Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206686
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815206686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: R. R., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, maloletá bytom u
matky, dieťa rodičov, matky: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX a otca: I. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, okres E., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní
otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 14.03.2016, č.k. 6P/143/2015-36, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zamietol návrh otca mal. dieťaťa na zníženie výživného a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okrem iného okresný súd konštatoval, že okrem výsluchu účastníkov konania
súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s
potvrdením o príjme matky detí, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, správou

kolízneho opatrovníka, s pripojeným spisom tunajšieho súdu 4P/2/2013, z neho najmä s rozsudkom
zo dňa 24.06.2014, pripojeným spisom 2P/163/2005, z neho najmä s rozsudkom zo dňa 23.2.2006 a
rozsudkom č.k. 5C/95/2005-28 z 21.02.2006 a ostatnými listinami. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že naposledy o výške výživného bol rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 5C/95/2005 z 21.02.2006, otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na dcéru R. výživným
vo výške 3.000,- Sk mesačne. V čase rozhodovania súdu o výške výživného mesačný príjem matky
bol vo výške 13.578,80Sk a príjem otca 15.000,- Sk, pracoval ako vodič v ČR. Dňa 11. 4. 2013 otec

mal. dieťaťa si podal návrh na zníženie výživného s odôvodnením, že je vo výkon trestu. Rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2P/163/2005 zo dňa 23.02.2006 bol jeho návrh zamietnutý. Od
rozhodnutia súdu, ktorým bola otcovi dieťaťa uložená povinnosť prispievať na dcéru R. výživným vo
výške 3.000,- Sk mesačne uplynulo už 10 rokov.

Ďalej v súvislosti s právnym posúdením veci uviedol prvostupňový súd, že vychádzajúc z ustanovení
zákona (ktoré prvostupňový súd citoval) po ustálení skutkového stavu súd musel návrh otca na zníženie

výživného ako nedôvodný zamietnuť. Aj keď otec dieťaťa je vedený v evidencii nezamestnaných, stalo
sa tak výlučne jeho zavinením, o zamestnanie a stály príjem sa pripravil tak, že sa dopustil úmyselného
trestného činu, za ktorý bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zistil, že na jeho strane nie sú žiadne
závažné okolnosti, ktoré by ho obmedzovali pri nájdení si zamestnania. Dokonca podľa vyjadreniamatky dieťaťa , čo otec nepopieral, výživné si neplní už od roku 2008, teda výživné neplatil ani v čase,
keď prácu mal. Dokonca isté obdobie pracoval aj v zahraničí a mal aj úspory, z ktorých si podľa jeho
vyjadrenia ešte aj po návrate z výkonu trestu hradil svoje vlastné potreby.

Návrh otca na zníženie výživného tak súd vyhodnotil ako účelový. Schopnosti a možnosti povinného
rodiča je nutné chápať tak, že nerozhodujú iba skutočné zárobkové a majetkové pomery povinného
rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti; pretože povinnosťou rodiča je venovať všetky
sily na dôsledné zabezpečenia výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného aj duševného
vývoja. Všetky zistené skutočnosti však v prípade otca dieťaťa nasvedčujú, že otec dieťaťa k plneniu si

vyživovacej povinnosti pristupuje dlhodobo účelovo a nezodpovedne.
Súd tak dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného je v tomto prípade nedôvodný. Otec sa výlučne
vlastným zavinením dostal do finančnej situácie v akej sa nachádza, a táto skutočnosť nemôže byť
vyhodnotená v neprospech maloletého dieťaťa, a to už vôbec nie za situácie, keď o výške výživného
3.000,- Sk bolo rozhodnuté dňa 23. 2. 2006 (pred viac ako 10 rokmi) a maloleté dieťa je v nepomerne
vyššom fyzickom veku a výrazná zmena pomerov tak nastala práve na strane maloletého dieťaťa,

ktorého potreby rástli úmerne s vekom.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/OSP, konanie sa
mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu podal stručné odvolanie otec dieťaťa, ktorý v ňom uviedol, že súd

nezohľadnil všetky skutočnosti, on každý mesiac dokladuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
potvrdenieohľadanízamestnaniaasúradomspolupracuje.TaktiežpožiadalSociálnupoisťovňuodávku
v nezamestnanosti a taktiež o pomoc v hmotnej núdzi. Preto s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne vyjadril s tým, že navrhuje rozsudok okresného súdu

potvrdiť ako vecne správny.

Rovnako sa vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec v odvolacom konaní podľa § 212 a nasl. O.s.p. a

po preskúmaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 a § 214
ods. 2 O.s.p., pričom po preskúmaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením písomného vyhotovenia rozsudku, preto

podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového
rozsudku, ktoré je výstižné a zrozumiteľné. V súvislosti s právnym posúdením veci prvostupňový súd
vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, §
75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ v spojitosti s §
224 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.