Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. júl 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010268
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916010268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich

Márie Trochovej a Mgr. Vojtecha Eleka v trestnej veci obžalovaného Q.. V. Ž., K.. XX.XX.XXXX B. Y. W.,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 07. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: ml. V. Ž. H. U. S., K.. XX.XX.XXXX B. Y. W., trvale bytom Y. W., Č. X/X, t.č. vo väzbe v
Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, žiak Š. G. Š. W. B.
X. Q. B. Y. W.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.02.2016 v čase približne o 13.30 h v Y. W. na parkovisku pred bytovým domom na Č. ulici v
blízkosti vchodu č. X prišiel k K. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. W., J..W. XXXX/XX, kde sa postavil ku

kočíku, s ktorým tam poškodená stála a s nožom, ktorý držal v pravej ruke pred telom v oblasti hrudníka a
ktorý smeroval na poškodenú, jej povedal, že „chcem ťa pojebať, ak nie, tak ťa zabijem“ a „poď so mnou,
chcem ťa pojebať, ak nie, tak ťaž zabijem“, následne na čo z miesta odišiel, pri ktorom konaní medzi nimi
nedošlo k fyzickému kontaktu, čím u poškodenej K. E. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, opomenul a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, t.j. so zbraňou,

t ý m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením §

138 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona v použitím ustanovenia § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
5 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd dňa 25.05.2016 obžalobu pod č.k.
1Pv/89/16/6609-26 na obvineného ml. Petra Žiaka pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.

a/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené v tejto obžalobe a aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obhajkyňa obžalovaného v stanovisku k obžalobe na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa
necíti byť vinný zo skutku, ktorého spáchanie mu je kladené za vinu.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. V. Ž. vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že sa
cíti byť nevinný.

Pri svojom výsluchu opakovane tvrdil, že medzi ním a poškodenou sa nič nestalo, že skutok sa tak nestal

a že všetko si to na neho vymysleli, pretože je v podmienke a chcú ho dostať do basy. K veci samej
uviedol len to, že v kritický deň poškodenú stretol a povedal jej len toľko, že prečo sa na neho hnevá,
ona hneď na to začala niekomu telefonovať. Keď videl ako prišiel jej svokor, tak ušiel, čo odôvodnil tým,
že nechcel, aby vznikli nepríjemnosti. Opakovane poprel, že mal v ruke nôž a tvrdil, že je to klamstvo.
Nevedel uviesť, či nejaký svedok mohol vidiel ako celé jeho stretnutie s poškodenou prebehlo a čo sa

tam stalo.

Vo veci bol ďalej na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec Q.. X. B., ktorý v celom rozsahu zotrval na
záveroch svojho znaleckého posudku č. 27/2016, ktorý vyhotovil ešte v rámci prípravného konania. Aj
na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri znaleckom vyšetrení nebolo zistené u obžalovaného duševné

ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychóza. Zistil sa výrazný defekt intelektových, rozumových
a úsudkových schopností na hranici ľahkej až strednej mentálnej retardácie s výraznými poruchami
správania. Znalec zistil aj symptomatický abúzus alkoholu a iných omamných látok, hlavne stimulancií,
kanabinoidov, herby, čo viedlo u neho v čase posudzovanej trestnej činnosti k podstatnému zníženiu
jeho ovládacích aj rozpoznávacích schopností, nie však k ich úplnému vymiznutiu. Z tohto dôvodu

znalec odporučil obžalovanému ochrannú psychiatrickú liečbu ústavnou formou, pretože považoval
pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.

Svedkyňa a zároveň poškodená K. E. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako pri svojich
výpovediach v prípravnom konaní. Opätovne potvrdila, že v predmetný deň, t.j. 25.02.2016 v čase

približne okolo 13.30 h v Y. W. išla aj so svojím dieťaťom, ktoré mala v kočíku ku kamarátke Ž. Z., že
spolu pôjdu do mesta. Po príchode k bytovke, kde táto býva, videla ako z nej vyšiel obžalovaný, ktorého
prezývajú „O.“, pričom tento išiel k nej, mal v ruke nôž, ktorý držal pred sebou s tým, že čepeľ noža
smerovala na poškodenú. Potom jej tento O. povedal, že „...chcem ťa pojebať, ak nie, tak ťa zabijem...“,
čo aj zopakoval a opätovne jej povedal, že „...poď so mnou, chcem ťa pojebať, ak nie, tak ťa zabijem...“.

Ďalej vypovedala o tom, že sa O. veľmi zľakla, rozplakala sa, bola v šoku, pričom o tom, čo sa stalo
hneď telefonovala Y. P., matke jej druha Ľ. Z. mladšieho, s ktorým žije. V čase keď telefonovala podľa
nej obžalovaný ušiel niekde do vchodu bytovky. Stále bola veľmi rozrušená a plakala a následne k nej
dole prišla aj kamarátka Ž. a tiež aj ďalší svedok G. Z..

Na doplňujúce otázky uviedla, že obžalovaného prezývajú „O., tento ju aj pred predmetným skutkom už
viackrát obťažoval a mal na ňu rôzne sexuálne narážky, avšak nikdy predtým nemal v ruke nôž. Viackrát
zopakovala, že bola veľmi rozrušená, v šoku, bála sa o dieťa, keďže obžalovaný mal v ruke nôž a chcel
od nej sex. Po krátkom čase prišli na miesto samé aj jej druh Ľ. Z. ml. a jeho otec Ľ. Z. st..Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že táto klame, zopakoval, že sa necíti byť vinný a žiadne
otázky na poškodenú nemal.

Svedkyňa U. S. tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní vypovedala o tom, že videla
ako sa poškodená prechádza pred bytovkou s dieťaťom, ktoré bolo v kočíku, ako aj to, že videla ako sa
rozpráva s O. a že poškodená s niekým telefonovala, pričom obžalovaný potom niekam odišiel. Opýtala
sa poškodenej čo sa stalo, poškodená jej však neodpovedala a tiež uviedla, že nôž v ruke obžalovaného
nevidela. Videla len toľko, že obžalovaný mal pravú ruku opretú vbok a ľavú ruku mal voľnú. Uviedla, že

stála na balkóne a bola od nich asi vo vzdialenosti troch metrov.

Svedkyňa Y. P. vypovedala na hlavnom pojednávaní tiež zhodne ako v prípravnom konaní a k
samotnému skutku uviedla, že v kritický čas jej poobede telefonovala poškodená, ktorá bola veľmi
rozrušená a počas telefonátu plakala, povedala jej, že ju napadol O. a že mal v ruke nôž a chcel od nej
sex. V čase keď telefonovala bola v obchode, bol pri nej aj jej syn Ľ. Z. ml. a jeho otec Ľ. Z. st., ktorí

následne išli do mesta k poškodenej. Tiež vypovedala o tom, že od poškodenej vie, že aj pred skutkom
ju obžalovaný obťažoval a mal sexuálne narážky.

Svedok Ľ. Z. st. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená žije s jeho synom a že telefonovala
jeho družke Y. P. keď bol aj on so synom v obchode. Z telefonátu počul ako poškodená uviedla, že bola

napadnutá O., ktorý mal nôž, tento sa chcel s ňou vyspať, chcel mať sex. Na doplňujúce otázky uviedol,
že po telefonáte urýchlene aj so synom išli k poškodenej a keď ku nej prišli stále bola rozrušená a v
šoku. Aj on mal vedomosť o tom, že ešte predtým bola poškodená obžalovaným obťažovaná.

Svedok Ľ. Z. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj s otcom a s mamou, t.j. Ľ. Z. st. a Y. P. boli v

kritický čas v obchode v „Č. Q. na P.U. D.. Bolo to v poobedňajších hodinách a jeho mame zatelefonovala
poškodená - jeho družka, ktorá nevedela riadne rozprávať, lebo plakala a bola rozrušená a povedala
jej, že bola napadnutá, že ju chcel znásilniť a že mal nôž. On potom rýchlo aj s otcom sadli do auta a
išli za ňou do mesta, pričom keď prišli, tak obžalovaný ušiel a následne prišli aj policajti. Na doplňujúce
otázky aj on uviedol, že od poškodenej vie, že ešte predtým ju v meste obžalovaný viackrát obťažoval

keď ju stretol a dával jej sexuálne návrhy.

