Rozhodnutie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/479/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205506
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209205506.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L.. V. N., D.. XX.
XX. XXXX, N. N., M. C. Č.. XX, zastúpeného HUDEC, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská
23, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151
653, zastúpenému JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, o

neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa i odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. 1. 2013, č. k. 24C/106/2009-440 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania, rozsudok z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného dňa 23. 2. 2009, dospejúc po vykonaní
pomerne rozsiahleho dokazovania k záveru, že okamžité skončenie treba považovať za platné pre
splnenie všetkých formálnych náležitostí, pričom bolo uskutočnené a doručené navrhovateľovi v lehote
podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.

Dospel tiež k záveru, že navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu, keď ako account manager
obchodného centra odporcu prevzal zahraničný bankový šek spoločnosti SAVAS F&E, ktorá v čase
odovzdania šeku ešte nebola právnym subjektom (k zápisu do obchodného registra došlo až následne).
Navrhovateľ dňa 26.1.2009 prebral šek vystavený na sumu 150 mil. €, hoci na jeho prebratie nebol
oprávnený, a bez prítomnosti klienta požiadal o jeho zaevidovanie do bankového informačného systému

(BIS) zamestnanca pobočky. Napriek tomu, že šek bol vystavený na enormnú sumu, riadne a včas
nenahlásil predmetnú operáciu do programu EMUS, ale po upozornení zamestnancov odporcu až
dňa 27. 1. 2009. Príkaz na inkaso šeku podpísal sám, hoci za banku vždy podpisujú dve osoby.
Týmto postupom navrhovateľ jednoznačne konal v rozpore s internými predpismi odporcu, uvedenými v
okamžitom skončení pracovného pomeru, ako aj so zákonnými ustanoveniami (§ 27 ods. 1 písm. d/ zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách), hoci jeho povinnosťou bolo tieto ovládať; v pochybnostiach sa mal obrátiť

na svojho nadriadeného. Konaním navrhovateľa mohlo dôjsť na strane odporcu k vzniku škody, ako
aj k ohrozeniu jeho dobrej povesti, pričom k škode nedošlo pracovnou činnosťou iných zodpovedných
zamestnancov odporcu. Neprihliadol na obranu navrhovateľa, že finančné prostriedky mali byť použité
na financovanie projektu Vážska vodná cesta, keďže uvedený projekt nebol v tom čase aktuálny. Pre
zamietnutie návrhu v časti určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru bolo potrebné
zamietnuť návrh i v časti uplatnenej náhrady mzdy. V konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu

trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 1.412,26 eur.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia návrhu. Súdu prvého stupňa
vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Zastával názor, že pokiaľ

súd odôvodnil porušenie pracovnej disciplíny tým, že medzi jeho pracovné povinnosti nepatrilo pracovať
so šekmi, ako aj, že k pokladníčke (zamestnancovi pobočky) sa neustanovil i s predkladateľom šeku
a riadne a včas nenahlásil predmetnú operáciu do systému EMUS, uvedené záveru súdu nemožno
považovať za správne. Uviedol, že on so šekom nepracoval, len ho prevzal od predkladateľa a doručil
oddeleniu šekov, aby mohol byť ďalej spracovaný určenými postupmi banky. Na pobočku sa neustanovil

s klientom, keďže komunikácia s nemecky hovoriacimi klientmi bola pracovnou náplňou obchodného
centra, a nie pobočky. Práve z dôvodu jazykovej bariéry nebolo možné a ani vhodné odkázať klienta do
pobočky. Namietal tiež, že za porušenie pracovnej disciplíny nemožno považovať nahlásenie operácie
do systému EMUS dňa 27. 1. 2009, a nie už 26. 1. 2009, keďže dňa 26. 1. 2009 bol šek klientovi vrátený
pre nemožnosť jeho zaevidovania do BIS. Ak teda neobvyklú obchodnú operáciu nahlásil do systému
dňa27.1.2009,urobiltakvčas.Domnievalsa,žezákladomsporubolotvrdenieodporcu,žesaúmyselne

