Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010478
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116010478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a

prísediacich U. L. a P. P. na hlavnom pojednávaní dňa 16. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. W., nar. XX. X. XXXX v W. W., trvale bytom W. W., F. XX, t. č. ÚVV a ÚVTOS,
Komenského 7, Banská Bystrica

j e v i n n ý , ž e

1/ v čase okolo 22.00 h dňa 06.11.2015 na ulici pred rodinným domom nachádzajúcim sa na F. ulici X v
W. W. fyzicky napadol F. Q., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho kopol jedenkrát odzadu do oblasti
chrbta následkom čoho F. Q. padol na zem, následne si stál nad neho a dlaňou ľavej ruky zovretou v
päsť ho minimálne 8 až 10 krát udrel do oblasti hlavy, čím mu počas tohto útoku spôsobil tržné rany na
hlave, združenú zlomeninu tvárových kostí, zlomeninu sánky, pomliaždenie mozgu, zlomeninu rebier III.-
VI. rebra vpravo s následným prepichnutím pľúc, ktorých liečenie si vyžiadalo hospitalizáciu na oddelení

OAIM FNsP FDR v Banskej Bystrici s následným stomatochirurgickým zákrokom v UN v Martine, pričom
dňa 31.12.2015 v čase 05.15 h F. Q. zomrel v dôsledku smrti mozgu, ktorý bol v príčinnej súvislosti s
poranením lebky a hrudníka, ktoré utrpel dňa 06.11.2015,

2/ v čase okolo 21.45 h dňa 06.11.2015 na ulici pred rodinným domom nachádzajúcim sa na ulici P.
X v W. W. fyzicky napadol ml. U. X., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho minimálne päťkrát udrel
päsťou ruky do rôznych častí tela a hlavy, následkom čoho U. X. padol na zem, kde ho jedenkrát kopol

do kolena, čím mu spôsobil drobné zranenia s dobou liečenia do 7 dní,

t e d a

v bode 1/

v úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej
osobe,

v bode 1/, 2/

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného, pričom

v takom konaní pokračoval,č í m s p á c h a l

v bode 1/

zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

v bode 1/, 2/

pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods.
3, § 41 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 9
(deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodení Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. W., S. M.
O. XXXX/XX a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35
937 874 sa s nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný D. W.

1/ v čase okolo 22.00 h dňa 06.11.2015 na ulici pred rodinným domom nachádzajúcim sa na F. ulici X v
W. W. fyzicky napadol F. Q., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho kopol jedenkrát odzadu do oblasti
chrbta následkom čoho F. Q. padol na zem, následne si stál nad neho a dlaňou ľavej ruky zovretou v

päsť ho minimálne 8 až 10 krát udrel do oblasti hlavy, čím mu počas tohto útoku spôsobil tržné rany na
hlave, združenú zlomeninu tvárových kostí, zlomeninu sánky, pomliaždenie mozgu, zlomeninu rebier III.-
VI. rebra vpravo s následným prepichnutím pľúc, ktorých liečenie si vyžiadalo hospitalizáciu na oddelení
OAIM FNsP FDR v Banskej Bystrici s následným stomatochirurgickým zákrokom v UN v Martine, pričom
dňa 31.12.2015 v čase 05.15 h F. Q. zomrel v dôsledku smrti mozgu, ktorý bol v príčinnej súvislosti s

poranením lebky a hrudníka, ktoré utrpel dňa 06.11.2015,

2/ v čase okolo 21.45 h dňa 06.11.2015 na ulici pred rodinným domom nachádzajúcim sa na ulici P.
X v W. W. fyzicky napadol ml. U. X., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho minimálne päťkrát udrel
päsťou ruky do rôznych častí tela a hlavy, následkom čoho U. X. padol na zem, kde ho jedenkrát kopol

do kolena, čím mu spôsobil drobné zranenia s dobou liečenia do 7 dní.

Týmto konaním obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkových podstát zločinu zabitia podľa § 147 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.

Tento skutkový a právny záver súdu vyplýva z vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa
§ 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe, ktoré vyhlásenie súd po tom, ako obžalovaný kladne odpovedal na otázky položené mu v
zmysle ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku prijal.Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona, teda
prihliadal na spôsob spáchania činu, najmä na to, že útokmi obžalovaný spôsobil obom poškodeným
bolesť a vo vzťahu v prvému skutku aj nenapraviteľný následok - smrť iného. Tiež prihliadal na zavinenie

a pohnútku obžalovaného, pričom dospel k záveru, že išlo o konanie v podstate bez motívu, spôsobené
výlučneopitosťouobžalovanéhoakoajvyplývajúcezdisharmonickéhovývojajehoosobnostiazávislosti
na užívaní marihuany.

Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom dospel k záveru, že u obžalovaného je podľa

§ 36 písm. d) a l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou, že čin spáchal vo veku blízkom veku
mladistvým a k spáchaniu oboch skutkov sa priznal a oľutoval ich.

Na druhej strane obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov v zmysle ustanovenia §
37 písm. h) Trestného zákona.

V súvislosti s ukladaním trestu za dva trestné činy bolo potom namieste obžalovanému ukladať trest
ako trest úhrnný podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, a to za trestný čin prísnejšie trestný, ktorým je
ustanovenie § 147 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého je páchateľovi tohto zločinu možné ukladať
trest odňatia slobody na 9 (deväť) až 12 (dvanásť) rokov.

Zároveňsúdvzmysle§34Trestnéhozákonaprihliadalajnamožnostinápravyobžalovaného,kdejesúd
toho názoru, že uložený trest má plniť tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu, teda má výchovne
pôsobiť na obžalovaného, aby sa v budúcnosti protiprávneho konania vyvaroval a súčasne by trest mal
odradiť iných občanov od páchania trestnej činnosti.

Obžalovaný sa domáhal uloženia trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, eventuálne mimoriadneho
zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Prokurátorka navrhovala uložiť trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vypovedal, pričom jeho výsluch bol vedený
výlučne k otázkam významným pokiaľ ide o ukladanie trestu a ochranného opatrenia, prípadne náhrady
škody.

Obžalovaný uviedol, že by sa to nestalo, keby nemal vypité. Sám ani piť nezvykne, kamaráti mu naliali

a vôbec nevedel vysvetliť prečo sa to stalo. Prehlásil, že by si chcel dokončiť vzdelanie a poškodeným
sa ospravedlnil. Nečaká, že mu odpustia. Poukázal na to, že doteraz nebol súdom trestaný, na to, že
má ešte stále iba 18 rokov a keď aj bol postihnutý za priestupky, išlo o drobné krádeže v Kauflande.
Vyjadril úprimnú ľútosť nad svojím konaním.

Na návrh obžalovaného bola vypočutá aj jeho matka T. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá uviedla, že sa o syna
starala sama, potom som sa vydala, pričom obžalovaný s otčimom nemal veľmi dobrý vzťah. Z tohto
dôvody, aj preto, že nemali dosť peňazí mal ťažšie detstvo. Keď bol umiestnený v detskom domove,
pomáhal druhým deťom. Nikdy nebol násilný. Keď sa aj zúčastnil bitiek, boli to detské šarvátky, nič
vážne. Je pravda, že sa dopustil krádeže, k čomu uviedla, že si myslí, že to bolo preto, že je veľmi

ovplyvniteľný a starší kamaráti ho naviedli.

V čiastočnom rozpore s výpoveďou svedkyne sú závery znaleckého posudku znalcov z odboru
zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného znalci nezistili duševnú
poruchu v pravom zmysle slova, čiže psychózu. Zistili u neho závislosť od kanabinoidov (marihuany) a

disharmonický vývoj osobnosti, ktoré sú u neho dlhodobé a vyskytovali sa u neho aj v čase spáchania
trestného činu. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania v plnej miere. Jeho súčasný zdravotný
stav je z psychiatrického hľadiska stabilizovaný a neprejavuje sa žiadnymi závažnými príznakmi. počas
páchania trestného činu boli rozpoznávacie schopnosti posudzovaného v nepodstatnej miere znížené
v dôsledku jednoduchej opitosti ťažkého stupňa. Ovládacie schopnosti boli v dôsledku opitosti ťažkého

stupňa znížené v podstatnej miere. Pobyt obžalovaného na slobode považujú znalci za potenciálne
nebezpečný pri pokračujúcom užívaní psychoaktívnych látok a alkoholu. Závislosť obžalovaného od
kanabinoidov je dlhodobá, rozvinutá, v období činu bola v štádiu recidívy. Osobnosť obžalovaného nie je
v dôsledku užívania psychoaktívnych látok degradovaná tak, aby to ovplyvnilo jeho schopnosť zdržať sasvojho konania. Jedná sa u neho o disharmonický vývoj osobnosti, ktorý však nie je priamym dôsledkom
užívania psychoaktívnych látok. Má zachovanú schopnosť správne a úplne vnímať sledované a
prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať. Znalci u neho nezistili sklony k fantazijnému

spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie a účelovému
spracovaniu jednotlivých údajov.

