpokladá Zákonník práce. Takáto podmienka však v konaní absentovala.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, keď navrhovateľ v konaní úspech nemal,

odporkyňa trovy konania neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,včomsavidínesprávnosťtohtorozhodnutialebopostupusúduačohosaodvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti.