Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215752
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215752.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného D.. E. E., advokátom vykonávajúcim činnosť
prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865
141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti povinnému: E. B., bytom F. J. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie

865,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 1. októbra 2014, č. k. 16Er/3281/2014 - 21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta
O.s.p. a s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 24.05.2014 domáha proti
povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 865,72 Eur s príslušenstvom, na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 1003/06 zo dňa 27.04.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2006 a vykonateľnosť dňa 03.06.2006. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, PhD. dňa 27.08.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uviedol, že z úradnej činnosti mal preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 9Er/1807/2006 (EX
572/2006) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. č. XXX, bola vyhlásená za neprípustnú
a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/1807/2006 - 20 zo dňa 20.07.2012 podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto
uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/15/2013 -

42 zo dňa 27.02.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2013. Exekučným titulom v tomto a vo
vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 1003/06 zo dňa 27.04.2006.
Poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 9Er/1807/2006 sa viedlo na podklade
toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania,
pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému.

Dôvodil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3
O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni
tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je
uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne
daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre

vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučnýmtitulom, súd prvého stupňa dospel k názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a
toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje
výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.
Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, ktoré
k odvolaniu priložil. V danom prípade podľa názoru oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval
ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení

exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 Exekučného poriadku je pod vecou
potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon

už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom
poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil

právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať
pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na poklade podaného odvolania vec preskúmal podľa § 212
ods.1O.s.p.beznariadeniapojednávaniaodvolaciehosúdupodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 24.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 865,72 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 27.04.2006, sp. zn. SR 1003/06, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 31.05.2006 a vykonateľnosť dňa 03.06.2006.
Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 06.08.2006 domáhal,
v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 9Er/1807/2006, vykonania exekúcie proti

povinnému pre vymoženie sumy 1.031,67 Eur s príslušenstvom, a to na podklade rovnakého - vyššie
uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
1003/06 zo dňa 27.04.2006. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č. k.
9Er/1807/2006 - 20 zo dňa 20. júla 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka

nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
4CoE/15/2013 - 42 zo dňa 27. februára 2013.V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto

súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej

povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 9Er/1807/2006 - 20
zo dňa 20. júla 2012, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 4CoE/15/2013 - 42 zo dňa 27. februára 2013. Nakoľko uvedeným uznesením o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného,
ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveruo nespôsobilosti tohto rozhodcovského rozhodnutia ako exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu

prvého stupňa č. k. 9Er/1807/2006 - 20 zo dňa 20. júla 2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského
súdu č. k. 4CoE/15/2013 - 42 zo dňa 27. februára 2013, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ
v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne
konštatoval aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .