Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113209832.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Q. B., nar. XX.XX.XXXX,
P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky Y. T., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., ul. W. č. XXXX/
XX, t.č. bytom O. F., F. č. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Magda Poliačiková,
advokátka, s.r.o. so sídlom Žilina, ul. Národná č. 17, IČO: 36 848 654 a otca U. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F., ul. X. č. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou PhDr. Adrianou Kvasňovskou Seifertovou
PhD., bytom A., ul. Q. č. XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní
otca detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/100/2013-482 zo dňa 16. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým zveruje maloletú P. do osobnej starostlivosti matky,
ktorým otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 90 eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.11.2012, ktorým nedoplatok na

výživnom na maloletú P. za obdobie od 01.11.2012 do 30.12.2012 vo výške 133,66 eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým návrh otca na
zverenie maloletej Q. a maloletej P. do jeho osobnej starostlivosti zamietol, ktorým upravil styk otca s
maloletými deťmi a vo výrokoch o trovách účastníkov konania a trovách štátu z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým súd zastavil konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú Q., zostáva
n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/100/2013-482 zo dňa 16.12.2015 zveril maloletú P. do osobnej
starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 90 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.11.2012. Nedoplatok na

výživnom na maloletú P. za obdobie od 01.11.2012 do 30.12.2015 vo výške 133,66 eur otca zaviazal
zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zverenie
maloletej Q. a maloletej P. do jeho osobnej starostlivosti súd zamietol. Zároveň rozhodol, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou Q. a s maloletou P.: - každý párny víkend od piatka od 16:00 hod.
do nedele do 18:00 hod., - počas vianočných sviatkov každý rok od 23.12. od 16:00 hod. do 28.12. do
18:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 9:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., -

počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., - počas
veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 9:00 hod. do pondelka do 18:00 hod., - počas
letných prázdnin každý nepárny rok od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., od 01.08. od 9:00
hod. do 15.08. do 18:00 hod. a každý párny rok od 15.07. od 9:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od
15.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Otec maloleté deti prevezme od matky v mieste bydliska
maloletých detí a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí. Matka je

povinná maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť. Súd zastavil konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživnéhonamaloletúQ..Týmtozmenil rozsudokOkresnéhosúduPezinokč.k.12P/95/2008-17zodňa19.09.2008. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vyslovil,
že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
Konštatoval, že otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Pezinok dňa 28.09.2012 domáhal,

aby súd zveril maloletú Q. a ak by to bolo nutné, aj P. do jeho starostlivosti. Matka návrhom podaným na
Okresný súd Pezinok dňa 05.10.2012 žiadala, zveriť maloletú P. do jej osobnej starostlivosti predbežným
opatrením až do právoplatného rozhodnutia súdu. Ďalším návrhom podaným na Okresný súd v Pezinku
dňa 23.11.2012 žiadala zveriť maloletú P. do jej starostlivosti a otca zaviazal prispievať jej na výživu
výživným vo výške 250 eur mesačne. Návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 06.08.2013 sa

domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletú Q. na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu a
zmenil posledné rozhodnutie súdu o úprave styku s maloletou Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou Q. každý druhý víkend v nedeľu za prítomnosti kolízneho opatrovníka v mieste bydliska matky.
Súd mal preukázané, že naposledy boli upravované práva a povinnosti k maloletej Q. rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III. č. k. 38P/229/2007-13 zo dňa 04.10.2007, ktorým bola maloletá Q.
zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať jej na výživu výživným vo výške

4.000,-Skmesačne.RozsudkomOkresnéhosúduPezinokč.k.12P/95/2008-17zodňa19.09.2008bola
schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletou Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou každý týždeň v utorok, v stredu a vo štvrtok v čase od 16:30 hod. do 19:00 hod. a každý
druhý víkend od soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý kalendárny Štedrý večer bude
maloletá Q. tráviť u otca od 18:00 hod. do rána nasledujúceho dňa do 09:00 hod, otec bol oprávnený

s Q. stretávať sa každý druhý sviatok vianočný, ktorý bude maloletá Q. tráviť u otca v čase od 09:00
hod. do nasledujúceho dňa do 09:00 hod., počas letných prázdnin v auguste nepretržite. V tom čase
matka s deťmi bývala v F..
S poukazom na vykonané dokazovanie súd ponechal maloletú Q. v osobnej starostlivosti matky a
zároveň rozhodol o zverení maloletej P. tiež do osobnej starostlivosti matky. Návrhy otca na zverenie

detí do jeho starostlivosti zamietol.
V tejto súvislosti mal zistené, že v súčasnej dobe deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá
riadne starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, obidvaja rodičia
dokážu starostlivosť o deti plnohodnotne zabezpečiť, vhodnejšou alternatívou, prihliadajúc na štruktúru
osobnosti, je však osobnosť matky, ktorá má väčšie predpoklady na zabezpečenie plnohodnotnej

starostlivosti a je vhodnejšie zveriť deti do jej osobnej starostlivosti. Deti sú v domácnosti matky
adaptované, v škole, v škôlke a v okolí majú kamarátky, s ktorými sa hrávajú, navštevujú. Napriek
tvrdeniam otca, deti majú vybudovaný citový vzťah k matke. Maloleté deti sú ovplyvňované zo strany
otca, ktorý sa nedokáže zmieriť s tým, že matka odišla s maloletými deťmi. Súd nemal preukázané, že
by matka maloleté deti psychicky alebo fyzicky týrala. Pokiaľ otec poukazoval na náboženské vyznanie

matky, súd uviedol, že Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia je štátom uznaná registrovaná
náboženská spoločnosť. Znaleckým dokazovaním, šetrením pomerov zo strany kolízneho opatrovníka,
správami zo základnej školy triednych učiteľov maloletej Q. nebolo zistené, že by maloletá bola zo strany
matky zanedbávaná alebo že by matka nejakým spôsobom maloletej ubližovala. Podľa názoru súdu nie
je v záujme maloletej Q., aby súd rozhodol o jej zverení do starostlivosti otca len z dôvodu, že otec v

prípade zverenia maloletej do starostlivosti matky bude pokračovať vo svojom doterajšom konaní v boji
o zverenie detí do jeho starostlivosti. Dieťa je podľa súdu potrebné zveriť rodičovi, ktorý plnohodnotne
starostlivosť o dieťa zabezpečí a takýmto rodičom je aj podľa znalkyne a jej vyššie uvedených záverov
práve matka, ktorá sa snaží byť zdržanlivá, má snahu rozvíjať citový, empatický vzťah s dieťaťom ako
protiklad otca, nevťahovať dieťa do neistoty, úzkosti, pričom maloletá Q. je negatívne ovplyvňovaná

otcom vo vzťahu k matke. Treba uviesť, že záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený,
že i ten druhý je dobrým rodičom. Zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu podľa názoru súdu v
záujme detí tiež nie je rozdeliť ich, teda Q. zveriť otcovi a P. matke. Deti dlhšiu dobu žijú spolu v
domácnosti matky, kde sú adaptované, takisto v škole a v škôlke, vo svojom okolí majú kamarátky.

Oddelená výchova môže viesť k strate sústavného vzájomného kontaktu maloletých detí, pričom sa
jedná o dievčatá vo veku osem a štyri roky. Deťom je potrebné poskytnúť čas na stabilitu prostredia, aby
sa ich vývin neneurotizoval, aby nadobudli svoje istoty. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá
Q. nie je schopná zaujať objektívny postoj k svojím rodičom, a to hlavne vzhľadom k veku nezrelej
osobnosti, intelektu, nedostatku sociálnych skúseností. V poslednom čase je ovplyvňovaná otcom, aby

chcela ostať žiť v jeho starostlivosti a je negatívne ovplyvňovaná otcom vo vzťahu k matke. Súd preto
nemohol prihliadať na jej vyjadrenia týkajúce sa bývania s otcom, keďže nie je schopná vzhľadom na
vek a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor.Napriek výsluchom maloletej Q. pred znalcom, opakovaným pohovorom pred psychológom, na žiadosť
otca, súd chcel vykonať pohovor s maloletou Q. priamo na pojednávaní. Z lekárskej správy MUDr. P. A.,
detského psychiatra, ktorú predložila matka na pojednávaní vyplýva, že maloletá Q. je v starostlivosti pre

obsedantne kompulzívnu poruchu, fonačnú tikovú poruchu, poruchu pozornosti s impulzivitou, prípadné
vypočutie pred súdom predpokladá, že môže zhoršiť príznaky ochorenia, zo zdravotných dôvodov
odporúča, aby maloletá nemusela byť prítomná súdneho procesu ohľadne zverenia do starostlivosti. Z
toho dôvodu v záujme maloletej súd upustil od vykonania pohovoru s maloletou, keďže dospel k záveru,
že od výsluchu maloletej nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a doteraz vykonané pohovory a

ďalšie dôkazy postačovali súdu na jeho rozhodnutie. Súd uviedol, že nie je v záujme maloletých detí
konanie otca, ktorý s deťmi navštevuje úrady práce za účelom vykonávania pohovorov s maloletými
deťmi. Rodičia sú povinní, najmä otec, si uvedomiť, že vplyvom na maloleté deti a spôsob, ako sa snaží
získať ich pozornosť a náklonnosť, môže spôsobiť im vnútorné vyčerpanie. Obidvaja rodičia by si mali
uvedomiť, že maloleté deti všetko, čo sa okolo nich deje, citlivo vnímajú. Súd považoval za potrebné,
aby rodičia zmenili spôsob komunikácie medzi sebou, ak majú radi svoje deti, začali sa správať tak,

aby svojím správaním maloletým deťom neubližovali. Ich vzťah skončil rozchodom pre nezhody medzi
nimi, avšak maloleté deti sú v útlom veku. Je potrebné, aby maloleté deti pociťovali lásku od obidvoch
rodičov, aby napriek tomu, že rodičia nežijú s nimi v spoločnej domácnosti, deti cítili, že rodičom na nich
záleží, že rodičia dokážu spolu komunikovať a spoločne zabezpečovať ich potreby. Je na rodičoch, aby
pristupovali k deťom veľmi opatrne a vždy povyšovali záujmy maloletých detí nad všetky svoje záujmy,

očakávania a potreby.
Podľa súdu jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchovu maloletého dieťaťa a na udržiavanie
rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom.
Stretávanie otca s maloletými deťmi upraviť tak, ako uviedol vo výroku rozsudku, pričom otec sa bude

stretávať s deťmi počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň od piatka do nedele. Otec
bude mať zabezpečené aj stretávanie počas prázdnin, vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov. Pri
úpravevianočnýchsviatkovsúdvychádzalznávrhumatky,ktorásúhlasilastým,abydetitrávilikaždýrok
Štedrý večer s otcom. Súd poznamenal, že počas prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov
neplatí bežná úprava styku ako počas roka.

Pri rozhodovaní o výške výživného na maloletú P. súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové
pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej za celé obdobie, za ktoré určoval
výživné. Mal zistené, že matka poberala rodičovský príspevok, pracovala tiež na dohodu. V súčasnej
dobe sa zamestnala a jej príjem predstavuje 285 eur. Býva v spoločnej domácnosti s manželom, deťmi,
dcérou manžela, v rodinnom dome. Maloletá P. navštevuje materskú školu, kde platí poplatok 25 eur

za stravu a za škôlku 15 eur mesačne. Má bežné výdavky so stravou, ošatením a výdavky na lieky,
pokiaľ je chorá. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, v apríli 2015 živnosť ukončil, pracoval
len na dohody s príjmom podľa jeho uvedenia okolo 500 eur v čistom. Od 01.08.2015 do 24.09.2015
bol zamestnaný v spoločnosti Basco SK, s.r.o., kde mu bola stanovená základná mesačná mzda vo
výške700eur,pracovnýpomerukončil,podľavyjadreniaotca,prenezhodysozamestnávateľom.Príjem

u posledného zamestnávateľa bol za mesiac november okolo 550 eur. Od 06.11.2015 opäť vykonáva
živnosť. Výdavky s podnikaním predstavujú náklady na pohonné hmoty, internet. Býva v 3-izbovom
byte, kde platí 120 eur inkaso, 20 eur elektrika, 5 eur plyn. Má bežné výdavky so stravou, ošatením.
Výdavky má v súvislosti s tým, že cestuje za deťmi na stretnutie, na pohonné hmoty vynaloží okolo
120 eur. Súd určil výživné na malaloletú P. vo výške 90 eur mesačne od začiatku mesiaca, v ktorom

matka podávala návrh na určenie výživného, teda od 01.11.2012. Takto určené výživné zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletej P. vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Prihliadol na to, že
otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej Q., na ktorú platí výživné vo výške 4.000,- Sk, teda
132,78 eur. Prihliadol aj na to, že otec bude cestovať pre deti z F. do miesta bydliska detí na stretnutie
a s tým bude mať tiež spojené výdavky, čo sa týka nákupu pohonných hmôt. Matka detí si plní svoju

vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých
detí. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je deťom
vyplácaný, každej vo výške 23,52 eur mesačne.
Uznesením Okresného súdu v Pezinku č. k. 11P/269/2012-13 zo dňa 07.11.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/135/2013-48 zo dňa 04.04.2013 bola maloletá P. predbežne

zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať jej na výživu výživným vo výške
88,82eur.Súdpretozúčtovalvýživnézaplatenéotcomnazákladepredbežnéhoopatrenia.Odnovembra
2011 otec platil výživné vo výške 88,82 eur a výživné zaplatil aj za mesiac november 2015. Nedoplatok
na výživnom za obdobie od 01.11.2012 do 31.12.2015 vo výške 133,66 eur (otec mal zaplatiť 90 eur x38 mesiacov = 3.420 eur mínus suma, ktorú zaplatil - 37 mesiacov x 88,82 eur = 3.286,34 eur), ktorú
zaviazal otca zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.").

Matka svoj návrh na zvýšenie výživného na maloletú Q. na pojednávaní zobrala späť, a preto súd
konanie o jej návrhu zastavil.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 146 ods.
1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p. aj bez návrhu môže súd

začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Súd v súlade s ust. § 163 ods. 2 O. s. p. zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 12P/95/2008-17
zo dňa 19.09.2008.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením, keďže znalkyňa podala odvolanie voči
uzneseniu o priznaní odmeny za vypracovanie znaleckého posudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak,
aby maloletá Q. bola zverená do jeho výchovy a opatery, pričom úpravu styku s maloletými deťmi, ako
aj povinnosť prispievať ponechal na rozhodnutí súdu, prípadne, aby rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie
konanie na doplnenie dokazovania.
Vytýkal súdu, že nezobral v úvahu jeho argumenty a dôkazy ohľadne potrieb maloletých detí, a to najmä,

čo sa týka neustáleho zastrašovania maloletých detí ich matkou. Ani skutočnosť, že maloleté deti samy
chceli vypovedať pred súdom a taktiež vyjadrili svoj postoj v liste adresovanom súdu, kde Q. požiadala
súd o vyhovenie jej priania žiť s otcom. Matka detí zaobstarala potvrdenie od lekára, že prípadne jej
výpoveď by mohla uškodiť maloletej Q., pričom ide o nelogický názor, nakoľko maloletá už viackrát bola
vypočúvaná pred znalkyňou, ako i pred kurátorkami. Považoval uvedené za tendenčný ťah matky detí,

ktorému súd vyhovel.
Ďalej otec detí uviedol, že žiadal o vypracovanie nového znaleckého posudku z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia z dôvodu,
že namietal zaujatosť zo strany znalkyne Mgr. Emílie Kollárovej nakoľko v rámci znaleckého posudku
nezaznamenala všetko, čo bolo podstatné pre maloleté deti, na čo on poukazoval, ale brala do úvahy

len argumenty matky, pričom ho vykreslila ako egocentrického, labilného, ktorý dokáže manipulovať s
okolím a nedokáže sa psychicky vyrovnať s rozchodom matky detí. Táto zaujatosť sa premietla v rámci
celého vypracovania znaleckého posudku, a to najmä v tom, že na str. 19 ho označila obvineným, pričom
saosočovaniazostranymatkydetívrámcipodanéhotrestnéhooznámeniaukázaliakoneopodstatnené,
vymyslené. Taktiež jeho argumenty neboli zaznamenané v rámci vypracovania znaleckého posudku a

taktiež on poukázal, že ani výpovede detí neboli relevantne zaznamenané a boli účelovo spracované.
Naopak, osobu matky detí vykreslila ako stabilnú osobu, ktorá má pozitívny vplyv na deti, pričom
znalkyňa, ako ani súd nezobrali do úvahy ani obavy o svoje deti, ktoré predostrel on znalkyni, a to, že
matka detí, resp. aj jej manžel sa im vyhráža smrťou, Jehovovom a jeho skutkami voči osobám, ktoré
neinklinujú k tejto skupine ľudí.

Otec detí považoval za zarážajúce, že ani okresná kuratela nemá záujem byť nápomocná pri riešení
problému ohľadne maloletých detí a žiadosti o prešetrenie, ako i jeho návrhy berú skôr ako záťaž a
provokáciu. Tvrdil, že maloleté deti by chceli žiť u neho, majú u neho vybudovaný domov, zázemie,
majú k nemu vybudovaný veľmi silný citový vzťah. Podotkol, že on je kresťansky rodinne založený
človek, ktorý má veľkú podporu aj v rodine, kým matka detí prešla k jehovistickej viere a k tomuto vedie

deti, ktoré už teraz z toho majú traumu, lebo sú sústavne zastrašované práve touto vierou. Pre detskú
psychiku toto celé môže byť veľmi traumatizujúce a v neskoršom veku môže prísť aj k poruche osobnosti
a iným psychosociálnym a somatickým (telesným) symptómom, ktoré sa objavujú po priamom alebo
nepriamom pôsobení traumatických či desivých udalostí, ktoré človek zažil alebo ktorých bol svedkom.
Zásadnou črtou traumatickej skúsenosti je neuniknuteľnosť a jej nepochopiteľnosť. S touto skúsenosťou

sačloveknevievysporiadaťaneskôrjuprežívaznovuaznovu.Následneuviedolčopatrímedzipríznaky
(zmenená afektivita, zmenené sebavnímanie, znovuprežívanie udalostí, zmeny vo vnímaní páchateľa
alebo nešťastia, zmena vzťahu k druhým, zmena vo vnímaní celého systému fungovania).

Opatrovník detí žiadal rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

Matka detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať otca
aj na znášanie odvolacích trov konania a jej právneho zastupovania v sume 89,50 eur.Uviedla, že v odvolaní otca sú uvádzané viaceré námietky, ktoré tento už uvádzal v konaní vo veci
samej a s ktorými sa súd dostatočne a podrobne vysporiadal. Neuvádza ani jednu novú skutočnosť, s
ktorou by sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom nebol zaoberal. Tvrdenia o zastrašovaní detí z

jej strany sú úplne vymyslené a nepravdivé, ktoré otec neustále dookola opakuje. Poukázala na znalecký
posudok znalkyne, z ktorého vyplýva, že otec situáciu rýchlo manipuluje, využíva to pri tlaku na okolie, pri
manipulácii s okolím, veľmi ťažko prichádza ku kompromisom. V zníženej miere rešpektuje osobnostné
hranice iných ľudí. Je silne zameraný na uspokojenie svojich potrieb, názorov a záujmov. Správanie
sa stáva nutkavým, naliehavým až neodkloniteľným, vytvára neustály tlak na okolie. Sám uvádza, že

neprestane písať na súdy, políciu a podávať sťažnosti. Stále nie je psychicky vyrovnaný s ukončením
vzťahu. V osobitosti sú črty nutkavosti, obsedantnosti v myslení a kompulárnosti v konaní. Vytesňuje
realitu, jej fakty, vyvolávajú v ňom napätie, nespokojnosť. Otec teda úplne nezmyselne považuje celé
svoje okolie za zaujaté voči nemu, odmieta akceptovať súdom ustanoveného znalca a akceptovať
ošetrujúcich lekárov, akceptovať kolízneho opatrovníka.
Ďalej matka detí poukázala na to, že otec nevzniesol žiadne námietky voči osobe znalca po tom, ako súd

nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 03.09.2014 a tvrdenie o údajnej zaujatosti znalkyne
je preto vymyslené a neopodstatnené. K namietaniu otca, že znalkyňa ho označila ako obvineného,
poukázala na to, že táto vo svojom posudku na str. 16 - 19 cituje svoj predošlý znalecký posudok,
resp. jeho závery vypracované pre žiadateľa OR PZ Pezinok v trestnej veci sexuálneho zneužívania
ČVS: ORP-375/TVK-PK-2012, kde otec bol v procesnom postavení podozrivého a preto v prípade, že

použila skratku obv. (obvinený), išlo nepochybne o chybu v písaní, ktorá v žiadnom prípade nezakladá
odôvodnenosť jeho odvolania.

Otec detí v písomnom stanovisku k vyjadreniu matky žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a nariadil nové pojednávanie, kde by bola vypočutá znalkyňa, ako aj maloleté deti, a to z dôvodu, že

znalecký posudok bol vypracovaný účelovo, je zavádzajúci a tendenčný. Tvrdil, že znalkyňa v celom
znaleckom posudku vystupuje zaujato voči nemu, čo je evidentné aj v tom fakte, že výpovede detí sú
prekrútené, keď sa vyjadrovali negatívne voči matke, resp. otčimovi, tak tieto skutočnosti nie sú vôbec
spomenuté v znaleckom posudku. Na tieto skutočnosti poukázal aj v rámci pojednávania, ale nebolo to
vôbec zohľadnené. Matka dieťaťa podľa znalkyni je deprimovaná a vystresovaná z jeho postupov, ale

to, že robí úmyselné obštrukcie pri kontakte s deťmi, ako i to, že naďalej zastrašuje detí sa v znaleckom
posudku neuvádza. Taktiež ani to, že bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej
osoby pričom matka detí je v pozícii podozrivej osoby. So závermi znaleckého posudku preto nesúhlasil,
čo v rámci pojednávania aj vyjadril. Podľa otca detí sa deti dostali do situácie, keď vyjadrovanie
kladného vzťahu k nemu robí ich matku „nešťastnou", resp. ju to môže „nahnevať", čo oni nechcú.

V bezprostrednom kontakte s ním však dokážu byť vo vzťahu k nemu prirodzené a komunikatívne.
Ďalej otec detí uviedol, že matka detí bráni styku aj maloletej P. a obmedzuje ich stretávanie sa. Žiadal
vypracovať nový znalecký posudok iným znalcom, aby v ňom boli zohľadnené predovšetkým záujmy
maloletých detí. Taktiež uviedol, že maloleté deti vyjadrili pred znalkyňou svoje pocity a záujem žiť s
ním a taktiež aj maloletá Q. to napísala v liste sudkyni okresného súdu, ktorá pojednávala tento prípad.

Znalkyňa to v znaleckom posudku aj sčasti uviedla, ale súd a kolízny opatrovník na to neprihliadali.
V závere otec detí uviedol, že ak by krajský súd deti rozdelil, a to tak, že maloletá Q. by bola zverená
otcovi a maloletá P. by ostala v osobnej starostlivosti matky detí, deti by sa stretávali každý víkend
u jedného z rodičov a cez prázdniny by boli spolu striedavo u oboch rodičov. Je to krajné riešenie,
ale v tak ťažkých vzťahoch predpoklad na upokojenie atmosféry hlavne pre deti, ktoré sú účastníkmi

problémových vzťahov medzi rodičmi, kde sú neurotizované. Úpravu výživného pri takomto rozhodnutí
nechal na zvážení súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/, 2 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd rozhodoval o návrhu otca detí na zverenie maloletej Q. do jeho
výchovy (maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. so sídlom v Bratislave č. k. 38/P
229/20107-13 zo dňa 04.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2008 zverená do osobnej
starostlivosti matky) a ak by to bolo akútne aj P.. Matka detí žiadala návrhom zveriť maloletú P. dojej osobnej starostlivosti, zaviazať otca prispievať výživným a otcovi sa zamedzuje styk. Matka detí
tiež návrhom žiadala zvýšiť výživné na maloletú Q.. Navrhla aj zmeniť úpravu styku otca s maloletou
Q. (rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 12P/95/2008-17 zo dňa 19.09.2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 03.10.2008 schválil rodičovskú dohodu ohľadom stretávania otca s maloletou Q.).
V priebehu konania navrhla matka detí rozhodnúť o úprave styku maloletej P. takým spôsobom ako
navrhuje upraviť stretávanie otca s maloletou Q.. Otec detí v priebehu konania žiadal zveriť do jeho
starostlivosti aj maloletú P.. Písomným návrhom navrhol tiež určiť styk s maloletou P. a zmeniť upravený
styk s maloletou Q..

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú P. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej P. výživným ako i nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2012 do
30.12.2015, návrh otca na zverenie maloletej Q. a maloletej P. do jeho osobnej starostlivosti zamietol,
rozhodol o úprave styku otca s maloletou Q. a maloletou P., zastavil konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloletú Q., týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 12P/95/2008-17 zo dňa

19.09.2008, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách
štátu rozhodne samostatným uznesením.

Otec detí v odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, aby maloletá Q. bola zverená do jeho
výchovy a opatery, pričom úpravu styku s maloletými deťmi, ako aj povinnosť prispievať ponechal na

rozhodnutí súdu, prípadne, aby rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Posúdiac jeho podanie podľa
obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.), v ktorom namieta rozhodnutie súdu ohľadom oboch detí, mal odvolací
súd za to, že odvolaním napadol všetky výroky týkajúce sa ich výchovy s čím súvisí aj výrok o výživnom
na maloletú P. a nedoplatku na výživnom ako i úprava styku otca s oboma maloletými deťmi.

V preskúmavanej veci okresný vypočul rodičov detí ako účastníkov konania, oboznámil sa so správou
o prešetrení pomerov u otca detí z 04.09.2013, viacerými správami o prešetrení pomerov u matky
detí, správou z poradensko-psychologického procesu ÚPSVaR Žilina z 30.07.2014, správou ohľadom
zdravotného stavu maloletých detí, správami od materskej školy ohľadom maloletej P. a správami od
základnej školy týkajúcej sa maloletej Q., znaleckým posudkom znalkyne MUDr. Emílie Kollárovej,

znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých.

Otec detí v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal hlavne obsah znaleckého posudku pokiaľ
ide o charakterové vlastnosti jeho osoby. Výpovede detí podľa neho neboli relevantne zaznamenané
a boli účelovo spracované. Neboli vzaté do úvahy ním predostreté obavy o deti. Maloleté deti sú

zastrašované jehovistickou vierou. Vytýkal súdu, že neprihliadal na prianie maloletej Q.iť s ním. Uvádzal,
že matka bráni maloletej P. v stretávaní s ním.

Ust. § 127 ods. 1 O. s. p. upravuje súd, aby znalca vypočul. S písomným posudkom sa môže súd
uspokojiť v odôvodnených prípadoch.

S poukazom na uvedené znalec má byť v konaní zásadne vypočutý, je teda povinný dostaviť sa
na predvolanie na súd a predniesť svoj posudok. Jeho výsluch je dôsledkom realizácie zásady
bezprostrednosti a ústnosti. Výsluch znalca prebieha obdobne ako výsluch svedka. Iba vo výnimočných,
odôvodnených prípadoch súd môže upustiť od výsluchu znalca a uspokojiť sa s písomným vyhotovením

a podaním znaleckého posudku ktorý sa v konaní prečíta. Súdna prax pristupuje k výsluchu súdneho
znalca, ak sú zo strany účastníkov konania vznesené námietky k jeho záverom alebo ak má po posúdení
jeho logickej stavby pochybnosti o presvedčivosti jeho záverov.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že otec detí podaním došlým súdu dňa 21.09.2015 zaslal

stanovisko k znaleckému posudku. Mal za to, že znalkyňa v celom znaleckom posudku vystupuje voči
nemu zaujato - čo je evidentné aj v tom fakte - že výpovede detí sú prekrútené a keď sa vyjadrovali
negatívne voči matke, resp. o otčimovi - tak tieto skutočnosti nie sú vôbec spomenuté v znaleckom
posudku. To, že matka detí robí úmyselné obštrukcie pri kontakte s deťmi, ako i to, že zastrašuje detí
sa v znaleckom posudku nikde neuvádza. Považoval preto znalecký posudok za účelový, zavádzajúci

a tendenčný. Tvrdil, že terajšie výchovné prostredie ovplyvňuje vzťah detí k nemu v negatívnom smere.
V bezprostrednom kontakte s ním dokážu byť detí prirodzené a komunikatívne. Žiadal tiež o vypočutie
oboch detí pred súdom za prítomnosti sociálne kurately, prípadne okresného prokurátor a taktiež
vypracovať znalecký posudok. V podaní došlom súdu dňa 13.11.2015 vzhľadom na viaceré nepravdivétvrdenia otca aj matka detí navrhla výsluch znalkyne na pojednávaní. Poukázala na charakteristiku otca
detí v znaleckom posudku (strana 23), z ktorej vyplýva, že tento nie je vhodná osoba na zverenie detí
do jeho starostlivosti.

