Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212276
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114212276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

JUDr. Emílie Zimovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: U., a.s. so sídlom X. 6,
X., IČO: 35 680 202, zastúpeného O. W., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom L. 5, X., IČO: 36 613
843 proti odporkyni U. X., bytom L. hájom XXX/XX, J. nad P., o zaplatenie 513,04 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. januára 2015 č. k.
16C/99/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 113,14 eur s
8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,09 eur od 24.07.2012 do 03.08.2012, zo sumy 20,78
eur od 04.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eur od 22.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eur
od 22.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eur od 20.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eur od
23.11.2012 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal proti
odporkyni zaplatenia sumy 513,04 eur s úrokom z omeškania titulom neuhradených faktúr. Uviedol,

že s odporkyňou na základe objednávky služieb MAX Multimedia zo dňa 15.11.2010 uzavrel zmluvu o
pripojení "MAX", na základe ktorej odporkyni poskytol verejnú elektronickú komunikačnú službu MAX
Multimedia spoločnosti SWAN, a.s. v zmysle dojednaných podmienok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli Všeobecné podmienky na poskytovanie služby MAX a objednávka služieb. Za poskytnuté služby
vystavil odporkyni faktúry, z ktorých odporkyňa dňa 03.08.2012 uhradila sumu 2,31 eur, zostávajúce
sumy neuhradila.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný sčasti. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že odporkyňa si u navrhovateľa objednala službu Double Play
Extra (Internet + 40/2 + TV viac zábavy) za mesačný poplatok 22,90 eur na dobu viazanosti 36
mesiacov. V rámci objednávky si zmluvné strany dojednali predaj, inštaláciu a zapožičanie zariadení, a
to zriadenie služby internet za jednorazový poplatok 1 eur a inštaláciu Set-Top Boxu (Sweden telecom
HD) - balík služieb Double/Tripple play za jednorazový poplatok 9,90 eur. Zo zmluvy o pripojení zo
dňa 15.11.2010 mal súd za preukázané, že odporkyňa sa zaviazala platiť za využívanie verejnej

elektronickej komunikačnej služby MAX Multimedia navrhovateľovi odplatu. Zmluvné strany sa zaviazali
dodržiavať všeobecné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z odovzdávacieho
protokolu zariadenia služby MAX Multimedia zo dňa 22.11.2010 mal súd za preukázané, že navrhovateľ
dodal odporkyni dňa 22.11.2010 zariadenie Set-Top Box. Navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu zaposkytnuté služby faktúrami č. 1120730068 zo dňa 09.07.2012 splatnou 23.07.2012 v sume 23,09
eur, č. 1120828264 zo dňa 07.08.2012 splatnou 21.08.2012 v sume 23,09 eur, č. 1120927331 zo
dňa 07.09.2012 splatnou 21.09.2012 v sume 23,09 eur, č. 1121029339 zo dňa 05.10.2012 splatnou

19.10.2012 v sume 23,09 eur, č. 1121128601 zo dňa 08.11.2012 splatnou 22.11.2012 v sume 23,09 eur a
faktúrou č. 1130236514 zo dňa 26.02.2013 splatnou 12.03.2013 v sume 399,90 eur, ktorou si vyúčtoval
peňažnú náhradu škody za nedodržanie viazanosti za obdobie od 01.12.2012 do 30.11.2013 v počte 12
mesačných poplatkov za služby po 22,90 eur, t.j. v sume 274,80 eur a poplatok za nevrátenie zariadenia
v sume 125,10 eur. Uvedenú fakturovanú sumu odporkyňa zaplatila iba čiastočne, a to dňa 03.08.2012

vo výške 2,31 eur; zostávajúcu dlžnú sumu nezaplatila. Navrhovateľ listom zo dňa 04.03.2013 odstúpil
od zmluvy a voči odporkyni si uplatnil peňažnú náhradu škody vo výške 399,90 eur. Súd zmluvný vzťah
medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o pripojení
uzavretú podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne v časti nezaplatenej ceny za poskytnuté služby, teda v časti 113,14
eur, preto odporkyňu zaviazal na jej zaplatenie, spolu s príslušným úrokom z omeškania. V zostávajúcej

časti považoval podanú žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že navrhovateľ sa náhrady škody, resp. zmluvnej
pokuty v uvedenej sume domáhal z dôvodu, že odporkyňa nedodržala svoj zmluvný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ fakturoval predmetnou faktúrou
náhradu škody, pričom v podaní zo dňa 07.10.2014 uviedol, že uplatňovaná suma má predstavovať
zmluvnú pokutu, posúdil súd uplatnený nárok z pohľadu oboch týchto právnych inštitútov. Pokiaľ sa

jedná o náhradu škody, uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha
a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporkyne, ktorým mala porušiť svoju právnu
povinnosť a vznikom škody. Za skutočnú škodu nemožno považovať rozdiel cien za služby, ktoré by
navrhovateľ od odporkyne obdržal v prípade dodržania povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu
viazanosti a cien, ktoré odporkyňa uhradila, resp. mala uhradiť za poskytnuté služby za čas trvania

zmluvnéhovzťahu.Navrhovateľomuplatňovanánáhradaškodytakspočívavpoplatkochzaslužby,ktoré
odporkyni ako spotrebiteľovi neboli vôbec poskytnuté, nakoľko navrhovateľ listom zo dňa 04.03.2013 od
zmluvy odstúpil. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou navrhovateľa v zmysle skutočnej
škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľomaodporkyňouauvedenýmspôsobomuplatňovanánáhradaškodynepredstavujeaniušlý

zisk, pretože odporkyňa nespôsobila žalobcovi škodu, v dôsledku ktorej nedošlo k zväčšeniu majetku
navrhovateľa. Navrhovateľovi žalovanú sumu nie je možné priznať ani ako nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty z dôvodu, že neboli splnené formálne náležitosti pre uzavretie platného dojednania o zmluvnej
pokute. V zmysle ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí byť dojednaná
písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia. V danej veci dohoda o zmluvnej

pokute písomne uzavretá nebola, všeobecné obchodné podmienky neboli odporkyňou podpísané, nie
je zrejmé, či sa s nimi mohla riadne oboznámiť aj vzhľadom na veľmi drobné písmena VOP a ich ťažkú
čitateľnosť. Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 274,80 eur s príslušenstvom zamietol. Pokiaľ si
navrhovateľ ďalej v podanej žalobe uplatňoval nárok na zaplatenie poplatku za nevrátenie zariadenia
- Set-Top Box v sume 125,10 eur poukázal na skutočnosť, že na výzvu súdu navrhovateľ uviedol, že

predmetný poplatok predstavuje zmluvnú pokutu vyúčtovanú odporkyni v zmysle čl. 1 bod 1.18. VOP.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ fakturoval faktúrou poplatok za nevrátenie zariadenia, pričom v podaní
zodňa07.10.2014uviedol,žeuplatňovanásumamápredstavovaťzmluvnúpokutu,súduplatnenýnárok
na zaplatenie sumy 125,10 eur posudzoval tiež z pohľadu oboch týchto právnych inštitútov. Mal za to,
že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že medzi ním a odporkyňou došlo k uzavretiu písomnej dohody

o zmluvnej pokute, preto takáto zmluvná pokuta, dojednaná inak, ako v písomnej forme, je neplatná
pre rozpor so zákonom. V žiadnom ustanovení zmluvy a dokonca ani vo všeobecných obchodných
podmienkach medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebola dojednaná zmluvná pokuta za nevrátenie
telekomunikačného zariadenia. Ustanovenie VOP, na ktoré navrhovateľ poukazuje, je ustanovením,
ktoré iba konštatuje, v koho vlastníctve je telekomunikačné zariadenie. Pokiaľ navrhovateľ predmetnú

zmluvnú pokutu fakturoval odporkyni ako poplatok za nevrátenie zariadenia, zo žiadneho zmluvného
ustanovenia ani ust. VOP nevyplýva dojednanie o takomto poplatku v tejto konkrétnej výške. Z týchto
dôvodov uplatnenú sumu 125,10 eur nemožno považovať za zmluvnú pokutu dojednanú účastníkmi
zmluvného vzťahu ani za zmluvnými stranami dojednaný poplatok, preto súd žalobu v tejto časti
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech oboch

strán v konaní.

V časti, v ktorej súd zamietol nárok navrhovateľa, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vnapadnutej časti zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Zastával názor, že z odovzdávacieho
protokolu je zrejmé, že odporkyni dodal a odporkyňa prevzala zariadenie Set-Top Box, a to dňa
22.11.2010, pričom zariadenie naďalej zostalo vo vlastníctve navrhovateľa. Odporkyňa porušila svoje
povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok tým, že nezaplatila za
služby dodané navrhovateľom. Na základe uvedeného bol navrhovateľ nútený odstúpiť od zmluvy, v

dôsledku čoho vznikla odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi zariadenie a pokiaľ svoju povinnosť
nesplnila a uvedené zariadenie nevrátila, vznikla navrhovateľovi škoda. Pri určení výšky škody
navrhovateľ vychádzal z ceny zariadenia - sumy vo výške 135 eur. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
si v súdenom prípade s odporkyňou dojednali viazanosť na 36 mesiacov, a preto jej bol fakturovaný
inštalačný poplatok vo zvýhodnenej cene 9,90 eur. V prípade, ak by mala odporkyňa záujem dojednať
si s navrhovateľom poskytovanie služieb bez zmluvnej viazanosti, musela by zaplatiť za dané služby

a súvisiace poplatky plnú cenu. Z tohto dôvodu navrhovateľ žiadal okrem ceny za poskytnuté služby
zaplatiť aj škodu, ktorú mu odporkyňa spôsobila tým, že mu toto zariadenie nevrátila. Poukázal na ust.
§ 79 O.s.p., v zmysle ktorého nie je účastník konania povinný vec právne kvalifikovať a zároveň ani
súd nie je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou. Na základe uvedeného mohol súd v danom prípade
posúdiť nárok navrhovateľa na úhradu tejto sumy ako nárok na náhradu škody, rovnako ako to v tomto

konaní urobil z nároku na zaplatenie sumy 274,80 eur.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol nárok navrhovateľa vo zvyšnej

časti zamietnutý a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tejto napadnutej časti podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku,
ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 113,14 eur s príslušenstvom, odvolací
súd nepreskúmaval, nakoľko proti tomuto výroku odvolanie navrhovateľa nesmerovalo a tak nadobudol

právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

V danej veci súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal proti odporkyni
zaplatenia sumy vo výške 399,90 eur, z toho peňažnej náhrady škody za nedodržanie viazanosti za
obdobie od 01.12.2012 do 30.11.2013 v počte 12 mesačných poplatkov za služby po 22,90 eur, t. j. v

sume 274,80 eur a poplatku za nevrátenie zariadenia v sume 125,10 eur.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ vyfakturoval odporkyni túto sumu faktúrou č.
1130236514 zo dňa 26.02.2013, splatnou dňa 12.03.2013 s tým, že si fakturuje náhradu škody.

Keďže uplatnený nárok v návrhu na začatie konania právne nekvalifikoval, súd prvého stupňa vyzval
navrhovateľa uznesením zo dňa 24.09.2014, č. k. 16C/99/2014-29, ktoré bolo doručené právnemu
zástupcovi navrhovateľa dňa 30.09.2014, aby právne kvalifikoval uplatnený nárok. Na výzvu navrhovateľ
reagoval podaním zo dňa 07.10.2014 tak, že svoj nárok právne kvalifikoval ako nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

Napriek uvedenému súd prvého stupňa posúdil oba uplatňované nároky, t. j. nárok na zaplatenie sumy
274,80 eur, ako aj nárok na zaplatenie sumy 125,10 eur, z pohľadu oboch týchto právnych inštitútov a
posudzoval,činavrhovateľovivznikolnároknazaplatenienáhradyškodyalebozmluvnejpokuty.Voboch
prípadoch dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha,

existenciupríčinnejsúvislostimedzikonanímodporkyneavznikomškodyataktiež,ženavrhovateľnemá
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože neboli splnené formálne náležitosti pre uzavretie platného
dojednaniaozmluvnejpokute.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiapritomjasneapodrobnevysvetlil,prečo
uplatnené nároky navrhovateľa nemožno považovať za škodu a tiež z akých dôvodov navrhovateľ nemá
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Nebola tak dôvodná odvolacia námietka navrhovateľa, že súd neposudzoval uplatnené nároky aj titulom
náhrady škody, pretože súd prvého stupňa napriek skutočnosti, že navrhovateľ na výzvu súdu svojnárok výslovne kvalifikoval ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, sa zaoberal uplatneným nárokom
z pohľadu oboch týchto inštitútov.

Odvolací súd preskúmaním dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu v danej veci vyvodil správne skutkové závery, vec
aj správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia
prvostupňového súdu, ktoré považoval za správne. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré
v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .