Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/504/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201872
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614201872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar.
XX.XX.XXXX,bytomT.XXX,štátnyobčanSR,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcomPavlomFrunkom,
bytom F. F., L. XX, štátny občan SR, proti odporcom: 1/ ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Radlinského 10, Bratislava, IČO: 35 799 200, 2/ Aukčný Dom, s. r. o., so sídlom Pribinova 462/84,
Hlohovec, IČO: 36 253 073, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., Trenčín, Mierové
námestie č. 14, IČO: 47 241 110, 3/ VATMANN, spol. s r.o., so sídlom SNP 1, Liptovský Hrádok, IČO: 31
735 738, zastúpenému JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom, so sídlom Jilemnického 8, Martin, IČO:

37 407 040, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/42/2014-402 zo dňa 23.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O nároku navrhovateľa prvostupňový súd rozhodoval v zmysle ustanovení § 34, § 52 ods. 1, 2, § 80
písm. c /, § 151a, §151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") a
podľa § 7 ods. 1, § 12 ods. 1, § 16 ods. 6, § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách

v znení účinnom do 31.05.2014.
Prvostupňový súd konštatoval, že podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti
opakovanej dobrovoľnej dražby konanej dňa 11.12.2013 s tým, aby súd ako otázku predbežnú
(prejudiciálnu) posúdil otázku platnosti Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere,
na zabezpečenie ktorej pohľadávky veriteľa bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva. Podľa okresného súdu otázka naliehavosti právneho záujmu je
významná len vo vzťahu k tomu určeniu, akého sa navrhovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie súdu,

nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd riešiť ako predbežnú (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
súdu SR 5Cdo/136/2007 zo dňa 30.04.2008), preto súd naliehavý právny záujem navrhovateľa na tomto
určení podľa § 80 písm. c) O. s. p. neskúmal. Okresný súd mal za to, že v prejednávanej veci zo
strany navrhovateľa neboli tvrdené a preukázané žiadne dôvody neplatnosti Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi odporcom 1/ a navrhovateľom a rovnako dôvody, ktoré
by mali za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, neboli zistené ani súdom. Ďalej mal
okresný súd za preukázané, že medzi odporcom 1/ ako záložným veriteľom a rodičmi navrhovateľa

U. M. a H. M. ako záložcami bola dňa 25.08.2008 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva č. 20604514/528776704-N1, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Liptovský Mikuláš dňa 23.09.2008 pod V 3455/2008. Podpisy záložcov boli overené na Meste
Liptovský Hrádok. Záložné právo sa zriadilo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorávznikla zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 20604514/528776704 spísanej
dňa 25.08.2008 medzi záložným veriteľom a dlžníkom - navrhovateľom, na základe ktorej záložný
veriteľ poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 66.387,84 eur. Všeobecná hodnota predmetu

záložného práva s príslušenstvom bola stanovená Znaleckým posudkom č. 41/2008 zo dňa 02.06.2008
vypracovaného znalcom Ing. Danou Piatkovou vo výške 99.581,76 eur. V článku IV. bod 1. sa zmluvné
strany dohodli, že ak dlžník nebude riadne a včas splácať zabezpečenú pohľadávku záložného veriteľa,
záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z
predaja predmetu záložného práva, a to spôsobmi dohodnutými v bode 2. tohto článku (priamy predaj

tretej osobe alebo vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže) alebo na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.

Okresný súd tiež konštatoval, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola dojednaná
písomne (§ 46 a § 151b OZ); záložca je fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony; nekonal
v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopným; predmetom zmluvy je

možné plnenie, keďže záložcovia v čase uzavretia zmluvy boli vlastníkmi predmetu zálohu, teda
nebola porušená jedna zo základných zásad súkromného práva, podľa ktorej nikto nesmie previesť na
iného viac práv, než má sám. Vôľa zmluvných strán bola prejavená určite a zrozumiteľne, výkladom
bola objektívne pochopiteľná, čo znamená, že typický účastník v postavení jej adresáta mohol túto
vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Navrhovateľ a záložcovia neboli

k uzavretiu tejto zmluvy prinútení takými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo,
teda ich právny úkon bol urobený slobodne. Okresný súd nezistil ani hrubý nepomer medzi výškou
pohľadávky odporcu 1/ a hodnotou predmetu zálohu a následne dražby, ktorý by mal za následok
absolútnu neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 3 ods. 1 OZ v
spojení s § 39. Vykonaným dokazovaním mal ďalej okresný súd za preukázané, že popis nehnuteľnosti -

stavby ako predmetu záložného práva nebol súladný so stavom zapísaným na príslušnom LV. V Zmluve
bolo nesprávne uvedené, že sa jedná o rozostavanú stavbu rodinného domu. Záložný veriteľ preto
prostredníctvom svojho pracovníka a príslušný pracovník Správy katastra Liptovský Mikuláš uvedenú
zrejmú nesprávnosť zosúladili dňa 23.09.2008. Táto oprava zrejmej nesprávnosti podľa okresného súdu
nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, pretože odkladacou podmienkou čerpania mimoriadneho

medziúveru navrhovateľom bolo práve správou katastra potvrdenie vkladu záložného práva v prospech
záložného veriteľa a výpis z LV č. XXXX so zapísaným záložným právom v prospech veriteľa.
Navrhovateľ mimoriadny medziúver čerpal a použil ho na kúpu predmetu záložného práva od svojich
rodičov (záložcov). Rovnako neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že záložný veriteľ zneužil tieseň alebo
jeho ľahkovážnosť, keďže navrhovateľ nemal vedomosť, že úver, za ktorý ručí, nie je hypotekárny.

Navrhovateľ ako stavebný sporiteľ požiadal odporcu 1/ o poskytnutie stavebného úveru za komerčných
podmienok (mimoriadny medziúver), ktorý použil na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Uzavretie takejto
zmluvy je v súlade so Zákonom o bankách a so Zákonom o stavebnom sporení. Okresný súd nezistil
žiadne dôvody absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, na ktorú absolútnu neplatnosť právneho
úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo).

Okresný súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný,
skúmal platnosť/neplatnosť predmetných právnych úkonov, t.j. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia
§ 52 a nasl. OZ, resp. Zákona o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd dospel k záveru, že predmetné

zmluvy majú spotrebiteľský charakter (nakoľko Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere slúžila na nadobudnutie nehnuteľnosti je vylúčená z pôsobnosti Zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch podľa § 1 ods. 2 písm. a) tohto Zákona). Spotrebiteľskou zmluvou je totiž každá
zmluva uzavretá podľa OZ, ObchZ, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, ktorej charakteristickým
znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že jej obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom

neovplyvňuje, keď zároveň je zrejmé, že na jednej strane vystupuje dodávateľ s poukazom na predmet
jeho podnikania (činnosti), t.j. banka a na druhej strane spotrebiteľ - dlžník. Nepopierajúc povahu
úveru ako absolútneho obchodu je potrebné na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1/
aplikovať príslušné ustanovenia Zákona o stavebnom sporení, OZ, resp. Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ochrana spotrebiteľa je významnou časťou politiky Európskej únie. V rámci tejto politiky je sledovaný

cieľ k vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval
k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s dobrými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata
záväzkovéhovzťahumedzinímaspotrebiteľom.Zostranynavrhovateľanebolotvrdenéanipreukázané,
že dodávateľ v rozpore s požiadavkou osobnej starostlivosti nevytvoril vhodný časový priestor napreštudovanie zmluvy a náležite neinformoval o podstatných okolnostiach zmluvy. Navrhovateľ požiadal
o poskytnutie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru dňa 12.08.2008. K podpisu predmetnej
úverovej zmluvy a záložnej zmluvy došlo následne dňa 09.09.2008, teda navrhovateľovi a záložcom bol

poskytnutý dostatočný časový priestor, aby sa s predmetnou zmluvou oboznámili. Nebolo teda zistené
porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa poskytovať základné informácie prípadne, t.j. nesplnenie
informačnej povinnosti dodávateľa (§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Zo
strany navrhovateľa neboli ani tvrdené ani preukázané, aké neprijateľné zmluvné podmienky uvedené
zmluvy obsahujú a tieto neboli ani zistené súdnou kontrolou. Úver je odplatný právny úkon a v prípade

nebankových subjektov by odplata zo spotrebiteľskej zmluvy nemohla podstatne prevyšovať odplatu,
ktorú by pri podobnom produkte poskytovali banky (§ 53 ods. 6). Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom
a odporcom 1/ bola zmluva uzavretá s bankou, ktorý podlieha bankovému dozoru, nie s nebankovým
subjektom.
V spotrebiteľských vzťahoch bol zabezpečovací prevod práva zakázaný vo vzťahu k nehnuteľným
veciam. V rozpore s odbornou starostlivosťou totiž dojednávali dodávatelia so spotrebiteľom kúpnu

zmluvu s dohodou, že po splatení úveru s príslušenstvom bude nehnuteľnosť prevedená naspäť. Vôľa
spotrebiteľa totiž nebola zbaviť sa strechy nad hlavou, ale poskytnúť zabezpečenie splnenia dlhu. Pokiaľ
išlo o otázku miery tolerancie prevýšenia hodnoty krytia nad výšku úveru, tolerovateľná hranica sa
pohybovala okolo 140 %. V súdenom prípade ale nebol dojednaný zabezpečovací prevod práva, ale
záložná zmluva. Na rozdiel od zabezpečovacieho prevodu práva, pri záložnom práve je možné tolerovať

aj väčší rozdiel medzi hodnotou zálohu a výškou úveru. Nie je totiž vylúčené, že spotrebiteľ si môže na
tenistýchzálohdohodnúťviacejzáložnýchprávaneskoršímúveromsplatiťúverskorší.Zákonposkytuje
ochranu v prípade predaja zálohu, či už priamym predajom alebo cez inštitút dobrovoľnej dražby, ak ide
o obydlie spotrebiteľa. Záujem spoločnosti na ochrane obydlia spotrebiteľa pri garancii práv dodávateľa,
je oveľa vyšší ako majetkové záujmy dodávateľa. Právo na obydlie predstavuje základné právo a

vnútroštátny súd ho musí zohľadniť pri vykonávaní smernice EHS 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách ako vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. Podľa tohto
rozsudku ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
by sa mali vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako aj úprava dotknutá
o veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne

nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu. V predmetnej veci majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý
ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Strata rodinného

obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa
do osobitne citlivej situácie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené
článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. V súdenej
veci predmet zálohu - nehnuteľnosť nikdy neslúžila na bývanie členov rodiny navrhovateľa a ani nebola
navrhovateľom kupovaná na účely bývania. Ako uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní,

v predmetnej nehnuteľnosti bývať nemal, a ani v nej nikdy nebýval on, ani sústavne nikto z členov
jeho rodiny. Ako vyplýva z kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu, ktorý je založený
v Znaleckom posudku č. 104/2013 znalkyne Ing. Dany Piatkovej - Mesto Liptovský Hrádok, spoločný
obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku zo dňa 15.05.2008, č. SOcÚ432/2008
na základe žiadosti U. M. a manželky H. zo dňa 14.04.2008 povolil zmenu stavby z „Nízko kapacitný

sklad potravín - prístavba skladov a pohotovostného bytu" na „Nízko kapacitný sklad potravín -
prístavba skladov a samostatná bytová jednotka". Ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľa, v predmetnej
nehnuteľnosti už minimálne dva roky podniká jeho brat, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú aj výpisom
zo živnostenského registra na brata navrhovateľa Okresného úradu Liptovský Mikuláš, z ktorého mal
súd preukázané, že brat navrhovateľa podniká pod obchodným menom H. M. BONA, miesto podnikania

Pribylina 259 s tým, že s účinnosťou od 23.02.2011 na predmet podnikania - výroba kŕmnych zmesí, s
prevádzkarňou Liptovský Hrádok, Dovalovo 474, čo je dražená nehnuteľnosť.
Ďalej okresný súd konštatoval, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že záložná zmluva sa uzatvára
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Mal vedomosť o tom, v akej výške čerpal úver a že
sa jednalo o mimoriadny medziúver, ktorý slúžil na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom záložného práva. Vedel, že porušením svojich zmluvných povinností splácať
úver záložný veriteľ pristúpi k realizácii výkonu záložného práva. V samotnom procese pred uzavretím
zmlúv, ktorých platnosť navrhovateľ namieta, bolo potrebné vypracovať znalecký posudok na hodnotu
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu. Rovnako muselo prebehnúť vkladové konanie predpríslušnou správou katastra. Nakoľko sa jedná o výkon záložného práva, pre navrhovateľa sa nejednalo
o prekvapivý stav, keďže mu bolo doručené aj oznámenie podľa ustanovenia § 151l ods. 1 OZ.
Navrhovateľ nespochybnil a ani nevyvrátil tvrdenia odporcu 1/ vo vyjadrení zo dňa 23.10.2015. Podľa

názoru okresného súdu to bol navrhovateľ, ktorý si porušil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas
a neudržiaval v platnosti poistnú zmluvu, a preto sa okresný súd v žiadnom prípade nemohol stotožniť
s tvrdením splnomocneného zástupcu navrhovateľa, že v tomto prípade sa jednalo o úžeru zo strany
odporcu 1/.
Okresný súd dôvodil, že záložné právo ako právo akcesorické slúži na zabezpečenie pohľadávky tým,

že v prípade riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený zákonom stanoveným alebo
v zmluve určeným spôsobom dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky. Úkony odporcu 1/ ním vykonávané
boli naplnením oprávnení, ktoré pre neho vyplývali z inštitútu záložného práva - domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky z predmetu záložného práva. Tiež uviedol, že na záložné právo k nehnuteľnostiam
sa vzťahuje zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon). Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané do

katastra vkladom pod V 3455/2008 dňa 23.09.2008, odporca 1/ má preto postavenie záložného veriteľa,
nie domnelého záložného veriteľa. Právo (nárok) na uspokojenie zo zálohu vzniká dňom, kedy je záložný
veriteľ podľa hmotného práva oprávnený požadovať, aby bola zabezpečená pohľadávka uhradená z
výťažku získaného speňažením zálohu, ten okamih nastáva vtedy, ak dlžník riadne a včas nesplnil
zabezpečenú pohľadávku. Okresný súd konštatoval, že v prípade, že záložným právom zabezpečená

pohľadávka nebola riadne a včas plnená, záložný veriteľ bol oprávnený pristúpiť k výkonu záložného
práva.
Ďalej okresný súd poukázal na to, že listom zo dňa 02.04.2012, ktorý bol navrhovateľovi doručený
10.04.2012, odporca 1/ odstúpil od úverovej zmluvy, vyzval navrhovateľa na úhradu dlžnej sumy v
lehote do 30.04.2012 a listom zo dňa 08.08.2012 záložný veriteľ oznámil navrhovateľovi začatie výkonu

záložného práva podľa ustanovenia § 151l OZ, v ktorom uviedol dôvody začatia výkonu záložného
práva a spôsob, akým si uspokojí svoju splatnú pohľadávku alebo ako sa bude domáhať uspokojenia zo
záloh (formou dobrovoľnej dražby). Uvedené oznámenie navrhovateľ prevzal dňa 13.08.2012. Záložný
veriteľ si splnil aj oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 17 ZoDD a povinnosť
uvedenú v ustanovení § 151l ods. 4 OZ a začatie výkonu záložného práva zaslal príslušnej správe

katastra a požiadal o vyznačenie poznámky, ktorú zásielku prevzala Správa katastra Liptovský Mikuláš
dňa 13.08.2012. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložcovi má hmotnoprávny význam,
pretože záložný veriteľ môže pristúpiť k speňaženiu zálohu až po uplynutí 30 dňovej lehoty, ktorá sa
počíta od doručenia tohto oznámenia záložcovi, pričom odporca 1/ uzavrel s odporcom 2/ Zmluvu o
vykonaní dražby dňa 20.09.2012, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 16 ZoDD a

jej Prílohou č. 1 Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 14.09.2012 bolo Vyhlásenie záložného veriteľa o
možnosti dražiť predmet dražby a Prílohou č. 2 Zmluvy o vykonaní dražby Vyhlásenie o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky navrhovateľa. Tiež mal okresný súd za preukázané, že medzi odporcami 1/ a 2/
bola dňa 16.01.2013 uzatvorená Zmluva o vykonaní prvej opakovanej dražby a dňa 04.09.2013 Zmluva
o vykonaní druhej opakovanej dražby, ktoré spĺňajú náležitosti uvedené v § 22 ods. 1 ZoDD.

Dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby Znaleckým posudkom č. 108/2013. Okresný súd
nevyhovel návrhu navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom svedka - znalca, ktorý predmetný
posudok vypracoval. V druhom kole opakovanej dražby odporca 2/ stanovil výšku najnižšieho podania
na 24.000,- eur, pričom sa predmetnú nehnuteľnosť podarilo vydražiť za 47.000,- eur, keď hodnota
nehnuteľnosti stanovená Znaleckým posudkom č. 108/2013 bola stanovená na 43.100,- eur. Výška

najnižšieho podania bola stanovená v súlade s ustanovením § 16 ods. 6 ZoDD v znení účinnom ku dňu
uskutočnenia dražby. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe obsahuje základné údaje o prebiehajúcej dražbe
a o konkrétnych okolnostiach a podmienkach dražby, prostredníctvom ktorého dražobník vyhlasuje
konanie o dražbe, zabezpečuje mu príslušnú publicitu. Okresný súd návrhu navrhovateľa na doplnenie
dokazovania výsluchom poslancov Mestského zastupiteľstva Mesta Liptovský Hrádok pre mestskú časť

Dovalovo nevykonal, nakoľko si odporca 2/ splnil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 17 ods. 4 ZoDD.
Rovnako si splnil povinnosť Oznámenie o dražbe vyvesiť na verejne prístupnej časti objektu, v ktorom
sa dražba koná, na preukázanie ktorej skutočnosti súdu predložil ním vyhotovenú fotodokumentáciu.
Dražobná spoločnosť nemôže niesť zodpovednosť za prípadné následné odstránenie oznámenia o
dražbenamieste,ktoréjeverejneprístupné,prípadnezaporušeniepovinnostiobceuvedenéoznámenie

zverejniť.
Druhá opakovaná dobrovoľná dražba sa uskutočnia dňa 11.12.2013 v Hlohovci v priestoroch dražobníka
t.j. v Hlohovci Železničná 4/A. Druhého kola dražby sa zúčastnilo šesť dražiteľov, jedná sa o miesto,
ktorého dopravné a ubytovacie kapacity nemôžu prispievať k obmedzeniu možnosti záujemcov nadražbe, dátum konania dražby bol stanovený na deň 11.12.2013. Navyše pre záujemcov je rozhodujúca
cena nehnuteľnosti, jej stav, opotrebenie, poloha, potreba investícií, lokalita, vybavenosť a nie miesto
samotnej dražby. Okresný súd dospel k záveru, že miesto, dátum a čas dražby dražobník určil tak,

aby sa dražby zúčastnil čo najväčší počet záujemcov, odporca 2/ si teda splnil povinnosť vyplývajúcu
z ustanovenia § 11 ods. 4 ZoDD. Ďalej okresný súd dôvodil, že bola vypracovaná notárska zápisnica,
pričom spĺňa všetky náležitosti stanovené v ustanovení § 24 ods. 2 ZoDD. Nedošlo preto k zmareniu
dražby podľa ustanovenia § 2 písm. j) ZoDD. Ak navrhovateľ spochybňoval hodnovernosť výpisu z
účtu odporcu 2/ zistenú prostredníctvom InternetBankingu, neuviedol žiadne vážne dôvody pre ktoré

by mal pochybnosti o hodnovernosti tohto dokladu, ani žiadne pochybnosti neboli zistené okresným
súdom. Skonštatoval, že je potrebné uviesť, že navrhovateľ ako úverový dlžník už v čase uzavretia
úverovej zmluvy mal vedomosť o tom, že úver splácať nebude. Podľa názoru okresného súdu tak
zo strany navrhovateľa došlo k vylákaniu úveru zo strany úverového veriteľa, ktoré konanie nemôže
požívať právnu ochranu a je vecou veriteľa, t.j. odporcu 1/ na zvážení ďalších, napr. trestnoprávnych
prostriedkov.

Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením splnomocneného zástupcu navrhovateľa, že úmysel rodičov
navrhovateľa bol predmetnú nehnuteľnosť odpredať za účelom získania kúpnej ceny, ktorá mala byť
následne použitá na vyplatenie ich dlžôb a je len náhoda, že to bol navrhovateľ, ktorý chcel predmetnú
nehnuteľnosť kúpiť. Navrhovateľ potvrdil, že všetky záležitosti okolo úveru vybavoval jeho otec. Potvrdil,
že úmysel rodičov bol odpredať nehnuteľnosť za účelom získania finančných prostriedkov, potvrdil, že

predmetná nehnuteľnosť slúžila za účelom podnikania, nie obydlia navrhovateľa a jeho rodiny, a preto
by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi poskytnúť konaniu navrhovateľa právnu ochranu. Podľa
okresného súdu najviac poškodeným v tomto konaní je vydražiteľ, ktorý konal v dobrej viere a napriek
tomu, že vydražil predmetnú nehnuteľnosť a urobil najvyššie podanie, od roku 2013 doposiaľ predmet
svojho vlastníctva neužíva. Okresný súd dospel k záveru, že vedenie tohto súdneho konania zo strany

navrhovateľajeúčelové,niescieľomzískaťstrechunadhlavou,alefinančnýprospechvovýške20.000,-
eur, čo napokon potvrdil aj splnomocnený zástupca na pojednávaní dňa 23.10.2015. Všeobecný súd
nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, a preto okresný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa
na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, prípadne nariadenia znaleckého dokazovania, nakoľko

mali byť nimi preukázané skutočnosti, ktoré sú právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci.
O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že rozhodnutie
o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie, ktoré dôvodil tým, že

prvostupňový súd nevykonal navrhované dôkazy, čo malo za následok nesprávne zistenie skutkového
stavu a nesprávne závery vo veci samej, nakoľko súd vyslovil rozsudok, ktorý nepredstavuje nič iné, iba
nepreskúmateľný chaos v záveroch, ktoré sa navzájom vylučujú, nakoľko pri svojich úvahách dospel
k nezlučiteľným záverom, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby nie je rodinný dom, avšak
zároveň súd konštatoval, že dražba, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť označená ako rodinný dom,

je platná. Taktiež má za to, že z vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a
závery o skutkovom stave nezodpovedajú zásadám pravdivosti a dôveryhodnosti. Pri porušení zákona
nepostupoval prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 132 a § 153 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého nie
je viazaný taxatívnym vymenovaním porušení zákona.
Podľanavrhovateľajedražbanezákonná,lebojunevykonalaoprávnenáosoba,čovyplývazpredloženej

notárskej zápisnice, ktorou bol osvedčený priebeh napadnutej dobrovoľnej dražby. V predmetnej
notárskej zápisnici nie je uvedený správny a úplný údaj o rodnom čísle licitátora ani číslo dokladu,
z ktorého totožnosť licitátora bola overená. Preto je dobrovoľná dražba neplatná. Notárska zápisnica
bola nezákonne pozmeňovaná dodatočnými úpravami technikou retušovania, a preto nemohlo dôjsť
k zákonnému osvedčeniu priebehu zákonnej dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ nemohol zistiť uvedené

skutočnosti, nakoľko dražobník mu nedoručil originál predmetnej notárskej zápisnice a prvostupňový
súd porušil procesné práva, tým, že žiaden z dôkazov, ktorý do spisu doložili odporcovia, nedal
navrhovateľovi k dispozícii.
Dražba je nezákonná z toho dôvodu, že došlo k porušeniu ustanovenia § 2 písm. j) zákona č. 527/2002
ZoDD, nakoľko nedošlo k uhradeniu ceny k vydraženému predmetu dražby v ustanovenej lehote.

Okresný súd urobil nesprávny záver, že vydražiteľ vydraženú sumu zaplatil včas, čo mal preukázané
iba fotokópiou účtu z internetu, ktorý nie je ani daňovým dokladom. Rovnako okresný súd urobil závery,
ktorénezodpovedajúzásadámpravdivostiadôveryhodnostipriúvaháchoplatnostidražbysohľadomna
namietané porušenie zákona v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, a to miesto, dátum a čas začatia dražby,ktoré musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená
možnosť účasti na dražbe.
Miesto konania dražby je vzdialené 232 km od miesta lokalizácie dražených nehnuteľností. Na dražbe sa

zúčastnili len dvaja reálni dražitelia, ktorí urobili podanie. Úvaha súdu ohľadne ceny zistenej zo záložnej
zmluvy, cene pre zistenie účelu poistenia nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Ďalej namietal, že
pokiaľ súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie vykonania znaleckého posudku zameraného na
správne ohodnotenie predmetu dražby, znamená to porušenie práv navrhovateľa na spravodlivé súdne
konanie. Pri určení miesta dražby musí dražobník uvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej

skúsenosti záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie dražby rozhodujúcim kritériom
pre určenie okruhu záujemcov a tým aj miesta dražby. V predmetnej veci je predmetom dražby pozemok,
rozostavaný dom v miestnej časti obce Liptovský Hrádok, teda miesto, kam sa vo zvýšenej miere sťahujú
obyvatelia, čo je všeobecne známe a v takomto prípade je možné najväčší záujem o dražiteľov očakávať
z obce Liptovský Hrádok a mesta Liptovský Mikuláš.
Žalovaný nepreukázal, prečo za miesto dražby určil práve obec Hlohovec vzdialenú 232 km od

dražených nehnuteľností. Namietal tiež, že pokiaľ dražobník určil za miesto dražby obec Hlohovec, sťažil
účasť dražiteľov z oblasti, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, a z ktorej sa účasť dražiteľov
dala očakávať a tým obmedzil účasť na dražbe. Tým došlo k porušeniu čl. 20 Ústavy SR, pretože
predmetné nehnuteľnosti sa vydražili hlboko pod cenu. Namietal tiež, že cena nie je „ľubovôľa", a
že v danom prípade došlo k určeniu nesprávnej všeobecnej hodnoty predmetu dražby, čo malo za

následok, že sa do dražby neprihlásili rozumní záujemcovia, ktorí mohli očakávať, že dražba bude súdne
napadnutá, čo malo vplyv na výťažok dražby. Má za to, že závery súdu a obrana žalovaného v rade 2/
o tom, že nemá povinnosť a právo podrobovať znalecký posudok ani postupy znalca prehodnocovaniu,
je účelová a neodborná, lebo zákonodarca uložil dražobníkovi túto povinnosť v ustanovení § 12 ods. 1
ZoDD. Práve preto odporca v rade 2/ je ako dražobník povinný s odbornou starostlivosťou posudzovať,

či závery znalca o všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností zodpovedajú cene obvyklej v mieste
a čase konania dražby, čo nemožno považovať za revíziu znaleckých postupov a metodík znalca.
Prvostupňový súd bol povinný zistiť, či existuje rozpor medzi deklarovanou všeobecnou hodnotou
nehnuteľnosti a cenou skutočne zrealizovanou. V obdobných prípadoch znalecký posudok musí byť
vyhotovený pre účely dražby a za zistenia takéhoto nedostatku vyhodnotený ako absolútne neplatný.

