Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/341/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713204513
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713204513.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Y. W., bytom L. X., U. XX/XX proti
odporcovi V. Credit U., a.s. so sídlom L., O. XXXX/XXX, IČO: XXXXXXXX, o neplatnosť úverovej zmluvy
a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. februára
2014, č.k. 7C/91/2013-179 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolanie navrhovateľa proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o určení čiastočnej neplatnosti
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a v časti dojednania zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru II. o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXX uzavretá
dňa 15.03.2007 medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom je neplatná v
časti dojednania Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I a v časti dojednania Zmluvy o poskytnutí

revolvingového úveru II. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 15.03.2007 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 497,91 Eur
(15 000 Sk), pričom sa zaviazal celkovo splatiť 597,09 Eur (17 988 Sk) v 12 mesačných splátkach
po 49,76 Eur (1499 Sk), pričom RPMN bola dohodnutá vo výške 41,10 %. Predmetnou zmluvou
vznikol medzi navrhovateľom a odporcom právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej

podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko táto zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnú zmluvu posúdil súd ako platný právny úkon, ktorý bol
dojednaný oboma zmluvnými stranami a ktorý neobsahuje neprijateľné podmienky. Napriek tomu, že
navrhovateľ tvrdil, že suma 497,91 Eur (15 000 Sk) mu nebola doručená a úver splácal pod nátlakom

navrhovateľa, súd tomuto tvrdeniu navrhovateľa neuveril, nakoľko mal z vykonaného dokazovania,
a to najmä z listinného dôkazu - prípis odporcu zo dňa 20.04.2007 adresovaného navrhovateľovi, v
ktorom odporca oznamuje navrhovateľovi, že mu predmetnú sumu zaslal dňa 21.03.2007, čo má súd
potvrdené aj ďalším listinným dôkazom - zoznam prijatých poštových peňažných poukazov zo dňa
23.03.2007 vydaného spoločnosťou Slovenská pošta, a.s., z ktorého vyplýva, že suma 15 000 Sk pod
podacím číslom 6261 - identifikačné číslo platby XXXXXXXXXXXXX bola podaná dňa 21.03.2007 a

prevzatá adresátom - navrhovateľom dňa 26.03.2007, za preukázané, že suma 497,91 Eur (15.000
Sk) mu bola doručená a túto splácal. Súd neuveril tvrdeniu navrhovateľa aj z toho dôvodu, že vprípade, ak by mu predmetná suma nebola doručená, navrhovateľ sa mal domáhať jej doručenia, čo
však nespravil a sumu splácal podľa splátkového kalendára. Navyše zo záznamu obsahu druhého
telefonického rozhovoru medzi samotným navrhovateľom a pracovníčkou odporcu zo dňa 03.03.2009

vyplýva, že navrhovateľ hovorí o veľmi dobrej spolupráci medzi ním a odporcom. Z predloženého
splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že táto zmluva bola ukončená jej splatením
dňa 27.03.2008, pričom spolu s úrokmi bola zaplatená suma 597,09 Eur. Na základe uvedených
skutočností súd posúdil zmluvu o úvere ako platný právny úkon, z listinných dôkazov mal jeho čerpanie
a splácanie preukázané a z uvedeného dôvodu návrh v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX zamietol ako nedôvodný. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal platnosťou zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania
uzavreli dňa 15.03.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli, že podpisom tejto
zmluvy uzatvárajú tiež zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a s pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok spoločnosti V. S. U.,
a.s., pričom na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového

úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových
podmienok spoločnosti Home S. U., a.s. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2007
možno jednoznačne ustáliť, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere
na sumu 497,91 Eur (15 000 Sk), ktorou ale odporca vopred vnútil navrhovateľovi iný úkon než iba
ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, t.j. zmluvu o revolvingovom úvere. Ako totiž

vyplýva z predmetného tlačiva zmluvy, podpisom zmluvy sa navrhovateľ súčasne podpisuje aj pod tú
časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, t.j. zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Takýto postup odporcu súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Ak
teda veriteľ - odporca týmto spôsobom písomný prísľub splnil tým, že zaslal navrhovateľovi úverovú
kartu a za zmluvu o úvere považoval súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej

písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami,
ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., nebola dodržaná predpísaná forma a preto je
neplatná. Z uvedených dôvodov posúdil zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru podľa § 40 Obč.
zák. pre absenciu zákonom vyžadovanej formy za neplatný právny úkon a návrhu navrhovateľa v tejto
časti vyhovel. Ďalej mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ z poskytnutého

