Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/719/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412222109.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.
r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11.
mája 2015 č. k. 10C/202/2012-176 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, § 1 písm. a/ a c/, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod
1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 2
písm. d/, § 44 ods. 7, 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným
skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd zo spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/32/2005 zistil, že návrh oprávnenej Pohotovosť, s. r. o. na vykonanie
exekúcie zo dňa 15. 12. 2004 na vymoženie pohľadávky od povinnej D. J. bol postúpený Okresnému
súdu Nové Zámky súdnym exekútorom Mgr. Katarínou Baňarovou dňa 20. 01. 2005. Exekučný súd dňa
25. 01. 2005 udelil súdnemu exekútorovi poverenie č. 5404 028506. Dňa 25. 05. 2009 bol exekučnému
súdu doručený návrh oprávneného na zmenu exekútora, v ktorom oprávnený zároveň navrhol, aby

exekúciu vykonával súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62,
Bratislava. Súd výzvou zo dňa 16. 02. 2010 vyžiadal stanovisko exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej
k tomuto návrhu a uznesením zo dňa 12. 05. 2011 žiadosti o zmenu exekútora vyhovel. Uznesenie
nadobudloprávoplatnosť08.06.2011.KonanievedenéusúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhopod
sp. zn. EX 17491/2011 je totožné s exekučným konaním vedeným u súdneho exekútora Mgr. Kataríny
Baňarovej pod sp. zn. EX 29/2009. Súd ďalej uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady

vzniku tejto zodpovednosti, ktoré sú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a
3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Žalobca žiadosťami o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy doručenými žalovanej postupne od 23. 04. 2012 do 25.
09. 2012 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmyv exekučných veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na okresných súdoch Slovenskej
republiky,medzinimiajvoveciachvedenýchnaOkresnomsúdeNovéZámky.Súdunepredložilrovnopis
návrhu na predbežné prerokovanie nároku predloženého žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k

žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko
povinného, dátum jeho narodenia, spisovú značku súdneho exekútora a označenie exekučného spisu.
Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade
návrhom na predbežné prerokovanie nároku, preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné

prejednanie náhrady škody. Jeho žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Žaloba o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ktorá plynula
žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná
nárok žalobcu neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote stanovenej
zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná. Súd poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR (sp. zn. I ÚS 16/2002), v ktorom súd konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale
ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd

nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp. zn. IV ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto
prípade existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom
konaní bolo vydané v primeranom čase. Tieto objektívne príčiny vzhliadol v podaní nespočetného
množstva návrhov v exekučných veciach v danom období (čo spôsobil žalobca množstvom podaní na
vydanie poverenia, na zmenu exekútora, a podobné) a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci

exekučného oddelenia na príslušnom súde (resp. na všetkých súdoch na území SR). Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na konkrétne
okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania účastníka a
postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemá,

iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy. Súd nezistil, že v súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci by sa viedlo disciplinárne
konanie, alebo že by sa riešila sťažnosť na prieťahy v konaní či už predsedom príslušného okresného
súdu, Ústavným súdom Slovenskej republiky, alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Žalobca ani
netvrdil, že uvedené podklady boli v predmetnej exekučnej veci dané. Je nepochybné, že exekučný súd

o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v zákonom stanovej lehote, avšak žalobca neprodukoval,
ani nenavrhol dôkaz k tomu, že jeho pohľadávka v prípade rozhodnutia o zmene exekútora
do 30 dní bola reálne vymožiteľná od povinného, že ním uplatnená škoda spočíva v zmenšení jeho
majetku, alebo v ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím súdu o nej. Nemajetkovú škodu
vníma ako vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Nekonkretizoval,
prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre neho dostatočným zadosťučinením. V návrhu
vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, svoje tvrdenia nezdôvodnil, nepreukázal,

aká nemajetková (morálna) ujma mu ako právnickej osobe vznikla, závažnosť ujmy a jej následkov.
Skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez preverovania solventnosti subjektov,
návratnostiúveru,takakotorobiainépeňažnéústavy,nemožnovykladaťnaťarchužalovanej.Takémuto
konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane žalobcu došlo k
morálnej ujme, že postupom súdu bolo poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo

potenciálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy. V súvislosti s
majetkovou škodou súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí len tvrdiť, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez
predloženia dôkazu o ich vynaložení. Súd považoval za potrebné poukázať aj na to, že pôvodne
poverenýexekútoraždovyžiadaniaexekučnéhospisusúdomzaúčelomrozhodnutiaožiadostiozmene

exekútora je povinný pokračovať v exekúcii a vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky
oprávnenej. Zo spisu exekučného súdu nevyplýva, že o zmenu exekútora oprávnená požiadala z
dôvodu nečinnosti exekútora, čiže oneskoreným rozhodnutím súdu o jej žiadosti nemohla vzniknúť
oprávnenej žiadna škoda. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznikmajetkovejškodyanemajetkovejujmy,ichvýšku,anipríčinnúsúvislosťmedziichvznikomanesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Preto žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol ako
nedôvodnú. Úspešnej žalovanej súd náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 OSP nepriznal, nakoľko

žiadne trovy jej nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na

základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho
vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má

dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný
ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012
Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav

právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s

čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv
vEurópe,tedaajprávanaspravodlivýsúdnyprocesaosobitneprávanaprerokovanievecivprimeranom
čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol,
žedohovorzaväzujezmluvnéštáty,abyorganizovalisvojprávnyporiadoktakýmspôsobom,abyvyhovel

požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Uviedol tiež,
že žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký
ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s týmto znaleckým posudkom, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré
konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. V konaní

tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody,
existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.
Uviedol tiež, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe

ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedenú argumentáciu
a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a po výzve
účastníkom, aby sa v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 OSP vyjadrili k inému možnému právnemu

posúdeniu veci, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči napadnutému rozsudku nie je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.Žalobca sa podaným návrhom od žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a
náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.327,68 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom súdu, spočívajúcim v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom

čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky v exekučnej
veci sp. zn. 13Er/32/2005 (Ex 29/05, neskôr v dôsledku zmeny exekútora Ex 17491/2011). Exekučným
titulom v tejto veci bola notárska zápisnica spísaná dňa 12. 10. 2004 na Notárskom úrade JUDr. Jarmily
Kováčovej, Bratislava pod sp. zn. N 3098/2004, NZ 74941/2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 08. 2005 (ďalej len Exekučný poriadok) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd
po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktoré
navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k

zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia v danej veci
začala dňa 10. 01. 2005 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke

Mgr. Kataríne Baňarovej. Súdna exekútorka podala na Okresnom súde Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 20. 01. 2005 a dňa 25. 01. 2005 bolo
súdnej exekútorke udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 25. 05. 2009 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd dňa 16. 02. 2010
zaslalnávrhnazmenusúdnehoexekútorapoverenejsúdnejexekútorke,abysaknemuvyjadrila.Natúto

výzvu exekučného súdu súdna exekútorka reagovala podaním doručeným súdu dňa 03. 05. 2010. Na
ďalšiu výzvu súdu súdna exekútorka podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21. 06. 2010 vyčíslila
trovy exekúcie. Dňa 12. 05. 2011 exekučný súd uznesením č. k. 13Er/32/05-19 žiadosti oprávneného
na zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Keďže exekúcia v danej veci začala dňa 10. 01. 2005, napriek tomu, že návrh na zmenu súdneho

exekútorabolexekučnémusúdudoručenýdňa25.05.2009,boloonávrhunazmenusúdnehoexekútora
potrebné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnúť podľa práva platného
do 31. augusta 2005, teda podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ktorý
žiadnu lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nestanovoval. Keďže súd prvého
stupňa vec podľa tohto zákonného ustanovenia neposúdil, odvolací súd vyzval účastníkov konania na

vyjadrenie sa k inému možnému právnemu posúdeniu veci. Účastníci konania výzvu odvolacieho súdu
prevzali, avšak k inému možnému právnemu posúdeniu veci sa nevyjadrili. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa vyplýva, že exekučný súd po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora
vykonával úkony potrebné k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora a následne o zmene
súdneho exekútora aj rozhodol, pričom tieto úkony vykonával v primeranej lehote, preto odvolací

súd dospel k záveru, že takýmto konaním exekučného súdu nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu v danej veci. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného
práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností
daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný nesprávny úradný

postup exekučného súdu ako jedna z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, preto odvolací súd, rovnako ako súd prvého
stupňa, dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný, pričom výškou uplatnenej škody nebolo
potrebné sa zaoberať.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu, ktorým malo
dôjsťkodňatiumožnostikonaťpredsúdom,vodvolanínešpecifikovalaodvolacísúdpopreskúmaníveci
akonania,ktorémupredchádzalo,žiadentakýtodôvodnezistil,vtejtočastipovažovalodvolaniežalobcu
za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým

by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí
výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval
ustanovenie § 9 ods. 2 v správnom znení, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. Nedošlo teda k
interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádzal
žalobca v odvolaní, a teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity. K trvaniu stavu právnej
neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu o
návrhu na zmenu súdneho exekútora, nemohlo dôjsť rozhodnutím súdu o návrhu žalobcu na zmenu

súdneho exekútora v primeranej lehote ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času, ktorý je z
hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súd prvého stupňa
zamietnutie nároku odôvodnil tým, že po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca v konaní nepreukázal
vznik podmienok na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď v konaní nepreukázal ani vznik
škody,anipríčinnúsúvislosťmedzižalobcomtvrdenouškodouapostupomsúduvpredmetnejexekučnej

veci. Konaním exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si žalobca
v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, preto nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy
za účelom preukázania materiálnej škody žalobcu. Okrem toho odvolací súd dodáva, že súd prvého
stupňa v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom
na prerokovanie veci v primeranom čase, preto úvahy žalobcu o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou
hodnotil ako irelevantné. Keďže v danej veci žalobca nepodal návrh na prerušenie konania, o takomto

návrhu súd prvého stupňa ani nemohol rozhodovať. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacomkonaníúspešnejžalovanejnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretoževodvolacom

konaní jej trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.