usiloval o preplatenie šeku, ktorý bol následne vyhodnotený ako falošný. Mal za to, že pri prevzatí šeku
by rovnakým spôsobom postupoval každý iný zamestnanec banky; podpísaním príkazu na inkaso šeku
nie je daný pokyn na jeho preplatenie. Namietal preto záver súdu prvého stupňa, že jeho postupom
mohla odporcovi vzniknúť škoda. Realizovať platbu zo šeku na účet klienta bolo totiž oprávnené výlučne
oddelenie šekov, ktoré šeky aj spracovávalo. Vyčítal súdu prvého stupňa, že svoje skutkové zistenia

založil predovšetkým na výpovedi svedkyne M.. Š., ktorá viedla interné šetrenie u odporcu ohľadom
predmetnej veci. Vyjadrenia svedkyne nemajú preto povahu svedectva, ale ide o sprostredkované
informácie od tretích osôb, za účelom vypracovania správy. Nesúhlasil so spochybňovaním projektu
Vážska cesta, ktorého hodnota sa odhaduje na niekoľko miliárd eur, pričom prostriedky na šeku vo výške
150 miliónov mali slúžiť len na financovanie prípravných prác tohto projektu.

Odporca navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že medzi pracovné
povinnosti navrhovateľa nepatrila práca so šekmi. Pri prevzatí šeku navrhovateľ nerešpektoval pravidlá
odporcu, upravujúce postup pri vydávaní príkazu na inkaso, ktorý odmietli podpísať oprávnení
zamestnanci pobočky práve z dôvodu, že šek im nebol predložený klientom, ale navrhovateľom. Mal

za to, že v dôsledku jazykovej bariéry nemecky hovoriaceho klienta A.. G. navrhovateľovi nič nebránilo,
aby sprevádzal zahraničného klienta ku kompetentnému zamestnancovi pobočky, sídliacej v tej istej
budove. Mal za to, že navrhovateľ odovzdával zamestnancom odporcu zjavne nepravdivé informácie
o overovaní pravosti daného šeku v banke Barclays Bank PLC, čo nie je podľa odporcu možné
vysvetliť inak, ako zámerné uvádzanie odporcu do omylu za účelom dosiahnutia akceptácie šeku a

jeho preplatenie odporcom. Za správny považoval i záver súdu prvého stupňa o porušení pracovnej
disciplíny nahlásením neobvyklej obchodnej operácie až dňa 27. 1. 2009. Šek vystavený na extrémne
vysokú sumu bol nahlásený až 27. 1. 2009 po upozornení zamestnancov, hoci takúto operáciu treba
nahlásiť bezodkladne, teda okamžite. Hoci zadanie šeku do BIS a podpísanie príkazu na inkaso nie je
zadaním šeku na preplatenie, ide o jeden z krokov v rámci komplexného spracovania šeku. Navrhovateľ

tým, že vyvíjal snahu o zadanie šeku do systému BIS, zároveň teda vyvíjal bezprostrednú snahu o jeho
preplatenie. Ak by sa nepravosť šeku hneď nepreukázala, odporca by šek emitentovi preplatil. Podľa
medzinárodnýchobchodnýchzvyklostímalavystavujúcabankadotrochmesiacovprávovziaťodporcovi
poukázanú sumu späť, bez akéhokoľvek odôvodnenia. Odporcovi takto vzniknutú škodu by už nikto
nenahradil. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ nevyvinul dostatočné opatrenia na preverenie

klienta SAVAS F&E, a. s., keď interný dokument, ktorý mal obsahovať stanovisko banky Barclays Bank
PLC, obsahuje mnohé formálne chyby a preklepy. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval
správne, keď za kľúčovú vo veci považoval výpoveď svedkyne M.. Š..

Proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie odporca, požadujúc v tejto časti zmenu

rozsudku a priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške, resp. jeho zrušenie a
vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady uplatnených trov za
vyjadrenia, ktoré boli vyvolané podaniami zo strany navrhovateľa, ako aj s krátením odmeny za účasť
na nemeritórnych pojednávaniach v roku 2012. Okrem toho súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o
písomných vyjadreniach zo dňa 15. 1. 2013 a 21. 1. 2013. Domnieval sa, že zrejme len chybou v počítaní

bola odmena za úkon v roku 2012 priznaná len vo výške 28,69 €, namiesto 58,69 €. Napokon vyčítal
súdu prvého stupňa, že pri priznanom režijnom paušále opomenul priznať daň z pridanej hodnoty.Odvolací súd prejednal odvolania oboch účastníkov konania v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzenými
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno vyhovieť. Odvolanie odporcu čo do rozhodnutia o trovách konania považoval na dôvodné.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ ako zamestnanec
obchodného centra odporcu mal získavať klientov z radov nemecky hovoriacich podnikateľov. Dňa 26.
1. 2009 prijal od pána G. šek na sumu 150 miliónov €. Hoci ako zamestnanec obchodného centra na
prijatie šeku nebol oprávnený, tento šek prevzal a bez prítomnosti jeho predkladateľa požiadal príslušnú

zamestnankyňu pobočky odporcu (v tej istej budove), aby prevzatie šeku zadokumentovala do BIS. Šek
s ohľadom na viacmiestnu sumu sa nepodarilo do systému zaevidovať, preto bol navrhovateľom vrátený
jeho predkladateľovi. Navrhovateľ po zistení nezrovnalostí zabezpečoval u klienta doplnenie podpisu
na šeku. Po upozornení zamestnancov dňa 27.1.2009 nahlásil do systému EMUS neobvyklú obchodnú
operáciu. On sám podpísal príkaz na inkaso šeku. Po spracovaní šeku príslušným oddelením v ústredí
odporcu bolo zistené, že ide o šek falošný.

V lehote dvoch mesiacov od prevzatia šeku navrhovateľom od pána Kotuscheka odporca doručil
navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Súd prvého stupňa považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za platné, keď dospel k

záveru, že riadne špecifikované konanie navrhovateľa treba považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, pri ktorom hrozila odporcovi značná škoda.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver súdu prvého stupňa je správny, vychádzajúci z riadne
zisteného skutkového stavu, keď je nesporné, že navrhovateľ postupoval tak, ako je uvedené v

okamžitom skončení pracovného pomeru, čo napokon v podstatných tvrdeniach ani nespochybňoval.

Navrhovateľ v podstate zastával názor, že jeho postup pri prebratí šeku na sumu 150 miliónov €
nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom i okamžite,
pričom takýto spôsob skončenia pracovného pomeru predstavuje najprísnejšiu formu rozviazania
pracovného pomeru. Jeho použitie prichádza preto do úvahy len pri závažnom porušení pracovnej
disciplíny (§ 68 ods. 1 Zák. práce v znení účinnom ku dňu udelenia). Pojem závažného porušenia
pracovnej disciplíny Zákonník práce nevymedzuje (a nie je to ani dobre možné), preto záleží vždy od

okolnostíkonkrétnehoprípadu,čizamestnávateľomoznačenékonanie,resp.opomenutiezamestnanca,
predstavuje porušenie pracovnej disciplíny v intenzite závažného porušenia.

V danom prípade navrhovateľ prevzal od nemecky hovoriaceho klienta šek, hoci to nepatrilo do
jeho pracovných povinností. Navrhovateľ si bol toho plne vedomý, preto požiadal o zadanie šeku do

BIS zamestnanca pobočky, oprávneného preberať šeky, avšak od ich predkladateľov (klientov), nie
od navrhovateľa. Ako správne poukázal odporca, navrhovateľovi nič nebránilo sprevádzať klienta do
priestorov pobočky v tej istej budove a v prípade potreby tlmočiť. Takýto postup však navrhovateľ
nezvolil, prevzal šek od klienta v neprítomnosti ďalšej osoby. Hoci predloženie šeku na značne vysokú
sumu musel považovať za neobvyklú obchodnú operáciu, neodkladne, t.j. dňa 26.1.2009, kedy mu bol

šek fyzicky po prvý krát predložený, nenahlásil operáciu do systému EMUS, ale urobil tak až v deň
nasledujúci, a to po upozornení zamestnancov odporcu. Hoci bankové operácie za banku podpisujú
vždy dve osoby, príkaz na inkaso podpísal len sám (dňa 28. 1. 2009), napriek tomu, že príkaz museli
podpísať dve osoby, a to kompetentné na prijatie šeku od klienta, t. j. zamestnanec na pozícii P0, P1
alebo pokladník v pobočke odporcu; príkaz podpísal sám po tom, ako oprávnený zamestnanec pobočky

príkaz odmietol podpísať pre predloženie šeku v neprítomnosti klienta. Následne činnosťou oddelenia
šekov bolo zistené (v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa o akceptácii šeku zahraničnou bankou), že
zahraničná banka tento šek považuje za falošný.

Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené okolnosti prípadu, a to predovšetkým s ohľadom na výšku

sumy, na ktorú bol šek vystavený i na viacnásobné porušenie pracovnej zmluvy, interných smerníc
odporcu a zákona o bankách, odôvodňujú záver, že porušenie pracovnej disciplíny dosahuje intenzitu
závažného porušenia.Predovšetkým s ohľadom na výšku sumy a hroziacu značnú škodu (v prípade spätného požadovania
plnenia vystavujúcou bankou) mal navrhovateľ vynaložiť zvýšené úsilie, aby bol už pri prijatí šeku
dodržaný postup, vyplývajúci nielen z interných smerníc odporcu, ale i zo zákonnej úpravy, čo

preukázateľne navrhovateľom dodržané nebolo.

Okrem toho postup navrhovateľa, keď prezentoval pravosť daného šeku u iných zamestnancov odporcu,
mohol u odporcu dôvodne vyvolať záver, že ho uvádzal do omylu za účelom dosiahnutia akceptácie
šeku a jeho preplatenia. Pokiaľ by aj navrhovateľ postupoval zvoleným spôsobom s dobrým úmyslom, v

záujme ústretového prístupu k potenciálnemu klientovi banky, bolo potrebné vynaložiť väčšiu ostražitosť
a dôsledne zachovávať bankou zvolený postup pri preberaní šeku, ktorého úlohou je práve eliminácia
strát na strane banky z dôvodu preplatenia falošných šekov.

Ako správne uviedol i súd prvého stupňa, v prejednávanej veci boli splnené i všetky ďalšie zákonné
predpoklady pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (jasne vymedzené skutkové

dôvody, zachovanie prekluzívnej lehoty, prerokovanie okamžitého skončenia odborovou organizáciou).
So zreteľom na platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru bolo potrebné ako nedôvodný
zamietnuť i návrh v časti uplatnenej náhrady mzdy.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako vecne správny potvrdil

(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne založil svoje rozhodnutie
predovšetkým na výpovedi M.. S. Š., ktorá vyhotovovala záverečnú správu z vyšetrovania podvodu,
táto námietka neobstojí. Podľa názoru odvolacieho súdu z výpovede tejto svedkyne vyplývajú rovnaké

relevantné skutočnosti, ako zo svedeckých výpovedí ďalších zamestnancov odporcu (prevzatie šeku,
podpísanie príkazu na inkaso šeku navrhovateľom, upozornenie navrhovateľa na hlásenie neobvyklej
obchodnej operácie), ktoré v zásade nie sú ani v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa.

Ako závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať i také konanie zamestnanca, ktoré

nespôsobilo zamestnávateľovi značnú škodu, ale bolo spôsobilé takúto škodu spôsobiť (s ohľadom na
navrhovateľom nespochybnené medzinárodné obchodné zvyklosti, kedy aj pri pôvodnom akceptovaní
šeku možno požadovať vrátenie poskytnutého plnenia zo strany vystavujúcej banky bez uvedenia
dôvodu).

V časti výroku o trovách konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď treba prisvedčiť odvolateľovi, že v tejto časti je rozsudok
súdu prvého stupňa nepreskúmateľný (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Nevyplýva z neho napr. z akých dôvodov bola odmena za úkony právnej služby v r. 2011 priznaná vo

výške 57,- € a v r. 2012 len vo výške 28,69 €, pri súčasnom určení jednej štvrtiny úkonu vo výške 14,67
€, podobne z akých dôvodov nebola DPH priznaná i z režijného paušálu.

V novom, riadne odôvodnenom rozhodnutí o trovách konania, súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.