V úplnom rozpore s výpoveďou svedkyne sú charakteristiky osoby obžalovaného v škole a správy Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyBanskáBystrica,zktorýchvyplýva,ževýchovaobžalovanéhovrodinnom

prostredí nebola zvládnutá, pretože obžalovaný je dieťaťom narodeným mimo manželstva, pričom bol
zverený do opatery a starostlivosti matky. Z dôvodu jeho problémového správania je v evidencii kurately
od januára 2009, kedy bol vyšetrovaný za prečin výtržníctva. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny z 1.12.2009 bol nad mladistvým nariadený dohľad, pričom napriek opakovaným upozorneniam
a pohovorom s obžalovaným nedochádzalo k jeho náprave a v septembri 2010 podal Úrad práce,
sociálnychvecíarodinynávrhnasúdnanariadenievýchovnéhoopatrenia.RozsudkomOkresnéhosúdu

Banská Bystrica sp. zn. 32P/263/2010 zo 17.2.2011 súd nad ním nariadil dohľad a nariadil povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu v centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Zo správy tohto centra vyplynulo, že obžalovaný s matkou manipuluje a matka výchovu nezvláda, až
nakoniec samotná matka obžalovaného v marci 2011 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámila, že
tento odmieta chodiť do školy, túla sa, nerešpektuje ju, odvráva, čo potvrdila aj riaditeľka Základnej školy,

ktorú navštevoval. Za záškoláctvo obžalovaného bola jeho matka Okresným súdom Banská Bystrica
odsúdená10.7.2012kpodmienečnémutrestuodňatiaslobody.NásledneOkresnýsúdBanskáBystricav
konaní sp. zn. 32P/1/2012 rozsudkom z 21.2.2012 dočasne odňal obžalovaného z osobnej starostlivosti
matky a nariadil mu pobyt v Detskom centre Ružomberok. Tu bol obžalovaný umiestnený od 27.3.2012
do 26.9.2012. Od septembra 2012 bol žiakom 7. ročníka Základnej školy, H. 1, Banská Bystrica, kde si

opäť neplnil povinnosť povinnej školskej dochádzky. Z dôvodu pretrvávajúcich výchovných problémov,
požívania omamných látok bola Okresným súdom Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 31P/47/2013 z
3.4.2013 nad obžalovaným nariadená ústavná starostlivosť a od 11.6.2013 do 30.6.2016 bol umiestnený
v Detskom domove, Kollárova 29 v Banskej Bystrici. V súčasnej dobe študuje v trojročnom odbore tretí
rok, je študent so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a v štúdiu dosahoval výsledky

primerané jeho schopnostiam. Výchovné problémy boli minimálne, pretože si uvedomoval, že za každý
priestupok bude v detskom domove potrestaný.

Doteraz bol obžalovaný súdom jedenkrát prejednávaný za spáchanie trestného činu, a to za prečin
krádeže a poškodzovania cudzej veci podľa § 212 ods. 2 písm. a), § 245 ods. 1 Trestného zákona,

ktoré trestné činy spáchal 19.3.2012 a 25.3.2012, pričom uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
z 13.02.2013 pod sp. zn. 5T/131/12 bolo podmienečne zastavené jeho trestné stíhanie.

Okrem trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v minulosti aj priestupkov, a to 25.1.2013 drobnej krádeže
v predajni Billa na nám. SNP vo Zvolene, kde odcudzil 1 ks fľaše Tatra Tea a 10.7.2015 fyzicky napadol

inú osobu tak, že ju bil do hlavy rukami zovretými v päsť, za čo mu bolo v oboch prípadoch uložené
pokarhanie.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd konštatuje, že štát urobil všetko pre to, aby obžalovaného
vychoval v riadneho občana. Úrady a súdy vyvinuli maximálnu snahu s uvedeným cieľom, prijali všetky

potrebné opatrenia a tieto sa minuli účinkom. Určitý vplyv tu určite má disharmonický vývin jeho
osobnosti, ale pristupujú tu aj negatívne povahové vlastnosti. Súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že
nie je násilník, keď bolo preukázané, že okrem prípadu prejednávaného týmto súdom už v minulosti
napadol inú osobu, a to osobu opäť nižšieho veku, aby to súd mohol bagatelizovať tak, ako jeho
matka, že išlo o bežnú detskú šarvátku. Za bežné nie je možné považovať ani krádež alkoholu z

obchodu. Zaujímavo vo vzťahu k uvedeným prekročeniam právnych noriem obžalovaným stoja jeho
vyjadrenia o tom, že bol do deja vtiahnutý kamarátmi, čo sa opakuje ako vysvetlenie v minulosti aj v
tomto prejednávanom prípade, keď poukázal na to, že iné osoby mu dali alkohol. Pritom z obsahu jeho
vyjadrenia vyplýva, že mal vedomosť o tom, ako alkohol pôsobí na jeho osobu v tom smere, že vyvoláva
u neho aj agresivitu, pričom súd nemohol súčasne opomenúť, že vývoj osobnosti obžalovaného nie je

ukončené, prihliadal na jeho nízky vek a za primeraný nakoniec považoval trest pri dolnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na mimoriadne zníženie trestu súd poukazuje na znenie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre

páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, môže páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom v tom
smere, že vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o osobe obžalovaného a o jeho správaní sa, tiež
vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä, že útočil na osoby, ktoré majú najväčší problém účinne
sa brániť - jednak na osobu maloletú a jednak na osobu vo vyššom veku, v podstate bez toho, aby

títo svojím konaním útok vyprovokovali, správajúc sa nielen protiprávne, ale aj mimo bežných noriem
správania sa, keď najmä vo vzťahu ku starším ľuďom by sme sa mali správať s úctou k ich veku, súd
nezistil dôvody na mimoriadne zníženie trestu.

Súdnemôžeopomenúť,žeobžalovanýodmietoldohoduovineatreste,vrámciktorejsasprokurátorkou
dohodli za spáchanie týchto trestných činov na uložení trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem)

rokov, pričom dôvodom odmietnutia dohody neboli námietky súdu, ale to, že na verejnom zasadnutí
obžalovaný hneď na prvú otázku podľa § 333 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku odpovedal záporne. V
rámcikonaniaodohodeovineatrestepritomkzníženiutrestupoddolnúhranicutrestnejsadzbynedošlo
aplikáciou všeobecných ustanovení o mimoriadnom znížení trestu, ale postupom podľa § 39 ods. 2
písm. d) Trestného zákona, keď môže byť znížený trest o jednu tretinu za spoluprácu obžalovaného v

prípravnom konaní a jeho ochotu vzdať sa práva na verejný súdny proces a uzavrieť dohodu o vine a
treste.

Po podaní obžaloby súdu iba za to, že sa obžalovaný prizná a trestný čin oľutuje neprislúcha právo
mimoriadne znížiť ukladaný trest. Na mimoriadne zníženie musia byť splnené podmienky § 39 ods. 1

Trestného zákona tak, ako na to už súd poukázal.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody súd ho na
výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Znalci navrhli obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, s ktorými
závermi sa súd stotožnil a nakoľko konštatoval, že obžalovaný skutky spáchal v súvislosti so závislosťou
na omamných látkach toto ochranné liečenia potom uložil s tým, že sa môže spolupodieľať na
výchovnom účele uloženého trestu.

Poškodená Y. Q. do skončenia vyšetrovania v súlade s § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnila nárok
na náhradu škody, ktorý vyplýval z bodového ohodnotenia zranenia jej nebohého manžela vo výške
10.296 Eur. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému návrhu súd zaujal stanovisko, že ide o bolestné, pričom
na jeho uplatnenie by mal právo jej manžel, ktorý bohužiaľ zomrel a toto právo zo zákona neprechádza
na pozostalých, preto náhradu škody z tohto titulu poškodenej nemohol priznať.

Po skončení vyšetrovania poškodená svoj uplatnený nárok doplnila o pohrebné trovy, ktoré vynaložila
vo výške 1.087,98 Euro, ale tento nárok nebol uplatnený tak ako je to už naznačené do skončenia
vyšetrovania a súd o ňom potom v adhéznom konaní rozhodovať nemohol a poškodenú s jej nárokmi na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, v rámci ktorého si môže uplatniť celý svoj nárok na

náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a ktoré konanie je vo vzťahu k tomuto nároku
oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. riadne a včas prostredníctvom splnomocneného
zástupcu uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s preplatením nákladov

vynaložených na poskytnutie lekárskej starostlivosti F. Q., o ktorých vyčíslení predložila prehľadnú
tabuľku s potvrdením revízneho lekára o oprávnenosti ich vynaloženia. Nepredložila však dôkaz o
tom, že došlo aj k zaplateniu týchto finančných prostriedkov a vo vzťahu k tomuto plneniu sa súdu
voľnou úvahou javila ako neprimeraná výška náhrady, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s hospitalizáciou
menovaného, pričom dokazovanie tejto otázky aj vo svetle nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 668/15 o

práve súdu odkloniť sa od zákonnej úpravy výpočtu škody je otázkou, ktorá by si vyžadovala rozsiahle
dokazovanie, ktoré by neprimerane predĺžilo trestné konanie, ktorého účelom je nie rozhodovanie o
škode, ale rozhodovanie o vine a treste a preto potom aj Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. bola s
nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.