Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/693/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220460
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614220460.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti žalovanej S. W. S. XX, N.. X.X.XXXX, za účasti
Združenia na ochranu spotrebiteľov Slovenska (ďalej len združenie), Michalovce, Farská 32, IČO: 42
331 579 o zaplatenie 338,94 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 4C/329/2014-51 z 3.9.2015

Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania 83,88 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia tak, že združeniu náhradu trov konania
nepriznáva.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že konanie zastavuje, žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi (združeniu)
na trovách konania 83,88 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách
konania združenia.
3.Súd v odôvodnení uznesenia o. i. uviedol, že o trovách vedľajšieho účastníka (združenia) rozhodol

podľa § 146 ods.2 veta prvá O. s. p. a priznal mu náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia priznaných podľa vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v platnom znení. Trovy boli priznané
za 2 úkony právnej pomoci po 26,56 eur (§10, § 13 vyhlášky), k čomu pripočítal režijný paušál (§15
vyhlášky) t.j. 2 x 8,39 eur t.j. 16,78 eur spolu 69,90 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
(združenia) je platiteľom DPH, teda v zmysle § 18 vyhlášky k odmene advokáta a režijným paušálom
je potrebné pripočítať DPH vo výške 20 % t.j. 13,88 eur a celkom náhrada trov konania, ktorú je

žalobca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods.1 O. s. p. vedľajšiemu účastníkovi (združeniu) na účet jeho
právneho zástupcu, je vyčíslená na 83,88 eur. Súd vedľajšiemu účastníkovi (združeniu) priznal náhradu
trov konania z dôvodu, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral návrh späť po vyjadrení
vedľajšieho účastníka (združenia), ktorý namietal zákonnosť a dôvodnosť podania žalobného návrhu.
4.Žalobca odvolanie odôvodnil nasledovne: [1] Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne
zásadouúspechu(zktorejpriposúdenívychádzalajsúd),popriktorejzákonpripúšťaniektorévýnimky(§

142 ods.2,3, §144, §146 ods.2 O. s. p.). Z hľadiska výsledku konania (ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu §
142ods.1O.s.p.)vedľajšíúčastníknemávovzťahukúspechučineúspechuvtomtokonanížiadnyvzťah
(z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobcom alebo žalovaným
a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je
a nebol povinným na plnenie spoločne so žalovanou. § 9 ods.4 O.s.p. prvá veta neznamená vytvorenie
„ďalšieho plnohodnotného účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho

účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv
vedľajšiemu účastníkovi. Nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní onáhrade trov konania na vedľajšieho) účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto
konaní nemal. Úspechom sa rozumie síce úspech v konaní, ktorý však reálne spočíva v potvrdení alebo
zmene „hmotnoprávneho" postavenia (uloženie povinnosti plniť alebo zamietnutie návrhu, či v prípade

konštitutívnych rozsudkov ich založenie či potvrdenie jestvujúceho stavu). Postavenie vedľajšieho
účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo (v prípade vyhovenia návrhu vo veci samej
by nebol povinný na plnenie), a preto aplikácia § 142 ods.1 O.s.p. je v tomto prípade vylúčená.
[2] Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania. Z rozsudku jasne plynie, že otázkou účelnosti trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastník sa súd podrobnejšie nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho
účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, čo súd zjavne nesprávne
vykladá. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám. V podanom odvolaní nespochybňuje právo
na zastúpenie akejkoľvek právnickej osoby advokátom, ale v prípade špecifických subjektov ako sú
združenia na ochranu spotrebiteľa je potrebné prihliadať na to, že ak zákonodarca určil týmto subjektov
určité osobitné postavenie v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., predpokladá sa pomoc zo strany tohto

subjektu (logicky za tým účelom bol založený) nie automatickým zastúpením, kde šablónovité podania
predkladá právny zástupca a nie samotné spotrebiteľské združenie. Podporne poukázal na Uznesenie
Krajského súdu Banská Bystrica z 25.4.2012, sp. zn. 17Co/91/2012), z ktorého odôvodnenia časť
citoval. Trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc
pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v

nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane žalovanej sa deklaruje ako subjekt na
ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi
subjektov rovnakej právnej formy. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.6.2014, sp.
zn. 6 M Cdo 9/2013 a uviedol, čo v ňom bolo konštatované. S ohľadom na uvedené skutočnosti
preto tvrdí, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je

nedôvodné a nezákonné, činnosť, ktorú vykonáva vedľajší účastník - vstupovanie do konaní, vykonáva
na základe osobitného a zákonom priznaného práva. Je v rozpore s účelom právnej úpravy, aby
tá umožňovala „so“ konaní vstup subjektom, ktoré nie sú reálne schopné vykonávať svoje činnosti.
Ďalej poukázal na to, čo Okresný súd Košice - okolie v rozhodnutí sp.zn. 13C/366/2013 konštatoval.
[3] Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá

procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt je
stanovená povinnosť (zákon č. 353/2014 Z.z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať,
inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil tak ako v iných prípadoch
vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanej má informácie získané od súdu. Pre nespornosť
uvedenej argumentácie poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2014, v ktorom

súd jasne konštatoval potrebu vyjadrenia súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho na jeho
strane. Aj pred prijatím novej právnej úpravy bolo účastníctvo spotrebiteľských združení právnou praxou
resp. judikatúrou bližšie formulované. S účinnosťou od 1.1.2015 bola na základe zákona č. 353/2014
Z.z. do textu Občianskeho súdneho poriadku prevzatá podmienka, ktorú právna prax už predtým
formulovala. Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o

vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 353/2014 Z.z.,
predkladateľ zákona sledoval zavedením novej úpravy cieľ, ktorý by bol precizovaním právnej úpravy s
ohľadom na aplikačnú prax a presné ustálenie rozhodovacej činnosti aj s ohľadom na výklad podávaný
Najvyšším súdom SR. Nešlo o zavedenie nových pravidiel či podmienok, len ich spresnenie, čo sa
napokon konštatuje takto: Návrh v tomto bode dopĺňa doterajší § 93 O. s. p. a odstraňuje interpretačné

problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako
vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady c. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností tvrdí, že napadnutý výrok
je nezákonný a preto v súlade s § 205 ods.2 písm. a) ku § 221 ods.1 písm. f) a písm. h) 0.s.p., § 205

ods.2 písm. d) a písm. f) O.s.p. navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389
ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že združeniu náhradu trov konania nepriznal.
6.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastnícipodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
7.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho na daný skutkový stav vyložil a vyvodil
nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania resp. predtým vedľajšieho účastníka.
8.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
9.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
10.Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.
11.Podľa § 85 CSP ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany

podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.
12.Inštitút vedľajšieho účastníka bol zák. č. 160/2015 Z. z. CSP nahradený súčasnou úpravou
intervenienta pri zachovaní kritéria právneho záujmu na výsledku sporu.
13.V prejednávanej veci trovy uplatnené združením, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za

účelne vynaložené.
14.Z rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa priznávania trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi
je zrejmý právny názor, že trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho
zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno
považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom

na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, jeho výdavkami sú výdavky na financovanie jeho
účelu a na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný
chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak
takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, a hlavný význam

práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu
povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného
práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti
má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim
zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na

svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho
zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR.
Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca

vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov,
nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho
účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne
okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesijná organizácia na ochranu
spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej

jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého
vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež
nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako
v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník,vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie
splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

15.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
16.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
17.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
18.Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov ale s
prihliadnutím na osobitosť konania, keď postavenie vedľajšieho účastníka predtým upravené v § 93
ods.2 O. s. p. v podstate zaniklo neboli mu tieto trovy priznané.
19.Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
(§ 420 CSP )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods1,2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods.1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.1,2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.(§ 426)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
(§ 427 ods.1,2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§
431 ods.1,2 , § 432 ods.1,2 ,§ 433, §434,§435 CSP).