Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110208729
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4110208729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľov: 1. P. E., bytom X. X., J. XX, 2. P..
F. Q., bytom W., D. XXXX/XX, obaja zast.: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Drotárska cesta 102, proti odporcovi: H. Q., bytom A., O. 8, o zaplatenie sumy 71.366,93 eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. septembra
2014, č. k. 9C/135/2012-257, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 23. septembra
2014, č. k. 9C/135/2012-257 zamietol návrh navrhovateľov v 1./ a 2./ rade, ktorí sa proti odporcovi

domáhali zaplatenia sumy 54.769,97 € s príslušenstvom navrhovateľke v 1./ rade a vo výške 16.596,96
€ s príslušenstvom navrhovateľke v 2./ rade. Vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku poukázal prvostupňový súd na to, že navrhovatelia svoj návrh odôvodnili
tým, že žalovanú sumu odovzdali odporcovi na viackrát tak, že navrhovateľka v 1. rade odovzdala
sumu 450.000,- Sk v deň uskutočnenia dohody, v zmysle ktorej sa zaviazal odporca na ňu previesť

obchodný podiel vo veľkosti 25 % a taktiež pôvodne na pôvodnú navrhovateľku v 2. rade v spoločnosti
Mansa, s.r.o. so sídlom Nitra a v deň uskutočnenia dohody poskytol W. E. odporcovi osobne v
hotovosti sumu 450.000,- Sk, ktorú následne odporca za prítomnosti W. E. vložil na účet spoločnosti
Mansa, s.r.o. v pobočke banky S. v Bratislave, ďalšiu čiastku 500.000,- Sk odovzdal W. E. 19.05.2008
v hotovosti bratovi odporcu po predchádzajúcom telefonickom dohovore odporcom a brat odporcu
vkladal za prítomnosti W. E. túto sumu taktiež na účet spoločnosti Mansa s.r.o., 3. a 4. čiastku obe
navrhovateľky vo výške 500.000,- Sk poskytli 13.06.2008 tak, že W. E. a F. Q. priamo vložili tieto

sumy na účet spoločnosti Mansa, s.r.o., piatu čiastku vo výške 50.000,- Sk poskytol po telefonickom
dohovore s odporcom W. E. elektrikárovi H. na materiál, ktorému ju osobne v hotovosti odporca
odovzdal, šiestu finančnú čiastku vo výške 150.000,- Sk vybral zo svojho účtu W. 04.07.2008 a
odovzdal ju odporcovi dňa 07.07.2008 v reštaurácii Sedmička v Bratislave za účasti odporcu a F. Q.,
pričom týmto konaním sa snažil odporca vylákať od nich finančné prostriedky, za čo sľúbil prevod
obchodných podielov, pričom odporca nikdy platby, ktoré boli poukázané na účet spoločnosti Mansa s
poznámkou, že ide o platby navrhovateliek na kontrolu originality nespochybnil a tým potvrdil právny

vzťah s navrhovateľkami, ktoré poverili na vykonanie úkonov synov W. E. a F. Q., pričom tieto úkony
smerovali k naplneniu dohody o prevode obchodných podielov spoločnosti Mansa, s.r.o., a ak by
s tým odporca nesúhlasil, mal tieto sumy bezodkladne vrátiť. Odporca sľub o prevode obchodných
podielov nedodržal a v trestnom konaní potvrdil, že prijal od navrhovateliek na účel kontroly originalityfinančné čiastky spolu vo výške 2.150.000,- Sk, čím sú tieto sumy preukázané a odporca bol povinný
splniť druhú časť dohody o prevode obchodných podielov, čo však nevykonal a tvrdil vo svojom liste,
ktorým odpovedal na výzvu ich právneho zástupcu, že uzatvoril ústnu dohodu o prevodoch obchodných

podielov na synov navrhovateliek a nie na navrhovateľky, pričom odporca nedisponoval prostriedkami na
realizáciu prevádzky kontroly originality a preto žiadal synov navrhovateliek o zabezpečenie poskytnutia
finančných prostriedkov, najskôr na základe zmluvy o pôžičke, neskôr sľúbil previesť obchodné podiely v
spoločnosti Mansa za finančné prostriedky od navrhovateliek, čo však neurobil, žiadna zmluva o tichom
spoločenstve sa po odovzdaní prostriedkov nemala podpisovať, pretože iba tvrdil odporca vo svojich

podaniach a namiesto toho svoj podiel vo výške 50 % previedol na X. Q., čím dal najavo, že nemienil
za prijaté finančné prostriedky podiely previesť.

