Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217506
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713217506.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ maloletý Q. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J., K. XX, 2/ maloletá Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., K. XX, 3/ maloletá E. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J., K. XX, navrhovatelia 1/ až 3/ zastúpení zákonnými zástupcami - rodičmi: B. P., nar.
XX. XX. XXXX, a B. P., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom J., K. XX, 4/ B. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J., K. XX, 5/ B. P., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., K. XX, 6/ M. P., nar. XX. XX. XXXX,

bytom J., K. XX, 7/ W. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., K. XX, 8/ Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., K.
XX, navrhovatelia zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so
sídlom J., M. XX, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Martin, Kollárova 2, IČO: 00
365 327, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom
Martin, Z. námestie 2, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.
s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody,

o odvolaní navrhovateľov 1/ až 8/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/284/2013-148 zo dňa
04. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 8C/284/2013-148 zo dňa 04. 02. 2015 návrh navrhovateľov v rade
1/ až 8/ v celom rozsahu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.
Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom podaným dňa 14. 11. 2013 sa navrhovateľ 1/ voči odporcovi
domáhal náhrady škody - bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady nemajetkovej
ujmy za porušenie jeho práva na zdraví; navrhovatelia 2/ až 8/ náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie
ich práva na súkromie v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania uplatnených nárokov, pričom súd sa v záujme

hospodárnosti konania v prvom rade zameral na posúdenie dôvodnosti jej vznesenia.
Aplikujúc ust. § 100 ods. 1, § 110, § 160 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd návrh navrhovateľov
následne zamietol pre premlčanie.
Súd konštatoval, že pre posúdenie vznesenej námietky premlčania je rozhodujúci okamih vzniku
nároku, ktorý sa odvíja od momentu ustálenia zdravotného stavu poškodeného, t. j. od momentu,
kedy prvýkrát možno stanoviť bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Otázkou ustálenia zdravotného stavu sa zaoberal aj posudok Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v
Košiciach,ktorýjesúčasťoupripojenéhovyšetrovaciehospisu,kdevodpovedina17.otázkujeuvedené,
že poškodenie mozgu po globálnej ischémii (nedostatku kyslíka) vytvára najhoršie predpoklady pre
zotaveniepoškodenýchfunkciímozguaakponiekoľkýchmesiacoch(ideobvykleo12mesiacov)sastav
pacienta nemení, naďalej už býva stacionárny (nemenný). Vychádzajúc z uvedeného zdravotný stav
navrhovateľa 1/ pre posúdenie nárokov uplatnených navrhovateľmi bol ustálený po 12-tich mesiacoch

odo dňa, kedy došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa 1/. K poškodeniu zdravia navrhovateľa 1/ došlo
najneskôr 10. 10. 2007, a teda stav, kedy bolo možné ohodnotiť bolestné a sťaženie spoločenskéhouplatnenia, začal plynúť po ustálení zdravotného stavu, ktorým, vychádzajúc zo znaleckého posudku
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, je obdobie jedného roka. K hodnoteniu teda mohlo dôjsť
od 10.10.2008. Navrhovatelia podali návrh dňa 14. 11. 2013, t. j. 5 rokov od rozhodného dátumu. Nárok

navrhovateľa 1/, ktorým si uplatňoval bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bol teda v čase
podania návrhu na súd premlčaný.
Zo strany navrhovateľov bol uplatnený aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 11
Občianskeho zákonníka za porušenie práva na zdravie a súkromie. Nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v súlade s ust. § 11 až 13 Občianskeho zákonníka bolo potrebné posúdiť ako nárok, ktorý

má majetkovú povahu, a tento nárok sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej lehote. Navrhovatelia si
uplatnili nárok na nemajetkovú ujmu návrhom podaným dňa 14. 11. 2013, pričom k poškodeniu zdravia
navrhovateľa 1/ došlo k 10. 10. 2007. Po uplynutí doby približne roka bol mal. Q. daný do domácej
starostlivosti, teda do rodiny, v ktorej žijú všetci navrhovatelia. Nárok, ktorý si navrhovatelia uplatnili
titulom nemajetkovej ujmy, bol v čase podania návrhu na súd nesporne podaný po uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby, ktorá v danom prípade začala plynúť po ustálení zdravotného stavu menovaného, t. j.

od októbra 2008. Navrhovatelia teda svoj nárok uplatnili po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľov, že plynutie premlčacej doby bolo prerušené podaním
návrhu vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/59/2010, súd konštatoval, že v
predmetnom konaní bol nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľkou 5/ ako matkou navrhovateľa
1/, ktorá si uplatnila vo svojom mene nárok na náhradu škody vo výške 300.000,- eur. V tomto konaní

bola neúspešná, jej návrh bol zamietnutý pre nedostatok aktívnej legitimácie, nakoľko si uplatňovala
nároky, ktoré prináležali v konaní mal. Q.. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že uplatnením
nároku na náhradu škody navrhovateľkou 5/ v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 9C/59/2010 nedošlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby ohľadne nárokov, ktoré boli uplatnené
v tomto konaní. Ostatní navrhovatelia neboli účastníkmi konania o náhradu škody vedeného pod

sp. zn. 9C/59/2010. Z uvedeného je nesporné, že v konaní sp. zn. 9C/59/2010 nebol uplatnený
nárok navrhovateľov na nemajetkovú ujmu a po zamietnutí návrhu v tomto konaní nemohla spočívať
premlčacia lehota.
O trovách konania súd nerozhodol s tým, že o týchto v súlade s § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ až 8/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie, ktorým sa domáhali zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení ich návrhu v
celom rozsahu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovali za predčasné, pretože súd nevykonal dokazovanie v
zmysle § 120 ods. 1 O. s. p.
Okresný súd nevypočul navrhovateľov 1/ až 3/ a 6/ až 8/, ktorým tak ako účastníkom konania bola odňatá
možnosť konať pred súdom.
Okresný súd mal vypočuť MUDr. Hojsíka, ktorý vypracoval znalecký posudok, mal vypočuť i MUDr.

Kováčika, MUDr. Benčíkovú, MUDr. Bačínsku a MUDr. Machynovú, pretože ak ich súd nepredvolal a
nevypočul, bola im odňatá možnosť klásť týmto znalcom, resp. lekárom otázky, najmä na zdravotný
stav navrhovateľa 1/. Bez vypočutia uvedených lekárov si nemôže súd osobovať právo na vyhodnotenie
zdravotného stavu maloletého navrhovateľa 1/.
Súd mal vypočuť autora znaleckého posudku Univerzity P. J. Šafárika Košice, lekárskej fakulty č. 2/2010,

pretože len tak sa dal objektivizovať postup pri vypracovaní tohto znaleckého posudku. Tým, že neboli
predvolané a vypočuté osoby, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní, boli ukrátení o právo vyjadriť sa
ku všetkým otázkam vyplývajúcim z tohto znaleckého posudku.
Nemožno prijať právny záver v napadnutom rozsudku, že zdravotný stav navrhovateľa 1/ už možno
považovať za ustálený a konečný. V tejto súvislosti poukázali na lekársku správu zo dňa 24. 11. 2014

MUDr. Benčíkovej, ktorá sa mohla bližšie vyjadriť k zdravotnému stavu navrhovateľa 1/, teda či táto
bolesť je pretrvávajúca aj v súčasnosti a teda, že táto bolesť je odškodniteľná. Takýto záver z hľadiska
odbornosti, špeciality nemôže posúdiť súd, ale len lekár.
Právny záver, že uplatnenie nároku v konaní sp. zn. 9C/59/2010 nevyvolalo prerušenie premlčacej doby
je podľa nich neprijateľný, lebo len právoplatným skončením veci vedenej pod sp. zn. 9C/59/2010 sa

mohlo pokračovať v ďalšom konaní pri uplatňovaní ich nárokov.
Písomným podaním zo dňa 03.02.2014 podali návrh na vykonanie dôkazov - výsluch svedkov MUDr.
Márie Benčíkovej, MUDr. Aleny Nemcovej, Mjr. Alice Ďorďovičovej a Mgr. Mareka Sinčáka na okolnosti,
ktoré uvádzali. Súd tieto dôkazy nevykonal a aj preto rozhodol predčasne.Ak mal súd rozhodnúť, že ich nároky sú premlčané, musí najprv vykonať dokazovanie, či tieto nároky
existujú, keď existujú v akom rozsahu a ktoré jednotlivé nároky boli premlčané. Nemožno prijať právny
záver, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sú nároky premlčanými, pretože bolesť od

vzniku poruchy zdravia u navrhovateľa 1/ je bolesťou trvalou, stálou. Taktiež sťaženie spoločenského
uplatnenia nemožno jednoznačne uzatvárať z hľadiska medicínskeho ani právneho, že toto je stav
konečný. Z doteraz vykonaného dokazovania nebolo zistené a ani znalcami vysvetlené čo bolo príčinou
upadnutianavrhovateľa1/dobdelejkómy,akájepríčinnásúvislosť.Jezrejmé,žetrebanariadiťznalecké
dokazovanie ústavom, ktorý by objektívne posúdil odborné postupy, ktoré zvolili zamestnanci odporcu.

Je potrebné i nariadenie znaleckého dokazovania na zdravotný stav navrhovateľa 1/, či ide o stav trvalý
a vôbec od kedy možno dátumovať, že u neho ide o trvalý stav a či sú možnosti z hľadiska medicíny
tento stav zmeniť.
V súvislosti s uplatnením náhrady nemajetkovej ujmy uviedli, že konaním odporcu bolo zasiahnuté
do ich práv na ochranu osobnosti. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje
zadosťučinenie, ktoré je nemajetkovým právom. Premlčujú sa pritom len majetkové práva, nie práva

osobnostné. Ak by právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podliehalo premlčaniu, treba za
podstatnú označiť otázku, kedy začína plynúť premlčacia doba. Podľa ich názoru pre začiatok plynutia
premlčacejdobyjepodstatnýdeň,keďdošlokukončeniutrvaniazásahudoosobnostnýchprávdotknutej
osoby. V danom prípade sa teda náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nemohla premlčať, pretože
premlčacia doba nemohla uplynúť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.
Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa s určením začiatku plynutia premlčacej doby, ktorým
je v prípade nároku na náhradu škody na zdraví (vo forme bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia) stanovenie momentu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa 1/. Posúdenie tejto otázky
patrí odborníkovi z príslušnej oblasti medicíny. V danej veci však súd pri svojom rozhodovaní o
momente ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa 1/ správne vychádzal z posúdenia tejto otázky v
znaleckom posudku znaleckým ústavom, ktorým bola Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, keď
v odôvodnení rozsudku cituje odpoveď znaleckého ústavu ohľadom momentu ustálenia zdravotného

stavu pacienta.
Rovnako považujú za správny aj záver súdu o premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1

písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu spisu, dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.Dokazovaním súd zisťuje skutkový stav veci, z ktorého následne pri svojom rozhodnutí vychádza a
hodnotí ho po právnej stránke. Dokazovanie súd vykonáva zásadne na pojednávaní, pokiaľ nie sú
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Dôkaz listinou sa v zmysle §

129 ods. 1 O. s. p. vykoná tak, že táto (alebo jej časť) sa na pojednávaní buď prečíta, alebo sa oboznámi
jej obsah. Pod oboznámením obsahu listiny je treba rozumieť jej identifikáciu a oboznámenie účastníkov,
prípadne ich zástupcov s tým, čo konkrétne táto listina obsahuje. Osobitný dôraz musí pritom súd klásť
na zachytenie tejto skutočnosti (vykonanie listinného dôkazu) do zápisnice o pojednávaní tak, aby bolo
zrejmé, ktoré konkrétne listinné dôkazy a akým spôsobom boli na danom pojednávaní vykonané.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd založil záver o premlčaní uplatneného
nároku navrhovateľov na záveroch Znaleckého posudku Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, lekárskej
fakulty č. 2/2010. Zo zápisnice z pojednávania však jednoznačne nevyplýva či súd uvedený listinný
dôkaz na pojednávaní v súlade s § 129 O. s. p. aj vykonal a že by mali účastníci konania možnosť
sa k tomuto dôkazu vyjadriť. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 04. 02. 2015 konštatoval, že „v

spise sa nachádzajú listinné doklady, ktoré boli účastníkmi konania predložené, a ktorých obsah je
im dôsledne známy, znalecký posudok MUDr. Hojsíka, pripojený vyšetrovací spis ČVS: KRP-47/OVK-
ZA-2009, lekársky posudok o bolestnom a sťažení zo dňa 20. 10. 2014 (č. l. 102), lekárska správa zo
dňa 24. 11. 2014 MUDr. Benčíkovej, výpis z karty maloletého Q. zo dňa 21. 03. 2012 MUDr. Bačinskej,
lekársky nález zo dňa 25. 11. 2014 MUDr. Machynovej“. Z prostého konštatovania, že uvedené listiny

