Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707202558
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6707202558.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a sudcov JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
povinnému: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX N. F., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky

vo výške 289,45 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom,
Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 438/07, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/784/2007-50 zo dňa 17. marca 2015,
takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduZvolenč.k.11Er/784/2007-50zodňa17.marca2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Dňa 03.04.2007 poveril
exekučný súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného zo
dňa 16.02.2007 a predloženého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 01.12.2006 vydaného pod sp. zn. 6261/06. Z preložených listín
vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená zmluva o úvere dňa 23.06.2006, ktorej súčasťou
sú všeobecné podmienky, v ktorých je zakotvená aj rozhodcovská doložka. Predmetnú zmluvu o úvere

posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú formulárového typu. Povinný nemal možnosť
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok,
len prijať alebo odmietnuť ako celok. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Súd preto vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade takto
dojednanej rozhodcovskej doložky preto nikdy nenadobudol formálnu vykonateľnosť, a preto nie je

spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedeného exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

2. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K
dôvodom odvolania sa bližšie vyjadril, pričom uviedol, že oprávnenému bola odňatá možnosť konať

pred súdom, pretože exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne
konanie. Namietal, že ak exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,
nie je možné, aby následne posudzoval neplatnosť rozhodcovskej doložky a na takéto posúdenie
viazal zastavenie exekúcie. Vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie
neprijateľnosti. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícií exekučného súdu, nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom

takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §40 a nasl.ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska právnej istoty,
ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd -

dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
naprávnepostaveniežalovaného(dlžníka)tam,kdeneexistujúatopreto,žezvôlezákonodarcuexistujú
na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Uviedol, že ak sa všeobecný
súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tak nech postupom podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. preruší konanie a podá Ústavnému súdu SR návrh na konanie o

súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR,
a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v
právny poriadok. Všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval označené ustanovenia tak, akoby
upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky
bližšie špecifikované v ust.§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku
rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej

rozhodujúcoprávnom postavení účastníkovrozhodcovskéhokonania úplneignoroval všetkyprocesné
zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd je v
zmysle ust. §45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi.
Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku z omeškania 0,25% denne nie je neprimeraná a nie

je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných
zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru a nesie tak obchodné riziko. Poukázal aj na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/641/2011, ktoré tvorí prílohu odvolania.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

5. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní začatom 07.03.2007 domáha
vymoženia sumy 289,45 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 03.04.2007. Pohľadávka
vymáhaná v exekučnom konaní vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 23.06.2006. Povinný podpisom zmluvy potvrdil, že súhlasí so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahujú rozhodcovskú doložku. Keďže si povinný
neplnil povinnosti zo zmluvy o úvere, veriteľ (oprávnený) sa obrátil so žalobu na rozhodcovský súd, ktorý

vydal rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul v tomto konaní.

6. O návrhu oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. rozhodol súd prvej
inštancie uznesením č.k. 11Er/784/2007-84 zo dňa 21.01.2016 tak, že tento návrh zamietol, pretože s
ohľadom na zastavenie exekúcie považoval tento návrh za bezpredmetný.

7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom pre toto konanie spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

8. Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný
23.06.2006 je zmluvou spotrebiteľskou, a to jednak s ohľadom na postavenie a predmet činnosti
oprávneného (podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov) a postavenie povinného (fyzická osoba v prípade ktorej nebolo preukázané, že by pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.). Odvolateľ v odvolaní vyjadril nesúhlas s posúdením zmluvy o úvere ako
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opomína však, že posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo
nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postaveniaúčastníkov tohto vzťahu. Ak ide v širšom zmysle o vzťah spotrebiteľský, je namieste aplikácia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. S
prihliadnutím na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je posúdenie rozhodcovskej doložky ako

neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnuté v napadnutom uznesení prvostupňového súdu vecne
správne, spravodlivé a v súlade s právom. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách postihuje zákon absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

9. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný

rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva

trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,

ak sa veriteľ obráti so žalobou na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka pritom nebola individuálne
dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej
zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka
priamo predmetu zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou

podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je potrebné túto
rozhodcovskú doložku vyhodnotiť absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva,
že v tomto prípade je nepochybné, že ak spotrebiteľ chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy,
kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku (rozhodcovskú doložku)
prijať. Rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú

na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi
vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače
predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním
a konkrétnym spotrebiteľom.

10. Exekučný súd je povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená
exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas
celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti

vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 27.01.2007,
sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že
súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Súd prvej inštancie konajúci ako

súd exekučný teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená
právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci.

11. Odvolací súd dodáva, že tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ

nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku v konaní pred rozhodcovským súdom (resp. nevyužije
možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súdu),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku ani v exekučnom konaní. Uvedené však nedokáže „zhojiť“ nekalosť tejto
podmienky, za ktorou možno vidieť snahu o poškodenie slabšej zmluvnej strany (a to prejednaním veci

pred rozhodcovským súdom jednostranne určeným veriteľom). Súd nemôže rezignovať na ochranu
práva a oprávnených záujmov povinného, ktoré by mohli byť ohrozené v konaní alternatívnom ku
konaniu súdnemu (v konaní rozhodcovskom). V tomto smere odvolací súd poukazuje na záver z
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunication, a to, ževnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú zo zistenia nekalej povahy dotknutej podmienky s cieľom zabezpečiť, aby ňou spotrebiteľ
nebol viazaný. Zásada, že „práva patria bdelým“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

(teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

12. Odvolateľ sa podľa názoru súdu nie opodstatnene dovoláva aj porušenia práva na kontradiktórne
konanie s tým, že nemohol uplatňovať stanoviská k skutkovým ale aj právnym otázkam nastoleným

súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax
súdov SR v nespočetnom množstve obdobných exekučných vecí oprávneného nemožno spochybniť,
že oprávnený mal vedomosť o tom, že súd v danom prípade bude skúmať zmluvné podmienky
zmluvy, najmä rozhodcovskú doložku, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie rozhodcovského súdu.
Oprávnený sa nemôže dôvodne odvolávať na „prekvapenie“ zo súdneho rozhodnutia, nakoľko mu je
rozhodovacia prax súdov v obdobných právnych veciach nepochybne známa.

13.Ďalšienámietkyoprávnenéhonemalitakúpovahu,abybolirelevantnéprivodiťzmenualebozrušenie
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve

na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

14. V predmetnej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu pre nespôsobilosť exekučného titulu,
nakoľko tento pre neplatnosť rozhodcovskej doložky sa nikdy nestal vykonateľným, z uvedeného dôvodu
nemusel súd vytýčiť termín pojednávania.

15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho posúdenia neprimeranosti
úrokov z omeškania, odvolací súd uvádza, že podľa obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého
uznesenia, súd prvej inštancie zmluvnú podmienku, obsahom ktorej bola dohoda o úroku z omeškania
vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do
jeho uhradenia neposudzoval; skúmal len rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil rozhodcovský súd

právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

16. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie len

proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP)

V dovolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 CSP zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch o ochranu slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového
poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).