Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/554/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209252
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714209252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: 1/ R. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom ul. J. T. XXXX/XX, XXX XX W., občan SR, 2/ I. B., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom ul. J. T. XXXX/XX, XXX XX W., občianka SR, zastúpených JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: P. E., rod. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom G. X, XXX XX W., občianka SR, zastúpenej JUDr. Jiřím Machalom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 5 000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/97/2014 - 98 zo dňa 06. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou žiadali zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 5 000,- Eur s príslušenstvom, zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že o týchto súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia žalovanej
sumy 5 000,- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že obidvaja žalobcovia spolu so žalovanou boli

účastníkmi Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 11. 2011, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra
W. pod č. V XXXX/XX. Kúpnou zmluvou žalobcovia 1/ a 2/ predali do vlastníctva kupujúcich manželov
D. E. a I. E. okrem iného stavbu garáže so súpisným č. XXXX, postavenú na pozemku B. XXX/X,
nachádzajúcej sa v kat. úz. E., zapísanej na LV č. XXXX. Spolu so žalovanou predali vyššie označeným
kupujúcim nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra W. na LV č. XXX, kat. úz. E., a to rodinný dom
súpisné č. XXX, postavený na parcele CKN XXX a pozemky parcely CKN XXX/X a parcelu CKN XXX/
X, ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na Okresnom úrade vo Zvolene, katastrálny odbor na

LV č. XXX pre obec W., kat. úz. E., v celosti vo vlastníctve D. E. a I. E.. V kúpnej zmluve účastníci
kúpnej zmluvy dohodli kúpnu cenu vo výške 98 000,- Eur, ktorá bola kupujúcimi vyplatená spôsobom
uvedeným v zmluve, teda spolu rovným dielom žalobcovi 1/ a žalovanej. Žalobcovia tvrdili, že sa
vzájomne so žalovanou dohodli, že za predávanú garáž im ona vyplatí sumu 5 000 Eur, nakoľko táto
suma predstavovala hodnotu garáže, ktorú predávali len žalobcovia 1/ a 2/. K uzavretiu tejto dohody,
resp. zmluvy ústnou formou, došlo pri podpisovaní kúpnej zmluvy jej účastníkmi. Okresný súd po
vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovaná prevzala plnenie od kupujúcich D. E. a I. E. v

rovnakej výške ako žalobca 1/, a to každý z nich po 49 000,- Eur. Kúpna cena bola vyplatená každému
z nich v troch splátkach, posledná splátka bola vyplatená v súlade s kúpnou zmluvou do 21. 11. 2011. Z
kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi (P. E., R. B. a I. B.) nevznikla žalovanej žiadna povinnosť
vyplatiť žalobcom 1/ a 2/ nejakú sumu. Z predloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 24. 09. 2011,keď žalobca 1/ požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 60 000,- Sk, t. j. 1 991,63 Eur, ako aj z e-
mailovej komunikácie zo dňa 18. 06. 2012, ktorou žalobca 1/ žiadal od syna žalovanej D. E. vyplatenie
sumy 3 000,- Eur za garáž, vôbec nevyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o zaplatení

5 000,- Eur za uvedenú garáž. Podľa tvrdení žalobcov, medzi žalobcami 1/ a 2/ na jednej strane a
žalovanou na druhej strane ústnou formou mala byť uzavretá dohoda o finančnom vyrovnaní za garáž, a
to zaplatenie sumy 5 000,- Eur, pričom uzavretie tejto dohody žalovaná jednoznačne popiera. Uzavretie
takejtodohodynebolojednoznačnepreukázanéanisvedeckýmivýpoveďamisvedkyneI.E.asvedkaO..
D. T.. Svedkyňa síce na jednej strane uvádzala sumu 5 000,- Eur za garáž, ktorú požadovali manželia B.

od žalovanej pani E., pričom svedkyňa sa viackrát vyjadrila, že si okolnosti presne nepamätá. Pamätala
sa na stretnutie v U. H. ako aj na to, že spolu so žalobkyňou 2/ navštívili žalovanú na pracovisku ešte
pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa žalovanej, pri tejto návšteve pýtala žalobkyňa 2/ neurčitú sumu
peňazízagaráž,okonkrétnejsumesavtedyvôbecnehovorilo.Žalovanáodmietlazatútogarážčokoľvek
zaplatiť. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že žalovaná sa so žalobcami 1/ a 2/ naťahovala o garáž.
Žalobca 1/ odmietal podpísať kúpnu zmluvu, ale kúpnu zmluvu nakoniec podpísal, keď pani E. povedala,

že sa o tom dohodnú. Svedok O.. D. T. hovoril o tom, že sa hovorilo o sume 5 000,- Eur za garáž.
Žalovaná p. E. na tom stretnutí v U. H. uviedla, aby sa zmluva podpísala, že ona si to potom s pánom B.
dorieši. K prepracovaniu kúpnej zmluvy nedošlo aj z toho dôvodu, že každý potreboval čím skôr vyriešiť
svoj problém, keď manželia B. kupovali byt a aj kupujúci manželia E. potrebovali mať čím skôr uzavretú
kúpnu zmluvu. Okresný súd vyhodnotil svedecké výpovede tak, že zo svedeckých výpovedí svedkov

vyplýva, že pri stretnutí v U. H., kde sa kúpna zmluva podpísala, vznikol problém týkajúci sa garáže,
patriacej spoluvlastnícky len žalobcom 1/ a 2/, pričom žalobca 1/ nechcel najskôr takúto kúpnu zmluvu
podpísať. Obidvaja potvrdili, že žalobca 1/ kúpnu zmluvu podpísal, keď žalovaná pani E. povedala, že
sa na tom potom dohodnú alebo že si to potom dorieši. Takáto svedecká výpoveď nie je jednoznačným
dôkazom o tom, že na tomto stretnutí alebo ešte pred týmto stretnutí pred podpísaním kúpnej zmluvy

došlo ku konkrétnej dohode o vyplatení konkrétnej ceny. Vyplatenie sumy 5 000,- Eur je spochybňované
aj textom e-mailov žalobcu 1/, ktoré boli adresované žalovanej, resp. synovi žalovanej. Okresný súd
na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je možné hovoriť v tomto prípade
o plnení zo záväzku, lebo existencia záväzku nebola jednoznačne preukázaná. Jediným nárokom by
mohlo byť plnenie z bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná síce v súlade s kúpnou zmluvou prevzala

kúpnu cenu vo výške 49 000,- Eur tak, ako aj žalobca 1/, ktorému tiež bola vyplatená suma 49 000,-
Eur. Kúpna cena bola spolu 98 000,- Eur. Predmetom predaja však neboli len nehnuteľnosti patriace
do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ a žalovanej, ale predmetom predaja bola nehnuteľnosť -
stavba garáže, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/. Táto skutočnosť v
kúpnej zmluve nebola nijako zohľadnená. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná aj napriek tejto skutočnosti

kúpnu zmluvu podpísali. Žalovaná tak prijala v skutočnosti plnenie, resp. časť plnenia, ktoré by malo
byť v skutočnosti plnením pre žalobcov 1/ a 2/. Kúpna cena v súlade s kúpnou zmluvou bola v celosti
vyplatená do 21. 11. 2011. Žaloba bola podaná na súd dňa 24. 06. 2014, čo znamená, že bola podaná
po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z týchto dôvodov okresný súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, keď prihliadol na vznesenú námietku

premlčania zo strany žalovanej.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ a
2/. V podanom odvolaní uviedli, že podľa ich názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané
dokazovanievýsluchmivypočutýchsvedkov,keďustálil,žežalobcovia1/a2/nepreukázalijednoznačne,

že došlo medzi účastníkmi ku konkrétnej dohode o vyplatení konkrétnej ceny. Žalobou sa domáhali
vyplatenia sumy 5 000,- Eur z titulu uzavretej ústnej zmluvy, dohody medzi nimi, účastníkmi konania
a z nej vyplývajúceho záväzku, ku ktorej dohode malo dôjsť v U. H. vo W. dňa 14. 11. 2011 pred
uzavretím kúpnej zmluvy ohľadom v návrhu špecifikovaných nehnuteľností. Uvedenú finančnú čiastku
žalobcom 1/ a 2/ žalovaná mala vyplatiť spoločne za nimi predávanú garáž po tom, ako obdrží kúpnu

cenu za predávané nehnuteľnosti. Sú toho názoru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
platného záväzkovo-právneho vzťahu. Zo záväzku vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité
plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať. K dohode medzi účastníkmi
došlo ústnou formou, žalovaná je sestrou žalobcu 1/ a švagrinou žalobkyne 2/. Pokiaľ preukazovali
uzavretie dohody a z nej vyplývajúceho záväzku ústnou formou, nemôže súd vyhodnotiť v neprospech