Ďalej namietal, že návrh na vykonanie dražby nepodal vlastník, ale domnelý veriteľ, teda neoprávnená
osoba.
Podľa odvolateľa prvostupňový súd rozhodol nezákonne, keď skonštatoval, že nezistil vady prejavu
vôle, nakoľko pred podpisom si navrhovateľ ako dlžník a záložcovia nemali možnosť záložné zmluvy
si prečítať, preto sú takéto úkony voči navrhovateľovi neplatné. Posudzovaná záložná zmluva a

úverová zmluva sú taktiež neplatné, pretože obsahujú neprimerané a nemorálne klauzuly o podstatných
náležitostiach zmluvy, ktoré v konaní vo veci samej bude súd ako predbežné otázky posudzovať vo
vzťahu k jednotlivých klauzulám napadnutých zmlúv a ich dopad na platnosť zmlúv ako celku. Podľa
odvolateľa absolútnym neplatným právnym úkonom je aj neprimerané protiplnenie, keďže v tomto
prípade ide o ručenie viacerými nehnuteľnosťami v hodnote vysoko prevyšujúcej pohľadávku veriteľa.

Za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán na škodu spotrebiteľa sa považuje aj neprimerané obohatenie v podobe úrokov a sankcií a ručenia
majetkom, ktorého hodnota vysoko prevyšuje pohľadávku veriteľa v čase poskytnutia úveru. Pri skúmaní
týchtopredbežnýchotázokmusísúdpostupovaťexoffoaniejemožnézabezpečiťochranunavrhovateľa
iným spôsobom, než predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam považovať za

neplatnú v zmysle ustanovení § 37 a § 39 OZ. Okrem iného taktiež namietal, že v danom prípade
sú neplatné dojednania posudzovaných zmlúv o neprimeraných sankciách nedovoleným spôsobom
ako úrok z omeškania a poplatky za upomienky, ako aj dojednanie o strate výhody splátok, čo má za
následok, že odporca 1/ si uplatňuje nedovolené obohatenie z neplatných klauzúl. Ochranu spotrebiteľa
nemožno zabezpečiť iným spôsobom, než napadnuté zmluvy vyhlásiť za neplatné, čo má za následok

aj neplatnosť dražby.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca v rade 1/ tak, že sa plne stotožňuje s právnym názorom
okresného súdu, ako aj s výrokom vo veci samej. Má za to, že súd zistil skutkový stav správne, vykonal
všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam. V plnom rozsahu

sa pridržiava všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadrení.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., a bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Podľaustanovenia§219ods.1O.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie

ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré
sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za
použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom sa len na
zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a
okolnosti.UvedenýpostupazáverkrajskéhosúdujeajvsúladesuznesenímÚstavnéhosúduSRsp.zn.

IV. ÚS 350/2009 zo dňa 8. 10. 2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli

vydané v priebehu príslušného súdneho konania".

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

K odvolaciemu dôvodu odvolateľa ohľadne ohodnotenia predmetu dobrovoľnej dražby odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 1 ZoDD, podľa ktorého opakovaná dražba sa uskutoční na
základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej
dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený,
alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tomto prípade nemusí zaisťovať nový odhad

predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.
Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej
dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. V prípade opakovanej dražby ide o špecifickú dražbu,
ktorá nasleduje po pôvodnej dražbe, keď dražobník nemusí vykonávať niektoré úkony z dôvodu, že
už boli vykonané v súvislosti s pôvodnou dražbou a ich opätovný výkon by bol duplicitný a z toho

dôvodu zbytočný. Ani opätovné vyhotovenie znaleckého posudku nie je výslovne zákonom vyžadované,
avšak na druhej strane z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva ani zákaz vyhotovenia nového
znaleckého posudku. V danom súdenom prípade by ani vypracovanie nového znaleckého posudku
nemalo vplyv na neplatnosť dražby, keďže by sa nejednalo o žiadne porušenie zákonných ustanovený
ZoDD. Pokiaľ teda namietal odvolateľ nesprávnosť posudku, z ktorého bolo napokon vychádzané v

