Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/590/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233871
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115233871.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa:

I. L., E.. L.., L. L. Y. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
odporcovi: Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. I. XXXX/X, XXX XX F., štátny občan SR, o zaplatenie 430,92 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 176,34 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 176,34 eur od 28.02.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 25.11.2015, sa navrhovateľ domáhal
vydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiťmusumu430,92eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 430,92 eur od 28.02.2014 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvy č. E.
a č. E., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv
navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné
služby, poskytované navrhovateľom, a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá
mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia Sony Xperia P, a to vo výške

134,58 eur a HP 635 A1E55EA, a to vo výške 130,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len
„výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu, uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
sa odporca zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej cenymobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti odporcom. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu odporca spôsobil, je nasledovný:

akciová cena 110,- eur, predajná cena 280,- eur, poskytnutá zľava 170,- eur a uplatnená škoda 134,58
eur a akciová cena 119,- eur, predajná cena 359,- eur, poskytnutá zľava 240,- eur a uplatnená škoda
130,- eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo
výške 176,34 eur, vyfakturovaných v období 2013/09 - 2013/11. Preto pokusom o pokonávku zo dňa
13.02.2014 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o
pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania
uplatnil s odkazom na Všeobecné podmienky, čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom, nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 28.02.2014. Z vyššie
uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 166,34 eur a sumu
264,58 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne

vznikla. V prípade ak súd, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, hodné osobitného zreteľa, bude
považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť
škody, po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.

Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 08.04.2016,

v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.

Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods.
4 O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 31.05.2016, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 12.05.2016.

Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.

Podľaust.§43ods.1zákonač.195/2000Z.z.otelekomunikáciách(ďalejlen„ZoT“),zmluvouopripojení
sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na
verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú
službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje

platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie
verejnej telekomunikačnej služby.

Podľa ust. § 43 ods. 4 ZoT, podstatnými náležitosťami zmluvy o pripojení sú dojednaný druh verejnej
telekomunikačnej služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude poskytovať, a cena. Ak čas

poskytovania nie je v zmluve určený, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“),
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti

alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 ZEK, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,

že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) ZEK, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Účastníci uzavreli dňa 29.04.2003 a 09.12.2009, v súlade s ust. § 43 ZEK, zmluvy o pripojení č. E. E.
Č.. E., ku ktorým dňa 06.05.2013 a 10.10.2012 uzavreli dodatky č. E. a č. E..

Ust. čl. 2 predmetných dodatkov k zmluvám upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu.
Odporca sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
tohto dodatku a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu
poskytovaných navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať

tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv a/alebo dodatkov
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom
za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ

mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu
pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú
SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým

sa zaviazal v dodatkoch alebo zmluvám, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v
dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný
taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku
účastníka, uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje
peňažné záväzky voči navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré je

povinný platiť navrhovateľovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi,
avšak je povinný ich uhradiť navrhovateľovi alebo prostredníctvom navrhovateľa tretej osobe.

V ust. čl. 2 bod 2.5 dodatkov si účastníci ďalej dohodli, že ak odporca počas doby viazanosti, uvedenej
v čl. 2 bode 2.3 dodatku, poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa

zmlúv v znení dodatkov a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM
karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv a/alebo dodatkov pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinnýuhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur a vo výške 240,- eur, pričom zmluvná
pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného
zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za

ktorú podnik predal telekomunikačné zariadenie odporcovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu
vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti
odporcom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku.

Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatkov účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti dodatkov
dôjde na základe jeho žiadosti, alebo z dôvodov jeho zavinenia, k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej
SIM karty, a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy, že
doba,poktorúnebudeztýchtodôvodovpoužívaťtietoslužby,samunezapočítadodobyviazanosti.Táto
skutočnosťnezbavujeúčastníkajehopovinnostizaplatiťnavrhovateľovizatútodobucenuslužieb,pokiaľ

mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky dohodnuté v písmenách
a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2, v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 dodatkov
nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa, že predajná

(štandardná) cena telekomunikačného zariadenia zn. Sony Xperia P, v čase uzavretia dodatku k zmluve,
bola u navrhovateľa vo výške 280,- eur s DPH a cena telekomunikačného zariadenia zn. HP 635
A1E55EA, v čase uzavretia dodatku k zmluve, bola u navrhovateľa vo výške 359,- eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa

bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia, priradeného účastníkovi, vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ
nárok na úrok z omeškania vo výške, stanovenej zákonom, z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných
podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na úhradu ceny poskytnutej služby,
administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka, v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na dočasné prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služby účastníkovi, z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby
podľa bodu 1 písm. b) tohto článku, najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do

zániku zmluvy).

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle
vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami: č. XXXXXXXXXX, splatnou
dňa 07.10.2013 v sume 57,72 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 07.10.2013 v sume 37,99 eur, č.

XXXXXXXXXX, splatnou dňa 07.10.2013 v sume 5,- eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 06.11.2013 v
sume 5,- eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 06.11.2013 v sume 49,73 eur, č. 5225643057, splatnou
dňa 06.11.2013 v sume 19,99 eur a č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 07.12.2013 v sume 0,91 eur, cenu
služieb celkovo vo výške 176,34 eur podľa uvedených zmlúv a v zmysle cenníka navrhovateľa.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 13.02.2014 na zaplatenie faktúr za obdobie
09/2013 až 11/2013 v sume 176,34 eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu
porušenia zmluvných povinností podľa dodatkov k zmluvám zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v
celkovej výške 410,- eur. Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 27.02.2014.Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými

faktúrami, spolu vo výške 176,34 eur, a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 176,34
eur, keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.

Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške 264,58 eur,
ktorý skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia

povinností odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej
zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, pri zohľadnení počtu celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
odporcom, t. j. sume 264,58 eur.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti za
škodu podľa ust. § 420 OZ. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo

opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak
konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.

Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je
definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí

Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou

škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody, existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.

Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré
býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento

vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť. Zavinenie, ako psychický vzťah, musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny, nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva v tom, že tento porušil svoje povinnosti

a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov
k zmluvám o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda,
ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, a to
akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi, a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnilv zníženej výške, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám,
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si
uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

Vprejednávanejvecizostranynavrhovateľa,nesúcehodôkaznébremeno,bolopreukázané,žeodporca

porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmlúv poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri
tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP,
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o
pripojení nepreukázal.

Pokiaľ sa týka vzniku škody, ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu,
podľa navrhovateľa mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať

to,ževrámciofenzívnejobchodnejpolitikynavrhovateľatentopredávamobilnýtelefón/telekomunikačné
zariadenie za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú cenu. Účel, sledovaný navrhovateľom
podaným návrhom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je
následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom

zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak
nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom, s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -

navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatkov zľavnený mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatila
za služby, poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére
navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času
došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby v roku 2013, ako vyplýva z pokusu o

pokonávkuazpredloženýchfaktúr.Tedazčasovéhohľadiskanavrhovateľzamieňapríčinusnásledkom,
inak povedané, najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 264,58 eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom,

zamietol.

Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok,
sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď navrhovateľ skutkovo

vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.

Navrhovateľovi vzniklo, v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP, právo na úroky z omeškania vo výške,
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 3 nariadenia

Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013.
Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením sumy
za poskytnuté služby, t. j. sumy 166,34 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými
navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb, v zmysle uzavretých zmlúv o pripojení.Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 28.02.2014 a vo
výške 5,25 % ročne, súd mu, viazaný rozsahom návrhu, s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., priznal
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 166,34 eur od 28.02.2014

do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň
z toho, že odporca bol nepochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci (61,40 %). [percentuálny
úspech navrhovateľa = 166,34 eur / 430,92 eur = 38,60 %; úspech odporcu 61,40 % = 100 % - úspech
navrhovateľa 38,60 %] Z tohto dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti
trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o

trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.