Poukazujúc na výpovede účastníkov konania a v konaní vypočutých svedkov ako aj v konaní
oboznámené výpisy z účtu, vkladové listy, výpisy z obchodného registra spoločnosti Mansa, rozhodnutie
bývalého OÚ Bratislava, uznesenie ORPZ Bratislava II, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava II,

oznámenie OR PZ v Nitre, výpisy spoločnosti Mansa z Tatrabanky a vyšetrovací spis sp.zn. ORP-1838/
OEK-B2-2009, prvostupňový súd dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Z výpisu z účtu spoločnosti Mansa bolo zistené, že na účet spoločnosti bol dňa 13.06.2008 poukázaný
vklad 500.000,- Sk, kde bol vkladateľom W. E. a rovnakú sumu v ten istý deň vložil aj F. Q. s tým, že na

vkladových dokladoch bol uvedený popis transakcie ako vklad KO P. E. a vklad KO Y. Q.. Spoločnosť
Mansa s.r.o., bola založená dňa 03.05.2007 so sídlom v Nitre, pričom jej štatutárnym zástupcom je
odporca, ktorý je tiež spoločníkom tejto spoločnosti spolu so X.

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave vydal dňa 27.03.2008 pre

spoločnosť Mansa, s.r.o., povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality. Z odpovede spoločnosti
Mansa s.r.o., právnemu zástupcovi navrhovateľov zo dňa 02.06.2009 bolo zistené, že spoločnosť Mansa
s.r.o., obdržala v roku 2008 povolenie na vykonávanie kontroly originality, kde bolo podmienkou, aby
to bola existujúca spoločnosť so základným imaním 1,5 mil. Sk, pričom o spoluprácu prejavili záujem
F. Q. a W. E., s ktorými sa viackrát stretol, rokoval a uzavreli ústnu dohodu o podieloch vo výške 25

% pre každého z nich, pokiaľ ide o kontrolu originality a obaja sa podieľali čiastkou 500.000,- Sk na
počiatočných nákladoch, ktoré dňa 13.06.2008 osobne vložili za jeho prítomnosti na účet firmy Mansa,
kde uviedli mená P. E. a Y. Q. z dôvodu, že obaja menovaní sú príslušníkmi policajného zboru a nemôžu
podnikať.

V liste právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 16.06.2009 bolo uvedené, že v priebehu mesiacov
máj až júl 2008 poskytli klientky, teda navrhovateľka v 1. rade a pôvodná navrhovateľka v 2. rade Y.
Q. spoločnosti Mansa s.r.o. finančné prostriedky v niekoľkých čiastkach, spolu vo výške 2.150.000,-Sk.
Odporca nepopieral prijatie sumy 1.650.000,- Sk, avšak išlo o peniaze poskytnuté spoločnosti Mansa
s.r.o.

Z výpisu z účtu spoločnosti Mansa za rok 2008 z S., č. účtu: XXXXXXXXXX bol preukázaný vklad
na bežný účet dňa 12.05.2008 vo výške 450.000,- Sk, dňa 19.05.2008 vo výške 500.000,-Sk a dňa
13.06.2008 dvakrát po 500.000,- Sk.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislave č. ORP-1838/OEK-B2-2009 z oznámenia o skutočnostiach
nasvedčujúcichspáchaniutrestnýchčinovzodňa29.09.2009podanénaOkresnúprokuratúruBratislava
2 súd zistil, že oznamovatelia, a to W. E. a F. Q., teda navrhovateľ v 2. rade, uviedli, že konanie odporcu
nasvedčuje, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu, ktorú skutočnosť poškodení oznamujú,
nakoľko v priebehu mesiacov máj až júl 2008 mu poškodení poskytli v niekoľkých splátkach finančné