žalobcov tú skutočnosť, že právny úkon uzavretý ústnou formou nedosahuje perfektnosť a formálnosť
právneho úkonu uzavretého písomnou formou. V konečnom dôsledku treba mať na zreteli vyššie
uvedené príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi konania. Poukázali na výpoveď svedkov p. I. E. a pána
O.. D. T., konkrétne na časť výpovede svedkyne E., keď okrem iného uviedla „kúpna zmluva bolaprečítaná, B. sa to nezdalo, lebo zmluva bola postavená tak, že peniaze sa delia rovným dielom. Oni
chceli o 5 000,- Eur viac, a to za garáž. Druhá strana, teda pani E. potom povedala, aby to zostalo tak, že
ona alebo jej deti im potom vyplatia 5 000,- Eur.“. Svedok T. okrem iného uviedol „pán B. vtedy nesúhlasil

s takýmto delením peňazí. Chcel, aby dostali s manželkou vyplatených o 5 000,- Eur viac za garáž. Pani
E. im vtedy povedala, že sumu 5 000,- Eur za garáž im vyplatí potom, keď dostane peniaze z predaja
nehnuteľnosti.“. Žalobcovia sú toho názoru, že súd prvého stupňa vykonané dokazovanie nesprávne
vyhodnotil v neprospech žalobcov 1/ a 2/ a následne aj nesprávne právne posúdil. Navrhli, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodne, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcom1/a2/sumu5000,-Eurspolus9%ročnýmúrokomzomeškaniaod01.04.2014dozaplatenia
ako aj trovy konania.

3. Žalovaná k podanému odvolaniu žalobcov sa písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v

odvolaní žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, vysloveným
v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje,
pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z

hľadiskaposúdeniaopodstatnenostižalobyžalobcovdospelksprávnymskutkovýmaprávnymzáverom,
rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené
na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd vykonal hodnotenie
dôkazov v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase
rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pokiaľ hlavnou odvolacou námietkou žalobcov bola
námietka, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie výsluchmi vypočutých svedkov,
pričom v odvolaní poukazoval na časti výpovede svedkov I. E. a O.. D. T., odvolací súd poukazuje na
to, že okresný súd vyhodnotil dokazovanie komplexne oboznámením sa so znením kúpnej zmluvy, e-

mailovej komunikácie zo strany žalobcu 1/, výsluchmi svedkov, pričom dospel k správnemu názoru, že
svedecké výpovede nie sú jednoznačným dôkazom o tom, že na stretnutí v U. H. pred tým, než bola
kúpna zmluva účastníkmi kúpnej zmluvy podpísaná, došlo ku konkrétnej dohode o vyplatení konkrétnej
sumy, pričom poukázal okresný súd pri vyhodnotení dôkazov aj na tú skutočnosť, že suma 5 000,- Eurje spochybňovaná aj textom e-mailov žalobcu, ktoré boli adresované žalovanej, resp. synovi žalovanej.
Na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že súd pri hodnotení dôkazov
musel postupovať v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. (v súčasnosti § 191 CSP), pričom ani výpovede

žalobcami navrhnutých a súdom vypočutých svedkov pani E. a O.. T. súd nemohol vyhodnocovať
tak, ako to v odvolaní uvádzali žalobcovia, teda len časť výpovede svedkov vytrhnutej z ostatného
kontextu. Výpoveď svedkyne I. E. jednoznačne nepreukázala existenciu dohody medzi žalobcami 1/, 2/
a žalovanou o vyplatení sumy 5 000,- Eur za garáž. Z jej výpovede vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ chceli
za garáž 5 000,- Eur, pričom však uzavretie zmluvy, tak ako to tvrdili žalobcovia 1/ a 2/, z výpovede

svedkyne jednoznačne preukázaná nebola. Rovnako, pokiaľ aj svedok O.. D. T. vypovedal, že žalobca
1/ pri podpisovaní kúpnej zmluvy nesúhlasil s delením peňazí tak, ako to bolo uvedené v kúpnej zmluve
a chcel, aby on so žalobkyňou 2/ dostali vyplatených o 5 000,- Eur viac za garáž, pričom tiež vypovedal,
že si kladie otázku, prečo sa výlučné vlastníctvo garáže nezohľadnilo v návrhu kúpnej zmluvy a zároveň
vypovedal, že pri stretnutí žalovaná uviedla, aby sa to podpísalo tak, ako to je, že ona si to potom s
B. dorieši s tým, že takto nejako sa to povedalo a zmluva sa potom išla podpísať, ani táto svedecká

výpoveď jednoznačne nepreukazuje existenciu uzavretia dohody medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanej o
vyplatenie sumy 5 000,- Eur, tak ako to tvrdia žalobcovia. Správne súd vyhodnotil, že vyplatenie sumy 5
000,- Eur je spochybňované aj textom e-mailov žalobcu 1/ pričom odvolací súd naviac poukazuje na tú
skutočnosť, že z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom 1/ a žalovanou zo dňa 22. 09. 2011 a 23. 09.
2011 nepochybne vyplýva, že sa táto týka hodnoty, resp. ceny garáže, pričom v tom období žalobca 1/

požadoval od žalovanej za garáž sumu 60 000,- Sk, čo predstavuje 1 991,63 Eur. Následne, po uzavretí
kúpnej zmluvy z e-mailovej komunikácie žalobcu 1/ pre syna žalovanej zo dňa 18. 06. 2012 vyplýva, že
žalobca požadoval za garáž sumu vo výške 3.000,- Eur. Zároveň z tohto e-mailu vyplýva, že žalobca
uvádzal, že v prípade, ak suma 3.000,- Eur v priebehu týždňa mu nebude uhradená, podá žalobcu
na súd za garáž s tým, že nebude žiadať len za garáž, ale aj polovicu peňazí, čo ostalo po starkej.

Správne teda okresný súd vyhodnotil dôkazy postupom v zmysle § 132 O. s. p. (platného a účinného v
čase rozhodovania okresného súdu) a dospel k záveru, že nebola jednoznačne preukázaná existencia
záväzku zo strany žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 5 000,- Eur ako dohodnutú cenu za garáž. S
prihliadnutím už na hore uvedené odvolací súd zároveň uvádza, že nakoniec ani z výpovede samotného
žalobcu 1/ jednoznačne nevyplýva, že by bola dohoda medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou uzavretá

tak, ako to je uvádzané v návrhu, keď žalobca v konaní pred súdom vypovedal, že nesúhlasil s tým,
že v zmluve (kúpnej) nie je dodatok, že za garáž dostanú vyplatené zvlášť, hovorilo sa o sume 5 000,-
Eur, pričom žalobkyňa mu vtedy povedala, že ak jej neverí, že by mohol veriť aspoň jej deťom. Výpoveď
žalobcu k e-mailu zo dňa 18. 06. 2012, keď požadoval sumu 3 000,- Eur od syna žalovanej, pričom v
konaní pred súdom vypovedal, že takúto sumu pýtal od syna žalovanej, lebo išiel vtedy kupovať auto

a potreboval sumu 3 000,- Eur, ale ich dohoda znela na 5 000,- Eur, je nutné vyhodnotiť ako výpoveď
účelovú, keďže z obsahu e-mailu takáto skutočnosť vôbec nevyplýva, teda z e-mailu nevyplýva, že by
žalobca 1/ požadoval len časť ním tvrdenej dohodnutej sumy za garáž. Z týchto dôvodov odvolaciu
námietku žalobcov 1/ a 2/, ktorou namietali nesprávne vyhodnotenie dokazovania okresným súdom
nemožno považovať za dôvodnú. Okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k

správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Okresný súd sa zároveň zaoberal aj
prípadným nárokom žalobcov 1/ a 2/ z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom s prihliadnutím na
námietku žalovanej, vnesenú v konaní pred súdom, vzhľadom k uplynutiu dvojročnej premlčacej lehoty v
zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobcovia podali žalobu
na súd po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Je nepochybné, že subjektívna lehota začala plynúť

dňomnasledujúcimpozaplateníposlednejsplátkykúpnejcenyzostranykupujúcichžalovanej2/,pričom
o tejto skutočnosti žalobcovia mali vedomosť, dvojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim
dňom, t. j. dňom 22. 11. 2011, a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 24. 06. 2014, bola podaná po
uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty tak, ako to správne okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
aj uviedol.

10. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p., platného
a účinného v čase rozhodovania okresného súdu.

11. Vzhľadom už na hore uvedené preto odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti rozsudok okresného

súdu v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne vsúlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením. Žalovaná v odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešnou
stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).