sa nachádzajú v spise, však nevyplýva, že by súd uvedené listiny na pojednávaní aj oboznámil v súlade
s § 129 O. s. p. Ak tak okresný súd urobil, mal uvedenú skutočnosť zaznamenať v zápisnici a ak tak
neurobil, nemožno vykonanie týchto dôkazov považovať za riadne uskutočnené. Z konštatovania súdu
prvého stupňa, že sa v spise nachádza pripojený vyšetrovací spis teda nemožno zistiť, či súd predmetný
vyšetrovací spis na pojednávaní aj oboznámil, a najmä v akom rozsahu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že súd mal vykonať dokazovanie aj pripojeným
spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/59/2010, na obsah ktorého sa v odôvodnení i odvoláva.
Zo žiadnej zápisnice z pojednávania však nevyplýva, že by súd uvedený spis, resp. listiny (a ktoré
konkrétne) tvoriace jeho obsah vôbec oboznámil.

V súvislosti s dokazovaním je potrebné poukázať aj na viaceré pochybenia okresného súdu, ktorý
na pojednávaní dňa 04. 02. 2015 vyhlásil dokazovanie za skončené, avšak bez toho, aby účastníkov
konania poučil v zmysle ust. § 120 O. s. p. Z napadnutého rozsudku zároveň v rozpore s ust. § 157 ods.
2 O. s. p. nie je zrejmé z akého dôvodu súd nevykonal navrhovateľmi navrhované dôkazy.

Zo zápisnice z posledného pojednávania dňa 04. 02. 2015 nakoniec nevyplýva ani to, že by súd umožnil
účastníkom konania v zmysle ust. § 118 ods. 3 O. s. p. na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a
vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Toto právo pritom nemožno účastníkovi odňať a súd
je povinný účastníkovi umožniť jeho realizáciu a dať mu príležitosť k tomuto záverečnému vyjadreniu.
Ak súd svojím postupom účastníkovi neumožní, aby využil svoje právo na záverečné vyjadrenie, koná

v rozpore so zákonom a odníme mu možnosť uplatniť konkrétne procesné právo, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred
súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je pritom vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladajúcou dokonca prípustnosť dovolania a dovolacím dôvodom
podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., na ktorú vadu musí dovolací súd vždy prihliadnuť (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 6/1998 zo dňa 01. 09. 1998).

Uvedená nedôslednosť v postupe okresného súdu má za následok, že nebolo možné považovať
vykonanie všetkých (pre rozhodnutie veci zásadných) dôkazov za riadne uskutočnené. Odvolací súd
následne nemohol konštatovať ani to, že odvolateľovi takýmto postupom súdu bolo umožnené vyjadriť

sa ku všetkým dôkazom, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie ako aj uplatniť všetky svoje procesné
práva.

Na základe uvedených skutočností musel odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa
§ 221 ods. 1 O. s. p., s prihliadnutím na § 212 ods. 3 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na

ďalšie konanie. Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní vykonať dokazovanie listinami vo veci v
súlade s ust. § 129 ods. 1 O. s. p., prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy navrhnuté procesnými stranami
(súd dáva na zváženie predovšetkým vypočutie autorov znaleckého posudku Univerzity P. J. Šafárika v
Košiciach č. 2/2010, ktorý bol rozhodujúcim dôkazom, z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádzal),vykonané dokazovanie riadne zaznamenať v zápisnici z pojednávania, toto následne vyhodnotiť a vo
veci opätovne rozhodnúť, s tým, že účastníkom konania umožní riadnu realizáciu ich procesných práv.

V závere odvolací súd dodáva, že vzhľadom na procesné pochybenia súdu prvého stupňa sa v danom
štádiu odvolacieho konania nezaoberal prieskumom vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu z
pohľadu hmotného práva. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania a rozsah dokazovania, aký si vyžaduje skúmanie dôvodnosti uplatneného nároku,
bol postup súdu prvého stupňa, ktorý sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou uplatnenej námietky

premlčania (bez ohľadu na to, či je uplatnený nárok dôvodný alebo nie) správny a v súlade so zásadou
hospodárnosti konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím o trovách
prvostupňového konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.