prostriedky spolu vo výške 2.150.000,- Sk, ktoré od poškodených odporca ako konateľ a spoločník
spoločnosti Mansa vylákal za účelom zriadenia pracoviska kontroly originality s prísľubom, že prevedie
obchodné podiely vo veľkosti 25 % na matky poškodených s tým, že táto dohoda bola za účasti
poškodených ako aj odporcu a jeho brata D., ktorý bol dlhoročný známy poškodených, avšak tieto
finančné prostriedky, ktoré poskytli poškodení protiprávne mal H. Q. použiť na financovanie dostavby

penziónu. Z úradného záznamu z predmetného spisu vo výpovedi navrhovateľ v 2. rade uviedol,
že vkladal peniaze 500.000,- Sk v mene svojej matky, ktoré vložil na účet spoločnosti Mansa dňa
13.06.2008 tak ako W. E. v pobočke S. v Bratislave. Z výpovede svedkov nebolo teda zistené, že
by finančné prostriedky odovzdávali priamo odporcovi, že by išlo o finančné prostriedky poskytnuténa jeho účet a odovzdané odporcovi osobne. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza plnomocenstvo
navrhovateľky v 1. rade, ktorým splnomocnila W. E. na podanie trestného oznámenia vo veci podozrenia
z prečinu podvodu dňom 10.05.2009.

Vykonanýmdokazovanímnepovažovalprvostupňovýsúd návrhnavrhovateľovv1.a2.radezadôvodne
podaný, lebo nebola preukázaná nielen aktívna legitimácia navrhovateľov, ale ani pasívna legitimácia
odporcu,keďževkonaníajzvýpovedísvedkovakoaj zlistinnýchdôkazovbolopreukázané,žefinančné
prostriedky boli poukázané na účet spoločnosti Mansa, túto skutočnosť nespochybňoval odporca, teda

nespochybňoval sumu 1.650.000,- Sk, avšak nešlo o obohatenie sa na strane odporcu, pretože peniaze
neprijal ako fyzická osoba, ale boli poukázané na účet právnickej osoby spoločnosti P., čo je nesporné z
výpisu z účtu tejto spoločnosti, na účet ktorej bola poukázaná 2 x suma 500.000,- Sk dňa 13.06.2008,
kde vkladateľmi týchto prostriedkov boli W. E. a v súčasnosti už navrhovateľ v 2. rade teda F. Q..

Taktiež z výpovedí svedkov, a to aj brata odporcu bolo zistené, že v danom prípade išlo o zámer podieľať

sa na činnosti kontroly originality, ktorú podnikateľskú činnosť W. E., F. Q. a D. Q. nemohli vykonávať
ako príslušníci Policajného zboru, preto sa vykonávali činnosti smerujúce k tomu, aby príslušné doklady,
priestoryačinnosťbolazastrešovanácestouprávnickejosobyMansas.r.o.,kdejeodporcaspoločníkom.
Taktiežbolozvýpovedebrataodporcuzistené,žeajonsapodieľalnazriadenítejtoprevádzkyavdanom
prípade predstavovali finančné prostriedky investície do tejto činnosti, preto nemožno hovoriť, že došlo

k obohateniu sa na strane odporcu, ktorý tieto prostriedky neprijal od navrhovateľov, čoho dôkazom je
aj vyšetrovací spis, v ktorom sú oznamovateľmi poškodení W. E. a F. Q.. Z uvedených dôvodov teda
nebola daná pasívna legitimácia odporcu, ktorý nebol príjemcom finančných prostriedkov, nedošlo k
obohateniu sa z jeho strany, túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď svedka D. Q., W. E., ale aj výpoveď
navrhovateľky v 1. rade, ktorá nemala o investíciách a podnikateľskej činnosti žiadnu predstavu ani

dostatočné informácie, neprišla do žiadneho kontaktu s odporcom, nepreukázala že poskytla finančné
prostriedky odporcovi, ktorý by sa teda mal obohatiť na jej úkor a k rovnakým záverom súd dospel aj
ohľadne navrhovateľa v 2. rade, na ktorého postúpila pohľadávku pôvodne navrhovateľka v 2. rade Y.
Q., pričom on bol v predmetnej veci rovnako zainteresovaný ako W. E., pretože boli obaja vkladateľmi
finančných prostriedkov vo výške 500.000,- Sk na účet spoločnosti Mansa. V konaní nebolo sporné, že

určitá časť finančných prostriedkov bola poskytnutá spoločnosti Mansa s r.o., ale nie odporcovi, ktorý
nie pasívne legitimovaný v spore.

Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce obohatenie sa na strane odporcu, preto súd
predmetný návrh ako nedôvodne podaný zamietol.

Zistenýskutkovýstavprávneposúdilpodľaustanovení§451ods.1,2,§456a§458ods.1Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietali
porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie považujú za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Poukázali na to, že v priebehu súdneho

konania, ako aj v rámci trestného konania (ktorého spis bol súčasťou súdneho spisu) sa preukázalo,
že boli poskytnuté finančné prostriedky v žalovanej výške a spôsobom opísaným v návrhu na začatie
konania, avšak súd prvého stupňa uvedené vyhodnotil nesprávne tak, že prostriedky neboli poskytnuté
navrhovateľkou v 1./ rade, ani navrhovateľkou v 2./ rade., a teda nebola preukázaná aktívna legitimácia
a podľa vyhodnotenia súdu nebola preukázaná ani pasívna legitimácia odporcu, nakoľko súd mal za

preukázané, že finančné prostriedky neprijal odporca ako fyzická osoba, ale boli poukazované na
účet spoločnosti MANSA s.r.o., ktorej bola a je odporca spoločníkom a konateľom, resp. v prospech
tejto spoločnosti. S uvedeným vyhodnotením skutkového stavu ani s právnym posúdením danej veci
zo strany súdu prvého stupňa navrhovatelia nesúhlasia a majú za to, že súd neúplne zistil skutkový
stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to isté čo v návrhu, ohľadne
poskytnutia jednotlivých finančných čiastok (prvej až šiestej), kto ich poskytol, kedy a komu. Uviedli, že
odporca od počiatku vedel, že finančné prostriedky poskytujú p. E., matka p. E. a p. Q., matka p. Q..
Konanie odporcu, fyzickej osoby p. H. Q. napĺňalo indície, že mal záujem vylákať finančné prostriedkyod navrhovateliek s tým, že sľúbil realizovať prevody obchodných podielov v spoločnosti MANSA
s.r.o., každý vo výške 25%, a to na navrhovateľky v 1./ a 2./ rade. Neskôr účelovo uvádzal, že bola
dohoda, že zabezpečí zmluvy o tichom spoločenstve, v priebehu konania vo svojej výpovedi zas účelovo

uvádzal, že matky p. E. a p. Q., t. j. navrhovateľky v 1. a 2. rade mali byť v hore uvedenej spoločnosti
zamestnané a z toho im mali plynúť zisky na podnikaní z prevádzky kontroly originality a pod. Sú to
však len účelové tvrdenia smerujúce jednoznačne k tomu, že za prijaté finančné prostriedky odmietol
realizovaťdohodnutéprotiplnenie(prevodyobchodnýchpodielov).Predsaajlaikovivpodnikanímusíbyť
zrejmé, že zo zamestnaneckého pomeru nemôžu plynúť akékoľvek podiely na zisku z podnikania a pod.

Odporca však mohol protiplnenie realizovať, že by podľa dohody previedol podiely na navrhovateľky v 1.
a 2.rade, každej vo výške 25%, ako tvrdí mohol aj zabezpečiť uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve,
rozdeliť spoločnosť MANSA, s.r.o. s tým, že by sa oddelila prevádzka kontroly originality a následne
boli prevedené obchodné podiely na navrhovateľky v 1. a 2. rade a pod., avšak po tom, čo prijal všetky
ním požadované platby, žiadne protiplnenie neuskutočnil. Platby, ktoré boli vložené priamo na účet
spoločnosti MANSA, s.r.o. boli v poznámke riadne označené, že ide o platby p. P. E. a p. Y. Q. na KO

(kontrolu originality). Odporca tieto platby nikdy nespochybnil, nevrátil ako neodôvodnené, i keď mal
vedomosť o tom, že sú to platby p. P. E. a p. Y. Q. na KO (kontrolu originality), čím potvrdil právny
vzťah s navrhovateľkami v 1. a 2. rade. Ak by odporca nesúhlasil s ich vkladmi, mal ich bezodkladne
vrátiť. Nemôžu sa ubrániť podozreniu, že odporca sľub o prevode obchodných podielov nikdy nechcel
skutočne vykonať.

Odporca sa písomne vyjadril k odvolaniu a uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením
súdu prvého stupňa a trvá na tom, že nie je ako odporca pasívne legitimovaný v konaní. Navrhovatelia
mu nikdy neposkytli finančné prostriedky ako fyzickej osobe a on ako konateľ spoločnosti MANSA
s.r.o. s navrhovateľmi nikdy nezatvoril dohodu o prevode obchodných podielov. Účelom konania W. E.

a F. Q. bola realizácia vybudovania kontroly originality, a to s cieľom získania vlastného prospechu.
Nakoľko ako príslušníci Policajného zboru nemohli vykonávať podnikateľskú činnosť, zneužili svojich
príbuzných (matky), prostredníctvom ktorých si chceli zabezpečiť realizáciu ich „podnikateľského
zámeru“. Spoločnosť MANSA, s.r.o. mala menovaným slúžiť len na získanie potrebných povolení a
licencií za účelom spustenia prevádzky.

Nakoľko ich zámer sa nepodarilo úspešne zrealizovať, a to z dôvodu nedostatku finančných zdrojov,
nerentability a zmeny legislatívy v danej oblasti, domáhajú sa predmetným žalobným návrhom obohatiť
sa a za týmto účelom uvádzajú klamlivé, ničím nepodložené a vymyslené tvrdenia. Matky menovaných
nemajú a nikdy nemali vedomosť o spoločnosti MANSA,s.r.o., ani vedomosť o jeho osobe, nikdy sa s ním

nestretli a neuzavreli žiadne ústne a iné dohody, ktoré by ich oprávňovali na podanie predmetnej žaloby.
Uvedené sa preukázalo aj vykonaním dokazovania pred prvostupňovým súdom, keď pani E. nemala
žiadne vedomosti o podnikateľskom zámere vybudovania kontroly originality a je nepravdepodobné,
že by na takejto činnosti mala niekedy záujem. Taktiež ani pani Q., ktorá sa na súd úmyselne ani
nedostavila. Odporca ako fyzická osoba sa nikdy neobohatil na úkor navrhovateľov, čo bolo aj

preukázané v konaní pred súdom. P. E. a p. Q. zneužili jeho osobu ako štatutára spoločnosti MANSA,
s.r.o., za účelom získania vlastného prospechu a naopak spôsobili spoločnosti škodu, keď zmarením
ich podnikateľského zámeru sa spoločnosť dostala do finančných problémov a musela platiť záväzky,
ktorévzniklivdôsledkukonaniamenovaných (nájomné,leasing,povinnéškolenia,mzdyzamestnancov,
prevádzková réžia a ďalšie náklady súvisiace so zriadením a prevádzkou kontroly originality).

Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo úmysel navrhovateľov, taktiež osobné zainteresovanie
menovaných príslušníkov Policajného zboru na vybudovaní kontroly originality (rokovanie o uzatvorení
nájomnej zmluvy, rekonštrukcia predmetu nájmu, vybavenie povolení na prevádzkovanie kontroly
originalityainé).Neúspechichpodnikateľskéhozámeru,keďkonalivúmysleobchádzaťprávnepredpisy

a vyhnúť sa tak zodpovednosti za svoje konanie, nemôže byť na ujmu iných osôb. Uvedené preukazujú
aj vyšetrovacie spisy a výsledky trestných konaní pred príslušnými orgánmi Policajného zboru v danej
veci. Žiadal, aby Krajský súd v Nitre odvolanie navrhovateľov zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou - navrhovateľmi ako účastníkmi konania včas (§ 201 a § 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň ako bol vyvesený na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 OSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale
v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v
takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2), ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň

môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto
oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi
je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne
posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou
na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je

potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na
spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale
len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne

predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s
presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom
rozsahu odkazuje ( § 219 ods. 2 OSP).
Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci odvolatelia napadli odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým návrh
navrhovateľov v 1./ a 2./ rade zamietol.

Pokiaľ odvolatelia vidia vadu konania v tom, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu
nevyhovuje požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého

procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť a vyvodzujú z toho,
že absenciou riadneho odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu im bola odňatá možnosť konať
pred súdom, odvolací súd pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 : „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmikonania.Pretoodôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňovéhoiodvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného
práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP Táto norma sauplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 OSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného, náležite vyrovnal s argumentmi

navrhovateľov v 1./ a 2./ rade, týkajúcimi sa pre rozhodnutie podstatnej otázky pasívnej legitimácie v
žalobe označeného odporcu.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd pri právnom posúdení skutkového stavu,
ktorý nebol zmenený v odvolacom konaní, dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v
žalobe označeného odporcu. Už tento záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v rozhodnutí súdu
prvého stupňa postačoval k tomu, aby žaloba o splnenie povinnosti odporcom bola zamietnutá.

Z odvolania vyplýva, že navrhovatelia majú výhrady aj voči právnemu posúdeniu veci zo strany súdu
prvého stupňa vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie odporcu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom

procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto

o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt,

ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodneV danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateliek preukázať, že sú
účastníčkami hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To
znamenalo dokázať, že na ich úkor bolo odporcom (žalovaným), teda fyzickou osobou získané

bezdôvodné obohatenie.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného
obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal,
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa

nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

K námietke odvolateľov, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, nezákonné, resp.
nedostatočne odôvodnené treba pre úplnosť uviesť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu

v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie,
ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom
konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Navyše,
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z

odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Odvolací súd dospel k názoru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie
sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 OSP). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľov.

Podľa § 224 ods. 4 OSP, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým

nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o štátnej službe“). - „policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu,

vykonávaťpodnikateľskúčinnosťaleboinúzárobkovúčinnosťabyťčlenomsprávnychalebokontrolných
orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení
služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne
právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo
trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo

sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.“ Právnickými osobami,
ktoré sú založené sa účelom realizácie podnikateľských aktivít, sú obchodné spoločnosti. Do skupiny
obchodných spoločností patria: verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s
ručením obmedzeným, akciová spoločnosť. Nakoľko všetky vyššie uvedené spoločnosti sú právnickýmiosobami, môžu robiť právne úkony - nadobúdať práva a brať na seba povinnosti - prostredníctvom tzv.
štatutárnychorgánov,ktorékonajúvmeneprávnickejosoby.Štatutárneorgánysúurčenévrámcizmluvy
o zriadení právnickej osoby, v zakladacej listine alebo priamo v zákone.

V zmysle zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, orgánmi
spoločnosti s ručením obmedzeným sú valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti, konatelia,
ktorí sú štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a prípadne dozorná rada, ak jej
zriadenie určuje spoločenská zmluva.

Citovanéustanovenie§48ods.6zákonaoštátnejslužbevylučujesúbežnývýkonštátnejslužbypolicajta
a inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti, ako aj členstva v správnych alebo kontrolných orgánov
právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.