Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/29/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710201216
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1710201216.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok pred sudcom JUDr. Romanom Majerským v právnej veci navrhovateľa: Z. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ž. X, C., zastúpený: Mgr. Ida Zubercová, advokátka, Haanova 3, Bratislava, proti
odporcovi: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 37.243,59 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 37.243,59 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od
01.02.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 2.234,50 € a
trovy právneho zastúpenia v sume 1.206,14 €, všetko do troch dní od právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 37.243,59 € s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 01.02.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 23.04.2004 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
mu prenechal sumu 5.311,03 €, dňa 07.06.2004 sumu 5.311,03 €, dňa 17.04.2005 sumu 24.961,83
€ a dňa 30.05.2007 1.659,70 €, s tým, že odporca uvedené sumy vráti navrhovateľovi najneskôr dňa
31.01.2009. Odporca svoju povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky nesplnil. Navrhovateľ pred
podaním návrh na súd vyzval odporcu na zaplatenie, avšak bezvýsledne.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vypočutím navrhovateľa, svedkyne a zistil skutkový
stav zhodne ako bol uvedený v návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s odporcom a jeho manželkou boli dobrí známi, susedia.
Odporca ho viackrát požiadal o poskytnutie peňazí, ktoré mu aj požičal na štyrikrát v celkovej sume
37.243,59 €. Pre dobré vzťahy s odporcom nepovažoval za potrebné uzavrieť zmluvu o pôžičke. Odporca
nikdy nespochybnil svoj záväzok vrátiť požičanú sumu. Odporca sa neskôr vyhýbal osobnému stretnutiu
za účelom vrátenia peňazí. Pri odovzdávaní peňazí odporcovi neboli prítomné žiadne iné osoby.

Svedkyňa F. C. na pojednávaní uviedla, že s odporcom sa zosobášila v roku 1993 a ich manželstvo bolo
rozvedené v roku 2003. Od rozvodu do augusta 2004 začala opäť žiť s odporcom, ktorý začal vykonávať
realitnú činnosť. Pamätala si ako navrhovateľ požičal v júni 2005 odporcovi 500.000,- Sk, ktoré mu
odovzdal na dvakrát v kancelárii, v ktorej boli iba oni dvaja prítomní. Na pôžičky, ktoré sú predmetom
tohto konania si nespomenula.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie
primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok navrhovateľa bol dôvodný.

Navrhovateľ si správne uplatnil úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., vo výške 9 % ročne od 01.02.2009, teda dni nasledujúcom po dohodnutom dni splatnosti
pôžičiek.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný.
Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume 2.234,50 € a trov právneho
zastúpenia uplatnených v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z. za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu na súd á 499,57 €, režijný paušál
2 x á 7,21 € + 19 % DPH. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovo sumu 1.206,14 €. Súd
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby účasti advokáta na
pojednávaní, nakoľko tieto v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinná dobrovoľne nesplní čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená podať návrh
na vykonanie exekúcie.