Ďalej bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa Ž.A. Z., ktorá uviedla, že v uvedený deň chcela
ísť s poškodenou do mesta, pričom poškodená jej telefonovala, že už je dole pred bytovkou. Keď
ku poškodenej vonku prišla, videla, že K. plakala a bola rozrušená, povedala jej, že sa „ho“ bojí. Ku

samotnému skutku sa vyjadriť nevedela, lebo skutok nevidela a nevedela sa vyjadriť ani k tomu, čo
konkrétne K. telefonovala svokre. O tom, že mal páchateľ v ruke nôž jej povedala poškodená ešte
predtým ako prišli policajti.

Svedok G. Z. k veci samej uviedol, že počul na dvore veľký krik, kde cigáni vykrikovali, že sa niečo

stalo K., podľa svedka vonku každý kričal. Priebeh skutku nevidel, preto sa k nemu vyjadriť nevedel.
Keď prišiel vonku, tak sa tam hovorilo, že na K. zaútočil nožom. Podľa svedka K. plakala a on volal z jej
telefónu políciu, pretože nevedela po slovensky. Policajtom povedal, aby prišli, lebo jeden chlap zaútočil
na jednu ženu a to mu povedala samotná K..

Svedkyňa B. Š. je matkou obžalovaného a vo vzťahu k nemu uviedla, že musí užívať lieky, lebo od smrti
otca je veľmi nervózny. Keďže je chorý, tak s ním chodí každé tri mesiace na kontrolu k psychiatričke.
Tvrdila, že je voči nej nervózny hlavne vtedy, keď mu niečo zakáže, nikdy však na ňu fyzicky nezaútočil.

K samotnému skutku vypovedala tak, že bola pri sestre F. Š.S. na balkóne, skutok nevideli, len počuli

krik, tak vyšli von, kde už bol aj K. svokor a počula ako svokor K. navádza, že má pri svojej výpovedi
hovoriť aj o noži.

Tiež vypovedala o tom, že vie od syna, že mal s K. pohlavný styk a myslí si, že preto sa na jej syna
hnevajú.

Obžalovaný k jej výpovedi uviedol, že klame, poprel, že by mal s K. pohlavný styk a tiež tvrdil, že mu
matka nedáva lieky a o sebe vyhlásil, že fetuje a droguje.Svedkyňa F. Š. je teta obžalovaného a obžalovanom na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva niekedy
nervózny, vo vzťahu k nej je však dobrý a pomáha jej.

Ako sa samotný skutok stal, uviesť nevedela, pretože ho nevidela a ku skutku vypovedala totožne ako
jej sestra B. Š..

Okrem výsluchu obžalovaného, poškodenej a vyššie uvedených svedkov, bol na hlavnom pojednávaní
podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátorky, obžalovaného a jeho obhajkyne prečítaný

znalecký posudok č. 27/2016 a bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie, pričom podľa § 269 Tr. poriadku
predseda senátu prečítal: lekársku správu z čl. 97, posudky z čl. 117 až 121, správu o priestupkoch z čl.
122 až 123, odpis registra trestov z čl. 124 až 125, zápisnicu o rekognícii s fotodokumentáciou z čl. 79
až 96. Obžalovaný k prečítaným listinným dôkazom nemal žiadne pripomienky.

Po zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania dospel súd k nasledovných skutkovým a právnym

záverom.

V podanej obžalobe kládla prokurátorka obžalovanému za vinu, že predmetným skutkom, ktorý je
popísaný v skutkovej vete tohto rozsudku sa obžalovaný dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovanýsvojuvinuzaskutokpočasceléhotrestnéhostíhaniapopieralaopakovanetakvprípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že keď sa kritického dňa s poškodenou stretol, tak sa jej
len spýtal, prečo sa na neho hnevá. Opakovane tiež poprel, že chcel mať s ňou pohlavný styk a že by
mal so sebou nôž, ktorým by jej hrozil. Mal za to, že poškodená klame najmä kvôli jej „svokrovcom a

manželovi“, ktorí podľa neho chcú, aby ho zavreli. Poprel tiež, že by jej dával akékoľvek sexuálne návrhy.
Viackrát počas prípravného konania zopakoval, že ju má rád a že keď sa v kritický deň stretli, tak sa
jej len opýtal prečo sa na neho hnevá.

Táto obrana obžalovaného však preukázaná nebola a nepriamo to, že v čase stretnutia s poškodenou

nemal nôž, ju potvrdzuje len výsluch svedkyne S., ktorá pri výpovedi uviedla, že nôž u obžalovaného
nevidela. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že táto svedkyňa nebola priamo prítomná pri stretnutí
sa obžalovaného s poškodenou, ich stretnutie len sledovala z balkóna svojho bytu.

Na druhej strane poškodená pri svojich opakovaných výpovediach tak v prípravnom konaní a následne

aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi o tom, že keď sa s obžalovaným v kritický čas
stretla, tento prichádzal k nej s nožom v ruke, pričom čepeľ noža smerovala na ňu do oblasti hrudníka
a nôž držal pred sebou. Tiež zotrvala na tom, že jej vulgárnym spôsobom hovoril, že chce s ňou mať
pohlavný styk a ak nie, tak že ju zabije, čo opakovane vyjadrila slovami „...chcem ťa pojebať, ak nie,
tak ťa zabijem...“. Aj keď nikto z vypočúvaných svedkov priamo pri ich predmetnom stretnutí nebol,

svedkovia Y. P., Ľ. Z. st., Ľ. Z. ml., Ž. Z., ako aj G. Z. zhodne vypovedali počas celého trestného stíhania
o tom, že keď poškodenú videli, táto bola silne rozrušená, plakala, bola v strese a od nej sa dozvedeli,
že obžalovaný sa jej vyhrážal s nožom v ruke s cieľom vynútiť si od nej pohlavný styk. Títo nepriami
svedkoviatakzhodnepotvrdzujúsilnúrozrušenosťaplačupoškodenejpotomakoprebehlojejstretnutie
sa s obžalovaným v kritický čas. O tom, že skutok prebehol tak, ako je uvedený v obžalobe svedčí najmä

výpoveď svedkyne Y. P., ktorej poškodená hneď telefonovala a svedkyni do telefónu oznámila, že bola
obžalovaným napadnutá, tento mal v ruke nôž a vyhrážal sa jej zabitím, ak s ním nebude mať pohlavný
styk. Ďalej o tom nepriamo svedčí aj výpoveď nestranného svedka G. Z., ktorý z telefónu poškodenej
privolal policajnú hliadku. Tento svedok vypovedal o tom, že zišiel pred bytovku, pretože počul veľký
krik, pričom poškodená plakala a on volal políciu z telefónu poškodenej preto, lebo poškodená nevedela

dobre po slovensky.

Všetky tieto nepriame dôkazy podporujú verziu poškodenej o tom, ako predmetný skutok prebehol.
Zároveň je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že počas konania nevyšiel najavo žiaden dôkaz, na základe
ktorého by bolo možné spochybniť pravdovravnosť poškodenej.

Na uvedenom základe preto súd považoval vyššie uvedenú obranu obžalovaného len za účelovú a
následne ustálil, že skutok prebehol a stal sa tak, ako je to popísané jednak v podanej obžalobe a
zároveň aj v skutkovej vete tohto rozsudku a že ho obžalovaný spáchal.Konanie obžalovaného potom súd následne právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaný

poškodenúdňa25.02.2016včaseokolo13.30hvY.W.naparkoviskupredbytovýmdomomnauliciČ.,v
blízkosti vchodu č. X s nožom v ruke, ktorý smeroval do oblasti hrudníka poškodenej nútil, aby táto s ním
mala pohlavný styk, čo vulgárne vyjadril slovami, „chcem ťa pojebať, ak nie, tak ťa zabijem“. Obžalovaný
ju teda hrozbou násilia nútil, aby poškodená niečo konala a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, keďže ju ku konaniu nútil so zbraňou - nožom.

Obžalovaný ml. V. Ž. je v súčasnosti vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci a väzbu vykonáva
od 26.02.2016 od 13.30 h. Z výkonu väzby je hodnotený tak, že mu doposiaľ bolo uložené jedno
disciplinárne potrestanie, a to pokarhanie za porušenie zákazu úmyselne si spôsobovať ujmu na zdraví,
keďže sa dňa 01.03.2016 demonštratívne porezal jednorazovou žiletkou na predlaktí pravej ruky.
Disciplinárne odmenený nebol, príkazy a nariadenia príslušníkov plní, konfliktné situácie nevyvoláva.

Podľa správy sociálnej kurately má spolu s matkou štatút bezdomovcov a naposledy s ňou býval v
podnájme v sociálnom byte. Je žiakom 9. ročníka Š. G. Š. W. B. X. Q. B. Y. W. a podľa slov matky
poslúcha, často však máva neodôvodnené návaly zlosti a vtedy býva aj útočný a je bez akejkoľvek
kontroly nad svojim správaním. Navštevuje detskú psychiatrickú ambulanciu. V evidencii sociálnej
kurately je od 20.01.2014, pretože ako maloletý bol dvakrát riešený v priestupkovom konaní. Podľa

odpisu registra trestov bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. V prvom prípade bol uznaný vinným
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/51/2015 zo dňa 22.09.2015 zo spáchania
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 2 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, do 23.09.2018 s probačným
dohľadomazároveňajochrannéliečeniepsychiatrickéambulantnouformouazákazpožívaťalkoholické

nápoje a iné návykové látky. V druhom prípade bol v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn.
3T/185/2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva a rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2016 bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.
11T/51/2015.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pri ukladaní trestu však bolo aplikované
ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona, pretože opätovne spáchal zločin. Z tohto dôvodu sa zvyšuje dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/2-vicu a ustanovenie odseku 4 sa nepoužije. Keďže
obžalovaný je mladistvý, súd pri ukladaní trestu zároveň aplikoval aj ustanovenie § 117 ods. 1, ods. 2 Tr.

zákona,podľaktorýchsatrestnésadzbyodňatiaslobodyumladistvýchznižujúnapolovicu,pričomhorná
hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby
2 roky. Zároveň možno mladistvému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že
by vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho osobu alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia, uloženie
iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

S prihliadnutím na vyššie uvedené zásady ukladania trestu bolo možné obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody v trvaní od 2 rokov do 5 rokov.

Súd za predmetnú trestnú činnosť uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

2 rokov a pre jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých z
nasledovných dôvodov.

V úvahu bolo vzaté najmä to, že obžalovaný v súčasnosti vykonáva podmienečný trest odňatia slobody
uložený mu v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/51/2015, pričom trest mu bol

uložený v trvaní 2 rokov a skúšobnú doba plynie do 23.09.2018 a právoplatne bol odsúdený za zločin
lúpeže. V predmetnom konaní bol obžalovaný uznaný vinným opätovne zo spáchania násilného zločinu
so zbraňou, a to vydierania, preto nebolo vyhovené návrhu obhajoby na upustenie od uloženia ďalšieho
trestu podľa § 44 Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov,t.j. na úplne spodnej hranici trestnej sadzby. Trest odňatia slobody v tomto trvaní mu bol uložený
aj z dôvodu, že pokiaľ predmetný rozsudok nadobudne právoplatnosť, tak vo veci Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/51/2015 dôjde k premene podmienečne uloženého trestu 2 rokov na trest

nepodmienečný. Zároveň mu bol trest na spodnej hranici trestnej sadzby uložený aj s prihliadnutím
k záverom znaleckého posudku, podľa ktorého v čase skutku došlo u obžalovaného k podstatnému
zníženiu jeho ovládacích aj rozpoznávacích schopností (nie však k ich úplnému vymiznutiu), ako aj k
tomu, že okrem nepodmienečného trestu bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr.
zákona uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, opomenul a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, t.j. so zbraňou,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).

Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.