Vzhľadom na uvedené námietky otca detí k znaleckému posudku bol súd povinný tieto doručiť znalkyni
a znalkyňu vypočuť na pojednávaní. Napokon to navrhovala aj matka detí. Z toho dôvodu odvolací súd
nepovažoval za správny postup súdu, keď znalca v konaní nevypočul a ani v odôvodnení rozsudku
neuviedol, čo ho viedlo k tomu, že od vypočutia znalca upustil. Pokiaľ totiž súd niektorý dôkaz nevykoná,

musítotozdôvodniťdostatočnýmapreskúmateľnýmspôsobom.Vopačnomprípadetomôževiesťkjeho
nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

Otec detí v konaní navrhol vypočuť aj maloleté deti. Okresný súd výsluch maloletej Q. aj nariadil. Matka
detí predložila súdu lekársku správu z 13.11.2015 (č.l. 460 spisu) vystavenú MUDr. P. A., detským
psychiatrom (maloletá v evidencii od 22.07.2014 - poznámka odvolacieho súdu), ktorý zo zdravotných

dôvodov (obsedantne-kompulzívna porucha, fonačná tiková porucha, porucha pozornosti s impulzivitou)
odporučil, aby maloletá nemusela byť prítomná súdneho procesu ohľadne zverenia do opatrovania. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že od výsluchu maloletej upustil v jej záujme, keďže
dospel k záveru, že od tohto nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a doteraz vykonané pohovory a
ďalšie dôkazy postačovali súdu na jeho rozhodnutie. Otcom detí bol predložený list napísaný maloletou

Q., ktorý bol adresovaný sudkyni.

V súvislosti s výsluchom hlavne maloletej Q. odvolací súd uvádza, že s realizáciou procesných práv a
povinností v konaní pred súdom bezprostredne súvisí aj právo dieťaťa vyjadriť svoj názor na otázky,
ktoré sa ho týkajú. Zákon o rodine a v širšom kontexte aj Dohovor o právach dieťaťa (čl. 12 Dohovoru)

zdôrazňujú právo dieťaťa slobodne vyjadrovať svoj názor a postoj vo veciach výchovy a vzájomných
vzťahovvrodine,akoajprirozhodovaníoďalšíchmožnýchotázkach.Akjeúčastníkomsúdnehokonania
dieťa a je schopné samostatne vyjadriť svoj názor, súd má povinnosť nielen tento názor zisťovať, ale
aj povinnosť na tento názor prihliadnuť, ak je splnený predpoklad, že je dieťa schopné s ohľadom
na vek a rozumovú vyspelosť formulovať svoje vlastné názory (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100

ods. 3 O. s. p.). Vyjadrenému názoru má súd venovať náležitú pozornosť, a ak je to účelné, môže ho
zisťovať prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo
bezprostredne výsluchom maloletého, bez prítomnosti rodičov ako zákonných zástupcov, ktorí by mohli
vyjadrenia dieťaťa ovplyvniť.

Z uvedeného vyplýva, že možnosť vypočutia maloletých detí je zákonom pripustená. Oboznámiac sa s
obsahom danej veci mal odvolací súd za to, že za stavu keď bolo povinnosťou súdu vypočuť znalca sa
javilo vhodné vypočuť súdom aj maloletú Q. a to za jeho prítomnosti a to i napriek tomu jej doterajšiemu
vypočutiu (pred znalcom, psychológom ÚPSVaR). Je preto potrebné vytknúť súdu, že v rozpore s
Dohovorom o právach dieťaťa nezisťoval, či je táto schopná vyjadriť svoj názor a ak áno aj s týmto sa

vysporiadať.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, okrem výroku, ktorým súd konanie o návrhu
matky na zvýšenie výživného na maloletú Q. zastavil lebo nebol napadnutý odvolaním, v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to vrátane súvisiacich výrokov o trovách účastníkov

konania a trovách štátu.

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie vo vyššie uvedenom smere (výsluchom znalkyne,
vypočutím maloletej Q. v prítomnosti znalkyne), ohľadom maloletej P. zistí ako prebieha stretávanie s
otcom detí a v prípade potreby vykoná ďalšie dokazovanie s poukazom na ust. § 120 ods. 2 O. s. p. a

až potom vyhodnotí jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.) a vo
veci opätovne rozhodne tak, aby rozhodnutie bolo v záujme maloletých detí. Rozhodnutie odôvodní v
súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.