Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714203939
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1714203939.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q. B., K. XX..XX.XXXX, I. O. D. Č.. XX, XXX XX Š., Š. R. W., zastúpená advokátkou
JUDr. Líviou Krnčokovou, AK Ul. 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 30 856 108 proti odporcovi: B.
B., K. XX.XX.XXXX, I. O. Š. X, XXX XX J., I..Č.. O. XX XXXX Y. O. K., D., U. I. XYX, D., štátny občan
SR, zastúpený AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861
359, o určenie výživného

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne mesačne sumou 350,00 Eur počnúc
28.04.2014 vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám žalobkyne.

Zročné v ý ž i v n é za obdobie od 28.04.2014 do 31.07.2016 vo výške 3.197,80 Eur sa p o v o ľ u j e
žalovanému splácať formou 86-eurových mesačných splátok spolu s bežným výživným až do splatenia
s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 28.04.2014 sa domáhala žalobkyňa určenia vyživovacej povinnosti proti
žalovanému vo výške 470,00 Eur mesačne s odôvodnením, že dňa 24.04.2014 bola prijatá na

magisterské štúdium na University of Southern Denmark v Esbjergu, Dánsko, čím sa jej výrazne zvýšili
výdavky na štúdium spojené jednak s ubytovaním - 447,00 € + licenčné poplatky za izbu vo výške 27,00
€, po príchode je treba zaplatiť depozit rovnajúci sa trojmesačnému nájomnému, výdavky na študijné
materiály vo výške 140-280,00 € za semester, t.j. 30,00 € mesačne, doprava 50,00 € mesačne, strava
200-250,00 € mesačne, asi 200,00 € mesačne výdavky na letenky na Slovensko asi 2x do mesiaca,
ďalejvýdavkynašatstvo,športovéaktivity,kultúrnepodujatia,vreckové.Rozhodnutímsúdubolžalovaný
zaviazaný na povinnosť platiť jej výživné vo výške 232,00 € mesačne, ktorú povinnosť si riadne plní,

okrem tejto sumy jej neprispieva žiadnou sumou.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa k žalobnému návrhu zo dňa 24.07.2014 uviedol, že s
návrhom nesúhlasí, nakoľko žalobkyňa neprejavuje k nemu ako k otcovi náležitú úctu, nerešpektuje
ho, čím porušuje ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedol, že od roku 2005 žije v Kanade v Calgary,
jeho príjem je 2592,00 dolárov, z ktorej sumy spláca úver 1316,00 dolárov, 150,00 dolárov je domová
daň, 85,00 dolárov internet, 100 dolárov benzín, 80,00 dolárov poistka na auto, 300,00 dolárov strava,

100,00 dolárov telefón, 150,00 dolárov elektrina + plyn a výživné na žalobkyňu a jej maloletého brata
Q. B. vo výške 600,00 dolárov spolu. Z uvedeného príjmu nie je teda schopný platiť žalobkyni vyššie
výživné ako doposiaľ. Podľa jeho vedomostí žalobkyňa doučuje anglický jazyk, čím má vlastné finančné
prostriedky, z ktorých je schopná sa sama uživiť. Uvedomuje si, že suma, ktorou žalobkyni prispieva,nemôže pokryť všetky výdavky vysokoškoláka, avšak ostáva na nej, aby si ostatné náklady na život
a vzdelanie pokryla z iných príjmov, napr. pôžičky, brigádnickej činnosti minimálne v rozsahu jedného
týždňa v mesiaci, príp. počas prázdnin. Správanie sa žalobkyne k nemu nevykazuje žiadnu úctu a je

v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie žalobným návrhom navrhovateľky, výsluchom oboch strán, písomnými
vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, dokladom o prijatí na štúdium zo dňa 24.04.2014, dokladom

o výške výdavkov za ubytovanie a licenčných poplatkov, dokladmi o výške poplatkov za letenku,
rodným listom žalobkyne zo dňa 01.06.1992, e-mailovou komunikáciou žalobkyne a žalobcu z obdobia
r. 2013-2014, daňovými priznaniami matky žalobkyne p. U. B. za obdobie r. 2013-2014, svedeckým
písomným vyjadrením matky žalobkyne, prehľadom výdavkov žalobkyne za obdobie VIII-X/2014 v
súvislosti s pobytom v Dánsku (679,01 € priem. mesačne)+ kópiami bločkov, prehľadom priemerných
mesačných výdavkov žalobkyne na čl. 116 (934,90 € mesačne)+ výpisy z účtov, internetovými článkami

o finančnej podpore v Dánsku založenými žalovaným, mesačnými výdajmi žalovaného (3.061,44
CAD)+ kópiami dokladov o jeho výdavkoch, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 13.07.2015 o
príjmoch z brigádnickej činnosti žalobkyne v období 02.01.2013 do 31.07.2014 (príjem cca 120,09 €),
potvrdením o príjme p. U. B. za obdobie 2/2015-6/2015 (583,73 € priem. netto)+ daňovým priznaním
za r. 2014 s.r.o. MAVA FIN, ukončenie pracovnej zmluvy žalovaného vo fe Horizon North Manufacturing

zo dňa 10.08.2015, čestným vyhlásením p. Ivana Jansa zo dňa 07.09.2015, týždennými dávkami
žalovaného (podpora) zo dňa 08.01.2015, prehlásením p. Jozefa Burzu konateľa spoločnosti Hagiel zo
dňa17.05.2016spismitunajšiehosúduč.k.5C548/08,12P253/2014,9P189/2012aostatnýmidokladmi
založenými súdu ku konaniu, pričom po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dospel k názoru, že návrh žalobkyne na zvýšenie výživného je podaný dôvodne.

Zo žalobného návrhu žalobkyne, z potvrdenia o návšteve štúdia v Dánsku zo dňa 24.04.2014 a z jej
výpovede súd zistil, že v období od 01.09.2014 do 30.06.2016 je prijatá na magisterské štúdium Kultúrna
sociológia - Spoločenský transformačný proces na University of Southern Denmark, Kampus Esbjerg.

Zo spisu tunajšieho súdu 12P/431/2009-273 mal súd preukázané, že žalovaný na základe rozsudku
súdu-zmier zo dňa 17.02.2011 bol zaviazaný prispievať na výživu žalobkyne sumou 232,00 Eur
mesačne, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2011. Pri schvaľovaní súdneho zmieru
vychádzal súd z majetkových pomerov matky žalobkyne, ktorá v tom čase mala príjem v spoločnosti
Boomerang Media s.r.o. ako účtovníčka 152,92 € mesačne, otec žalobkyne bol v tom čase od marca

2009 nezamestnaný, od januára 2010 nepoberal žiadne príspevky, žil v tom čase z príjmu jeho manželky
1200 dolárov a z úspor. Od uvedeného obdobia sa výška jeho vyživovacej povinnosti voči žalobkyni
nemenila. Okrem tejto vyživovacej povinnosti má žalovaný vyživovaciu povinnosť voči maloletému
synovi Q. B., K.. XX.XX.XXXX, ktorú si plní vo výške 120,00 Eur mesačne na základe rozhodnutia
tunajšieho súdu č.k. 9P 189/2012-38 zo dňa 10.05.2013, právoplatného dňa 05.07.2013.

Z vyjadrenia žalobkyne súd zistil, že jej vzťah k otcovi, pokiaľ žil na Slovensku do roku 2005 i napriek
problémom medzi rodičmi, bol dobrý. Po tom, ako otec v roku 2005 ich opustil a odišiel do Kanady a
ich nechal samých, musela ako 13 ročná matke so všetkým pomáhať, matka mala rizikové tehotenstvo,
nebola teda v kontakte s otcom a jej vzťah k nemu postupne ochladol. Takisto aj jeho mama, jej babka

sa o nich nezaujímala, neprejavovala o nich záujem, všetko si prekrúcala na súdnych pojednávaniach.
Po jednom z konfliktov u nich doma za prítomnosti žalovaného, ktorý sa jej nezastal, podala babka na ňu
nezmyselné a vymyslené trestné oznámenie, ich vzájomný vzťah ochladol. Mimo výživného nedostala
od otca žiaden darček k Vianociam alebo k narodeninám, otec robil rozdiely medzi ňou a bratom. 5-ročné
štúdium na bilingválnom gymnáziu jej hradila matka. 9 rokov jej tajil adresu v Kanade, kde býva, nemal

žiadne reálne záujmy o ňu, jej pocity, problémy, na stretnutiach sa jej vysmieval, nikdy sa nezaujímal
o jej záľuby a štúdium, ani o to, čo chce v živote robiť. Nakoľko ich - deti a matku opustil, im ani nedal
reálnu šancu na to, aby si ho ako otca vážili.

V žalobe vyčíslila žalobkyňa svoje mesačné náklady na sumu asi 1004,00 Eur.

Z prehľadu výdavkov z pobytu v Dánsku za VIII-X/2014 súd zistil, že žalobkyňa mala výdavky vo
výške 679,01 Eur priemerne mesačne spojených so štúdiom, stravou, ubytovaním a cestovným, a dňa17.07.2015 doručila súdu vyčíslenie svojich mesačných výdavkov na štúdium a živobytie vo výške
934,90 Eur mesačne.

Mesačný príjem žalovaného predstavoval podľa jeho výpovede a písomné vyjadrenie sumu 2.592,00
dolárov (prepočet ku dňu 15.07.2015 cca 1.847,47 Eur), svoje výdavky špecifikoval žalovaný vo výške
2.881,00 dolárov, v ktorých zahrnul úver v First National Financial LP vo výške 1.316,00 dolárov
(kúpa rodinného domu), ďalej výdavky na benzín, poistku na auto, telefón, pritom na pojednávaní dňa
23.03.2015 uviedol, že do práce dochádza lietadlom na tri týždne, a výdavky za dopravu, stravu a

ubytovanie počas trojtýždňového výkonu práce mu hradí zamestnávateľ, z uvedeného súdu vyplýva,
že žalovaný si hradí svoje náklady na živobytie iba v období, keď nepracuje. Dňom 28.06.2015
prišiel žalovaný o zamestnanie (potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 10.08.2015 to preukazuje), t.č.
je nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti 55% týždenného priemerného zárobku, čo
predstavujesumuasi974,00€,odmája2016máživnosťpodobchodnýmmenomMMW-homeservices
- výkon drobných stavebných prác, podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne má príjem mesačne asi

2000,00 dolárov.

Z vyjadrenia matky žalobkyne U. B. súd zistil, že žalovaný v roku 2005 odišiel sám do Kanady, vykašľal
sa na ňu a na deti, nechal ich na Slovensku samé, finančne na deti neprispieval, preto požiadala o rozvod
manželstva, rovnako im nepomáhali ani jeho rodičia. Žalobkyňa zažila sklamania z jeho nesplnených

sľubov. Zo stretnutia na Vianoce r. 2013 sa dcéra vrátila s plačom s tým, že ju otec urážal, vysmieval
sa jej, ponižoval ju a správal sa k nej povýšenecky, doniesol jej 2 kusy oblečenia, ktoré jej boli malé.
Uviedla, že žalovaný prenajíma bývanie v rodinnom dome dvom Češkám, takže má aj iný príjem ako
deklaruje, okrem roho na sociálnych sieťach je prezentovaný aj v inej činnosti, na Slovensku vlastní
auto, ktoré je písané na iné osoby. Navrhovateľka uviedla, že žalovaný chodí spolu so svojou priateľkou

a matkou na dovolenky do zahraničia, ktoré im platí.

Z vyjadrenia matky žalobkyne U. B. súd zistil, že je konateľkou fy MAVA FIN s.r.o., jej príjem predstavuje
1600-1800 € mesačne, iný príjem nemá. Vykonáva účtovnícke práce.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňa by mohla popri štúdiu pracovať a privyrobiť si, mohla by poberať aj
štipendium. Uviedol, že z jeho príjmu za situácie výdavkov, ktoré má, nie je schopný platiť výživné vo
výške, ktorú žalobkyňa požaduje, jemu s jeho výdavkami pomáhajú jeho rodičia, žijúci na Slovensku -
dôchodcovia, jej výdavky považoval za nadhodnotené a nepreukázané, ktoré dokumentuje žalobkyňa
vždy v rozdielnej sume.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu svojich schopností, možností a
majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa ods. 4 vyššie citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5 vyššie citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič , ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa , že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima.Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti
povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky
nerealizoval.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
žalovaného voči žalobkyni v roku 2011 sa podstatne zmenili pomery na strane žalobkyne, ktorá začala

navštevovať magisterské štúdium v zahraničí - Dánsku od IX/2014 do VI/2014 a končí štúdium v zmysle
potvrdenie Syddansk University zo dňa 06.06.2016 štátnou záverečnou skúškou v septembri 2016, od
roku 2011 sa jej značne zvýšili náklady na štúdium i na jej osobné potreby, ktoré žalobkyňa špecifikovala
súdu - náklady na štúdium a iné náklady spojené so stravou, bývaním a oddychom, ako aj nákladmi
na výživu, cestovné, ošatenie. Súd jej priznal výživné od podania žaloby na súd z dôvodu, že od prijatia

na štúdium v Dánsku si musela žalobkyňa v Dánsku pripravovať bývanie, študijné pomôcky, doklady
na cestovné a iné záležitosti spojené so štúdiom v zahraničí, kam musela aj vycestovať, s čím mala
spojené finančné náklady. Odporca svoje príjmy a výdavky súdu špecifikoval, nešpecifikoval svoje príjmy
zo živnosti dostatočne, tieto príjmy nedokladoval.

Súd pri určovaní rozsahu výživného na žalobkyňu bral do úvahy jednak jej potreby, spojené so štúdiom,
vekom v priamej súvislosti s finančnými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a dospel k názoru,
že výživné vo výške 350,00 € mesačne zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam žalovaného,
tak i potrebám žalobkyne, ktorej deklarované výdavky súd spriemeroval, pritom súd poukazuje na
skutočnosť, že výdavky žalovaného na platenie hypo úveru a výdavky za motorové vozidlo súd zohľadniť

ako prednostné nemohol, keďže týmto predchádza povinnosť jeho vyživovacej povinnosti. Iné príjmy
žalovaného sa žalobkyni nepodarilo preukázať.

Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že si môže žalobkyňa privyrábať v Dánsku popri štúdiu, súd sa
stotožnil s vyjadrením žalobkyne, že navštevuje denné štúdium, pripravuje sa na štúdium, a z časových

a hlavne jazykových dôvodov, keď neovláda perfektne dánštinu, nemá možnosť sa zamestnať.

Iné deklarované tvrdenia strany súdu nepreukázali.

Súd dospel k záveru, že je v možnostiach žalovaného platiť žalobkyni výživné vo výške 350,00 €

mesačne, ktorý ako živnostník v odbore drobných stavebných prác má možnosť ovplyvniť výšku svojho
príjmu a výšku životnej úrovne svojej rodiny a aj žalobkyne. Je nesporné, že výživné nebolo upravované
od roku 2011, čo je obdobie viac ako 5 rokov, počas tohto obdobia platil žalovaný žalobkyni sumu
spočiatku 232,-€.

S poukazom na vykonané dokazovanie rozhodol súd tak, ako je uvedené v písomnom vyhotovení
rozhodnutia.

V súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP povolil súd žalovanému splácať zročné výživné 3 197,80 € za obdobie
od 28.04.2014 do 31.07.2016 v mesačných splátkach 86,- €, až do splatenia celej sumy.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 52 CMP s tým, že konanie o úpravu výživného je zo
zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov, iné trovy konania účastníkom nevznikli a neuplatnili
si ich.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované.