Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201356
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315201356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudcomJUDr.JozefomEngelomvprávnejvecižalobkyneB.L.,nar.XX.X.XXXX,

bytom F. č. XXX zastúpenej JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefániková 17, Humenné proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti
úverovej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. XXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2015 sa domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy č.
XXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2007 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver vo výška 20.000,-Sk na opravu rodinného domu. Predmetný úver žalovaná splácala
určitý čas pravidelne v mesačných splátkach, avšak z dôvodu vážnych zdravotných problémov zvyšok
úveru nebola schopná ďalej splácať. Na základe uvedeného žalovaný vyhlásil splatnosť celého úveru.
Následnebolžalobkynizostranyžalovanéhoposkytnutýdruhýúverpodľazmluvyoúvereč.XXXXXXXX
vo výške 30.000,-Sk, avšak ani tento sa žalobkyni nepodarilo riadne splácať. V mesiaci júli 2008 bol
žalobkyni doručený exekučný príkaz na začatie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

pričomnásledneboližalobkynivykonávanézrážkyzdôchodku.Zaobdobieod24.7.2008dom23.6.2014
boli žalobkyni zrazených celkom 3900,50 eur.

Žalobkyňa poukazovala v žalobe na skutočnosť, že pri zatváraní úverových zmlúv so žalovaným
vystupovala ako spotrebiteľ. Žalobkyňa považoval dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,025 %
denne z dlžnej sumy za neprimerane vysoké, čo po prepočte predstavuje úrok 91,25 % ročne. Žalobkyňa
mala za to, že dojednanie neprimeraných úrokov súčasne napĺňa aj skutkovú podstatu trestného činu

úžery podľa § 235 Trestného zákona, pretože ide o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného
plnenia v hrubom nepomere a že veriteľ pritom zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo
rozrušenie dlžníka. Z tohto dôvodu žalobkyňa považovala úverovú zmluvu za absolútne neplatnú s
poukázaním na ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 3.3.2015 so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o absencii
naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti úverovej zmluvy vzhľadom na existenciu

právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:Žalobkyňasanapojednávanienedostavila,pričomsvojuneúčasťospravedlnilazozdravotnýchdôvodov.

Zástupca žalobu počas konania zotrval na žalobe v celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 22.6.2015
zástupca žalobcu poukazoval na dôvody uvedené v žalobe, pričom naliehavý právny záujem žalobkyne
na podanej žaloby odôvodnil, že žalobkyňa chce aby sa preukázala výška dlhu žalobkyne s poukázaním
na skutočnosť, že voči žalobkyni je vedené exekučné konania zo strany žalovaného ako oprávnenej
soby s tým, že žalobkyňa už mala plniť žalovanému asi 4000,- eur.

Zástupca žalobcu mal za to, že v danej veci ide o civilnoprávnu úžeru a táto úžera spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu v celom rozsahu a nie iba v jeho časti.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a zotrval na svojom písomnom
vyjadrení.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

V danom prípade bolo potrebné predovšetkým sa vyporiadať s námietkou nedostatku podmienky
konania právoplatne rozsúdenej veci. Ak by rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platnej

rozhodcovskej zmluvy, vznesená námietka by bola dôvodná.

Súd však prijal záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V čase uzavretia úverovej zmluvy už bolo v Občianskom zákonníku zakomponované aj ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r/, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Potrebné bolo predovšetkým posúdiť, či rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne
dohodnutú. V tejto súvislosti možno poukázať na právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v
rozhodnutiach 6Mcdo 9/2012 a 6Cdo 1/2012.

Konkrétne v rozhodnutí 6MCdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné

informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom právne akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie 6Cdo 1/2012 obsahuje taktiež záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že
nebola individuálne vyjednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy
a bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku.

Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich

obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.

Podľa názoru súdu aj v takomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu
spotrebiteľom možno považovať skôr za teoretickú, ktorá nič nemení na tom, že pokiaľ dodávateľ si

vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť. Spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú
zmluvu, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Z rozhodcovskej zmluvy
však nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o
rokovacom poriadku rozhodcovského súdu o príslušných
poplatkoch a pod. V tejto súvislosti možno znovu poukázať na závery už citovaného rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012. Navyše však je potrebné sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o
tom,žeprincíp„ignoratiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)ustupujedôležitejšiemu
princípu a to ochrane spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či
riešenie jeho sporov na rozhodcovskom konaní mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojim konaním. Spotrebiteľ má byť totiž chránený pred oboma.

Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vidí aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám
žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať na záver Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2735/11 zo dňa
3.4.2012. Podľa neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa

transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

Súd teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako

ničotné, tzv. pakty, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 6Cdo 3/2013). Preto prekážka res iudicata v danom prípade nie je daná a
námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.

Vzhľadom na prijatý záver o ničotnosti rozhodcovského rozsudku nebolo možné stotožniť sa ani s

názorom žalovaného o absencii naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy
podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa totiž úver nesplatila, a preto jej žaloba
má opodstatnenie,keďže potrebuje vedieť v akejvýške má dlh voči žalovanému. Pre posúdenie platnosti
úverovej zmluvy (či už celku alebo časti) bolo potrebné vyporiadať sa s tým, či
dohodnutý poplatok a úrok je primeraný a v súlade so zákonom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Aj pre zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka však platia všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov vrátane § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa neho

neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Z obsahu úverovej zmluvy č. 8310815 vyplýva že žalovaný poskytoval žalobkyni úver vo výške 30.000,-
Sk dňa 21.11.2006, ktorý sa žalovaná zaviazal vrátiť žalobcovi v 12 mesačných splátkach po 4660,-Sk

počnúc dňom 5.1.2007, s tým , že po prepočte to predstavuje celkovú sumu 55 920,-Sk, ktorú mala
žalobkyňa žalobcovi vrátiť. Navýšenie v danej veci teda predstavuje sumu 25 920,-Sk, čo žalovaný
uviedol v zmluve ako poplatok za poskytnutie úveru.

Podľa názoru súdu požadovanie úhrady poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej

stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.

Súd teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je
rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová

zmluva stráca svojej opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o neplatnosť celej
úverovej zmluvy vyhovieť, a to nie len v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 O.s.p., s tým , že o trovách konania súd rozhodne
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.