napadnutej opakovanej dražbe pre rozpor tohto posudku s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, tak krajský súd uvádza, že podľa ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD
sa dražobníkovi ukladá povinnosť zabezpečiť ocenenie nehnuteľností podľa ceny obvyklej v mieste
a čase konania dražby. V prvostupňovom konaní nebolo preukázané, že by znalecký posudok nebol
vypracovaný riadne zapísaným znalcom a dražobník si splnil povinnosť zabezpečiť ocenenie predmetu

dražby znaleckým posudkom č. 108/2013. Okrem toho treba uviesť, že cena určená znaleckým
posudkom nie je rozhodujúca, nakoľko výsledkom dražby musí byť reálna trhová hodnota predávaných
nehnuteľností v čase a mieste konania dražby. Určenie ceny znaleckým posudkom nie je rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie platnosti dražby. Pre posúdenie zákonnej podmienky týkajúcej sa ceny zhľadiska ZoDD je podstatná iba skutočnosť, či dražobník splnil svoju povinnosť a zabezpečil ocenenie
nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedené potom spochybňovanie vypracovaného
znaleckého posudku kvalifikovaným znalcom nebolo dôvodom pre určenie neplatnosti dražby. Ani

poukazovanie na znalecký posudok č. 133/2012 zo dňa 02.11.2012 s ohľadom na rozdielnu cenu vo
vzťahu k posudku č. 108/2013, vypracovaným tým istý znalcom, ktorý bol podkladom pri opakovanej
dražbe, nemá relevanciu vzhľadom na časový odstup a v súvislosti s pohybom reálnej cely na trhu
nehnuteľností.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľa týkajúcu sa nedoručenia oznámenia o
opakovanej dražbe, ktoré bolo vyhotovené a podpísané dražobníkom iba 14 dní pred konaní dražby, čo
je potvrdené aj notárskou zápisnicou o priebehu dražby. Vzhľadom k tomu, že v prípade opakovanej
dražby je dražobník povinný zverejniť oznámenie o opakovanej dražbe najmenej 10 dní pred jej konaní
bez ohľadu na to, či ide o opakovanú dražbu nehnuteľnosti, alebo hnuteľných vecí a o v zmysle
ustanovenia § 22 ods. 4 ZoDD, a zo spisového materiálu je zrejmé, že oznámenie o druhej opakovanej

dražbe bolo zverejnené tak v notárskom centrálnom registri, aj v obchodnom registri, ako aj doručované
v obci.

K odvolacej námietke odvolateľa, ktorá sa týka riadneho neoznačenia totožnosti licitátora a dražobnej
spoločnosti v tom smere, že neobsahuje dátum narodenia, rodné číslo, ako aj údaje o bydlisku a

štátnej príslušnosti, odvolací súd konštatuje, že predmetná zápisnica obsahuje dátum narodenia, miesto
bydliska licitátora, odvolací súd udáva, že takéto označenie je v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 ZoDD
postačujúce z hľadiska splnenia zákonných podmienok. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že
ZoDD výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo
podať žalobu o vyslovenie neplatnosti dražby. Je zrejmé, že sa vychádza z extenzívneho výkladu, t.j. že

porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia ZoDD môže byť dôvodom pre podanie žaloby, avšak
nepostačuje akékoľvek porušenie zákonného ustanovenia, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je
zároveň osoba, ktorá narušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. Uvedené znamená, že musí
existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach
žalujúcej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu aj keby bolo preukázané, že uvedené označenie

licitátora je neúplné, nemohlo by to v danom prípade mať za následok ujmy na právach navrhovateľa.

Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi prvostupňového súdu ohľadne vyhodnotenia platnosti právnych
úkonov, ktoré predchádzali samotnej dražbe, teda zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, ako aj zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z hľadiska spotrebiteľského

práva. Prvostupňový súd tieto právne úkony posúdil správne, jeho interpretácia príslušných zákonných
ustanovení bola na daný prípad aplikovaná vyčerpávajúcim spôsobom, a preto na závery okresného
súdu v tomto smere odkazuje odvolací súd ako na vecne správne.

Ani čo sa týka posúdenia vzdialenosti miesta konania dražby od miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť,

odvolacísúdnemôžekonštatovať,žebysaprvostupňovýsúdstoutootázkounevysporiadalprimeraným
spôsobom. Naopak, s jeho závermi ohľadne tejto otázky sa odvolací súd plne stotožňuje, nakoľko
okresný súd túto otázku riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah
vychádzal. Jeho rozhodnutie tak aj v tejto časti nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore
s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Naopak, rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal všetky právne

relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd z dôvodu postupu okresného súdu podľa §
151 ods. 3 O. s. p., v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to

zákonpripúšťavlehotedvochmesiacovoddoručeniaodvolaciehosúduoprávnenémusubjektunasúde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).