úverového rámca pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX vyčerpal jednotlivými výbermi z bankomatu
sumu vo výške 2190,25 Eur, pričom zaplatil spolu sumu 2173,93 Eur. Vzhľadom na uvedené ako aj
s poukazom na celkové splatenie úveru č. XXXXXXXXXX navrhovateľovi žiadny nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. nevznikol. Z uvedeného dôvodu súd návrh
navrhovateľa v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol ako nedôvodný. Vzhľadom na

skutočnosť, že mal za preukázané, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere, ktorú súd posúdil ako platný
právny úkon, navrhovateľ sumu poskytnutého úveru vo výške 497,91 Eur (15 000 Sk) riadne splácal
a s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ následne sám (ako vyplýva zo záznamov telefonických
hovorov navrhovateľa s pracovníčkou odporcu) žiadal aktivovať úverovú kartu, ktorá mu bola zaslaná
na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý súd posúdil ako neplatný právny

úkon, a žiadal sám o jeho navýšenie, pričom tento úver riadne splácal, súd nemal za preukázané,
že by konaním odporcu voči navrhovateľovi došlo k takému konaniu, nátlaku, ktorý by spôsobil
navrhovateľovi zdravotné problémy. Z uvedeného dôvodu nevykonával ďalšie dokazovanie zdravotného
stavu navrhovateľa, nakoľko tento mal dostatočne preukázaný predloženými lekárskymi správami. Na
základe uvedeného dospel k záveru, že zdravotné problémy, na ktoré poukazuje navrhovateľ, mu

nespôsobil odporca porušením svojich povinností, t.j. uzavretím zmluvy, ktorá bola súdom určená za
neplatnú, a preto nie sú tu žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie uplatneného finančného
zadosťučinenia podľa § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. Z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa v
tejto časti zamietol ako nedôvodný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 497 Obč. zák., § 52
ods. 1 - 3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2 Obč. zák., § 2 ods. 1 písm. a), b), § 23a ods.

1,2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, § 25 ods. 1,2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ i
odporca mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vyššiu mieru úspechu mal odporca. Nakoľko si
odporca žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal
sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Dôvodil, že sumu úveru vo výške 15.000 Sk nikdy
neprevzal, pričom odporca v konaní riadne nepreukázal odoslanie peňazí. Pokiaľ odporca predložilprintovýsúbor,ktorýmalazaslaťSlovenskápoštaa.s.BanskáBystricavelektronickejforme,tentodôkaz
niejevierohodnýmdokladom,keďnespĺňaprávnenáležitosti.Malzato,žeodporcabolpovinnýpredložiť
poštovú poukážku o odoslaní úveru vo výške 15.000 Sk. Odporca však nebol vyzvaný samosudcom,

aby sa týmto dôkazom preukázal. Uviedol, že on si dôkaznú povinnosť splnil, keď predložil súdu poštové
šeky a potvrdenia o platbe v banke, z ktorých preukázal, že zaplatil aj revolvingové úvery I. a II. v celkovej
sume 68.560 Sk. Žiadal, aby odporca odvolaciemu súdu predložil šek odoslania peňažnej hotovosti
v sume 15.000 Sk na preukázanie svojich tvrdení o poskytnutí úveru. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu
prvého stupňa, že v mesiaci december 2007 uskutočnil výber z bankomatu v sume 515,27 eur. Poukázal

na to, že v tomto období nemal k výberu z bankomatu platný PIN - kód, pričom tvrdenia odporcu o zaslaní
PIN-kódu v mesiaci december 2007 neboli v konaní riadne preukázané, keď neexistuje doklad odoslania
- podací lístok, doklad prijatia podpísaný vlastnoručným podpisom príjemcu - zásielka do vlastných
rúk príjemcu, v ktorej bol PIN-kód zaslaný Slovenskou poštou. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa
sa nezaoberal jeho tvrdením, že počas blokovania účtu došlo zo strany odporcu k falšovaniu účtovnej
evidencie, keď výber z bankomatu sa nedal realizovať a údajne sa vyberalo z účtu, z ktorého záhadným

spôsobom v roku 2009 došlo k výberom vo výške 640 Eur (19.200 Sk). Za chyby a nedostatky pri
pojednávaniach nesie plnú zodpovednosť vec prejednávajúci sudca, rovnako tak nesie zodpovednosť
za odopretie vykonania jeho dôkazov. Dôvodil, že spoločnosť odporcu konala pri uzavretí zmluvy v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Mal za to, že pokiaľ súd prvého stupňa svojím rozhodnutím určil
zmluvu v časti I. a II. revolvingového úveru za neplatnú, mal súčasne uložiť povinnosť odporcovi vrátiť

mu aj tú časť finančného plnenia, ktorú musel ako dlžník odporcovi mesačne splácať aj s úročením pod
nátlakom, zastrašovaním, vyhrážkami súdom a exekútorom, psychickým vydieraním a ďalšími nekalými
praktikami. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho zdravotným stavom, keď v dôsledku
protiprávneho konania odporcu došlo k poškodeniu jeho zdravia. Navrhovateľ v písomnom podaní zo
dňa 19.05.2014 doručenom odvolaciemu súdu dňa 21.05.2014 vzniesol námietku zaujatosti voči vec

prejednávajúcemu sudcovi JUDr. Y., ktorý zjavne nadŕžal odporcovi, keď bez akýchkoľvek relevantných
dôkazov postupoval v prospech jeho.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní relevantným dokladom preukázal zaslanie

finančných prostriedkov prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ v
odvolaní tvrdí, že v mesiaci december 2007 nemohol čerpať revolvingový úver z dôvodu, že nemal
doručený PIN - kód poukázal na to, že z predloženého zvukového záznamu č. 1 zo dňa 07.12.2007
vyplýva, že navrhovateľ prevzal úverovú kartu a dobrovoľne priamym zamýšľaným úkonom si ju
aktivoval. Následne mu bol PIN-kód k úverovej karte doručený do vlastných rúk dňa 11.12.2007, pričom

k prvému čerpaniu revolvingového úveru došlo dňa 14.12.2007 výberom z bankomatu, potom, ako
bol navrhovateľovi doručený PIN - kód. Odporca k doplnenému odvolaniu zo strany navrhovateľa v
písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o neprevzatí sumy 497,91 Eur sú účelové. V
prípade, ak by navrhovateľ neprevzal sumu 497,91 Eur tak ako to tvrdí vo svojich vyjadreniach a cítil
by sa byť odporcom podvedený, je nelogické, aby si po 9-tich mesiacoch od uzavretia úverovej zmluvy

dobrovoľne aktivoval úverovú kartu prostredníctvom telefonického hovoru a požiadal odporcu o čerpanie
revolvingového úveru. Tvrdenia navrhovateľa, že v roku 2009 mu počas blokácie úverovej karty niekto
vybral sumu 640 Eur v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. V tejto súvislosti poukázal
na prepis zvukového záznamu telefonického rozhovoru č. 6,7,8, z ktorých je zrejmé, že napriek strate
úverovej karty nevyčerpaný zostatok bol stále rovnaký. Taktiež zasielal navrhovateľovi pravidelne výpisy

o čerpaní úveru prostredníctvom úverovej karty, na základe ktorých si mohol prekontrolovať vykonané
čerpanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporcu k odvolaniu uviedol, že trvá na určení
neplatnosti úverovej zmluvy v celom rozsahu. Uviedol, že telefónne zvukové nahrávky v rokoch

2008,2009 a 2010 boli nahrávané z dôvodu revolvingového úveru I. a II., keď prvá časť úveru
mu bola poskytnutá už v mesiaci december 2007, teda ešte pred splatením neexistujúcej finančnej
pôžičky v sume 15.000 Sk. Hotovostnú pôžičku splatil až dňom 27.03.2008, teda ešte pred splatením
tejto neexistujúcej pôžičky. Namietal, že pracovníčka odporcu pani Slivenská spracovávala účtovné
príslušenstvo, výpisy z účtov za roky 2007, 2008 v mene Euro na klamanie spotrebiteľa. Poukázal na to,

že pracovníčke odporcu pani Buchtovej viackrát telefonoval a žiadal ju o zaslanie hotovostnej pôžičky v
sume 15.000 Sk, taktiež ju vyzval písomne doporučeným listom, na ktorý mu nebola zaslaná odpoveď.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke
a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie
správnosti týchto dôvodov a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 15.03.2007
úverovú zmluvu, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 497,91 Eur (15.000 Sk),
pričom sa zaviazal celkovo splatiť 597,09 Eur (17.988 Sk) v 12-tich mesačných splátkach po 49,76 Eur
(1499 Sk) s tým, že medzi účastníkmi bola dohodnutá RPMN vo výške 41,10%. Podľa dojednania medzi
účastníkmi v úverovej zmluve odporca mal zaslať úver v čiastke 15.000 Sk navrhovateľovi poštovou

poukážkou. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné podmienky odporcu
a navrhovateľ svojím podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu zrozumiteľné, považuje ich
za dostatočné a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Rovnako tak vychádzajúc z obsahu
predmetnej úverovej zmluvy, navrhovateľ a odporca podľa predtlače nachádzajúcej sa v poslednom
odseku zmluvy prehlásili, že účastníci konania podpisom úverovej zmluvy uzatvárajú tiež zmluvu o

poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok spoločnosti V. S. a.s., pričom na základe takto
uzavretej zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom úverovej
karty za podmienok stavených v hlave 8,9,10 a 11 úverových podmienok spoločnosti V. S. U. a.s.
Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi

navrhovateľom a odporcom na základe úverovej zmluvy zo dňa 15.03.2007 je potrebné považovať za
právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k
prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských

úveroch a dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva je platným právnym úkonom,
nakoľko bola uzavretá v písomnej forme a obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 1,2,3 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. V predmetnej zmluve
sa nachádza údaj týkajúci sa RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorý bol s prihliadnutím
na podmienky poskytnutého úveru vyčíslený odporcom správne, t.j. vo výške 41,10%. Navrhovateľ

v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil, že odporca mu sumu 497,91 Eur (15.000 Sk) nezaslal a
pokiaľ úver splácal v pravidelných mesačných splátkach, robil tak pod nátlakom odporcu, ktorý mu
zasielal písomné upomienky. Z dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca listom zo
dňa 20.04.2007 navrhovateľovi oznámil, že mu dňa 21.03.2007 odoslal peniaze z uzavretej úverovej
zmluvy. I keď navrhovateľ tvrdenia odporcu o zaslaní sumy 497,91 eur popieral a na svoje tvrdenia

predložil súdu prvého stupňa listinný dôkaz - list adresovaný odporcovi dňa 15.06.2007, v ktorom ho
vyzýva o oznámenie, či čiastka 15.000 Sk bola odoslaná na adresu jeho trvalého pobytu, resp. či tieto
peniaze boli zriadené na účet v niektorej banke, napriek tomu navrhovateľ úver pravidelne splácal
formou mesačných splátok po 1499 Sk s tým, že prvú splátku zaplatil dňa 23.05.2007 a poslednú dňa
27.03.2008, čo vyplýva z predloženého splátkového kalendára k zmluve úverovej č. XXXXXXXXXX.

Z predloženého výpisu splátkového kalendára taktiež vyplýva, že úverová zmluva bola ukončená
jej splatením dňa 27.03.2008, pričom spolu s úrokmi bola zaplatená suma 597,09 Eur. Odporca na
preukázanie odoslania a prevzatia úveru navrhovateľom predložil súdu prvého stupňa písomný doklad -
zoznam prijatých poštových poukazov zo dňa 23.03.2007 vydaného spoločnosťou Slovenská pošta a.s.,
Banská Bystrica 1, z ktorého vyplýva, že suma 15.000 Sk pod podacím číslom 6261- identifikačné číslo

platby XXXXXXXXXXXXX bola prijatá od odporcu na pošte dňa 23.03.2007 a prevzatá navrhovateľom
dňa 26.03.2007. S prihliadnutím k uvedenému predloženému listinnému dôkazu zo strany odporcu a
taktiež k tomu, že navrhovateľ splácal sumu poskytnutého úveru v pravidelných mesačných splátkach
podľa splátkového kalendára, aj odvolací súd považoval tvrdenia navrhovateľa, že mu predmetná suma
úveru nebola doručená za nepravdivé. Je nelogické, aby navrhovateľ splácal v pravidelných mesačných

splátkach odporcovi úver podľa splátkového kalendára, ktorý mu podľa jeho tvrdení nebol vôbec
poskytnutý.Ztýchtodôvodovpovažovalodvolacísúdodvolanienavrhovateľavčastitýkajúcejsaurčenia
neplatnosti zmluvy o úvere a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 597,09 eur za nedôvodné.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa poukazujúce na to, že odporca nepreukázal riadnymdokladom odovzdanie peňazí vo výške 15.000 Sk, tieto tvrdenia navrhovateľa boli vyvrátené potvrdením
Slovenskej pošty a.s. Banská Bystrica 1, ktorý dôkaz aj odvolací súd považoval za vierohodný listinný
dôkaz vzhľadom k tomu, že originály hlavných dielov poštových poukazov boli skartované.

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné aj v časti týkajúcej sa vydania
bezdôvodného obohatenia získaného odporcom plnením z neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru, ktorá bola uzavretá súčasne so zmluvou o úvere dňa 15.03.2007 je absolútne neplatným

právnym úkonom podľa § 40 Občianskeho zákonníka v spojení s §4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch pre nedodržanie písomnej formy. Zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 15.03.2007
medzi účastníkmi konania vyplýva, že odporca zároveň v danej zmluve vopred vnútil navrhovateľovi
ako spotrebiteľovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu v sfére jeho záujmu, t.j. zmluvu o
revolvingovom úvere. Z tlačiva zmluvy je zrejmé, že podpisom úverovej zmluvy sa navrhovateľ súčasne
podpísal aj pod tú časť textu, ktorá sa týka iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť v budúcnosti.

Takýto spôsob uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch
(zák. č. 258/2001 Z.z.) aj ust. §52 a nasl. Obč. zákonníka o ochrane spotrebiteľa je neakceptovateľný,
pretoževzbudzujepochybnostioskutočnejvôlinavrhovateľavstúpiťuzavretímúverovejzmluvysúčasne
do ďalšieho záväzkového vzťahu. Odporca svoj písomný prísľub splnil tým, že navrhovateľovi zaslal
úverovú kartu a za zmluvu o revolvingovom úvere považoval súhlas s uzavretím na úverovej zmluvy

bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými
náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Z týchto dôvodov považoval aj odvolací
súd takto dojednaný revolvingový úver za neplatný podľa § 40 ods. 1 Obč. zákonníka. Potom na základe
takéhoto neplatného úkonu sú účastníci povinní navzájom si vydať to, čo si navzájom plnili, a to z titulu
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč. zákonníka. Z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa však vyplýva, že navrhovateľ vyčerpal z poskytnutého úverového rámca jednotlivými výbermi
z bankomatu sumu v celkovej výške 2190,25 Eur, pričom uhradil odporcovi spolu sumu 2173,93 Eur.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vyčerpal z poskytnutého úverového rámca viac ako odporcovi
uhradil, preto navrhovateľovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatného
právneho úkonu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní dôvodil, že v mesiaci december 2007 nemohol čerpať

revolvingový úver z dôvodu, že nemal doručený PIN - kód, tieto jeho odvolacie námietky odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z listinných dôkazov predložených odporcom vyplýva, že navrhovateľ
prevzal úverovú kartu a dňa 07.12.2007 telefonicky požiadal o jej aktiváciu. Následne mu bol PIN - kód
k úverovej karte doručený do vlastných rúk dňa 11.12.2007, čo mal súd prvého stupňa preukázané z
predloženého potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 06.11.2012. K prvému čerpaniu revolvingového úveru

zo strany navrhovateľa došlo dňa 14.12.2007 výberom z bankomatu potom, ako mu bol doručený PIN
- kód. Zo zvukových záznamov telefonických hovorov navrhovateľa s pracovníčkou odporcu vyplýva,
že navrhovateľ bol spokojný s poskytnutým čerpaným úverom, navrhovateľ v týchto rozhovoroch
potvrdil, že z úverovej karty finančné prostriedky čerpal, informoval sa na nevyčerpaný zostatok a
nenamietal výbery z bankomatu v mesiaci december 2007. Navrhovateľ taktiež svoje tvrdenia, že v

roku 2009 počas blokácie úverovej karty mu niekto vybral z účtu 640 Eur žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal. V tomto smere je potrebné poukázať na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa,
a to prepis zvukových záznamov telefonických rozhovorov č. 6,7,8, z ktorých je zrejmé, že napriek
strate úverovej karty zo strany navrhovateľa, nevyčerpaný zostatok bol stále rovnaký. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ vyčerpal z úverového rámca sumu v celkovej výške 2190,25 Eur a uhradil odporcovi

2173,90 Eur, t.j. nezaplatil vyčerpanú istinu, bol jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
neplatnej revolvingovej zmluvy nedôvodný.

Rovnako nedôvodné bolo aj odvolanie navrhovateľa proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
zamietol návrh v časti uplatneného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 Eur. Navrhovateľ nárok

na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uplatňoval z dôvodu, že odporca mu nanútil
revolvingovýúver,neustálehoatakovalsvýzvaminaúhradustálenarastajúcehodlhu,pričomvdôsledku
takéhoto konania bol navrhovateľ neustále v strese a odporca mu takto spôsobil zdravotné problémy.
I keď zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 15.03.2007 bola v časti dojednania
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru určená súdom prvého stupňa za neplatnú, napriek tomu

aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci neboli splnené predpoklady, ktoré by odôvodňovali
priznanie uplatneného finančného zadosťučinenia navrhovateľovi podľa § 26 ods. 3 zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, najmä zo záznamov
telefonických hovorov navrhovateľa s pracovníčkou odporcu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sámžiadal aktivovať úverovú kartu, ktorá mu bola zaslaná na základe uzavretej zmluvy, taktiež žiadal o
navýšenie úverového rámca, tento úver riadne splácal a zo záznamu obsahu druhého telefonického
rozhovoru medzi navrhovateľom a pracovníčkou odporcu zo dňa 03.03.2009 vyplýva, že navrhovateľ

hovorí o veľmi dobrej spolupráci medzi ním a odporcom. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zdravotné
problémy, ktoré mu spôsobil svojím konaním odporca, takéto konanie nebolo zo strany odporcu
preukázané. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky navrhovateľa aj v tejto časti neopodstatnené.
V ostatnom odvolací súd poukazuje na náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v
celomrozsahustotožňuje.Námietkynavrhovateľauvádzanévodvolaní,žesúdprvéhostupňanevykonal

dokazovanie výsluchom ním navrhnutých svedkov odvolací súd považoval za nedôvodné, nakoľko je
vždy vecou súdu a nie účastníka konania, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná (§
120 ods. 1 O.s.p.). V tomto smere sa súd prvého stupňa nedopustil žiadneho procesného pochybenia,
nakoľko postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní
vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcemu sudcovi JUDr. G. Y., odvolací súd o tejto
námietke nerozhodoval, nakoľko vo veci meritórne rozhodol.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti
a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o určení čiastočnej

neplatnosti zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a v časti dojednania zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru II., v tejto časti odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol podľa § 218 ods. 1
písm. b) O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Podľa ust. § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého odvolaním, pokiaľ

to zákon nevylučuje.

Na podanie odvolania sú oprávnení účastníci konania. Z povahy odvolania vyplýva, že odvolanie môže
podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému
bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma na jeho právach.

V preskúmavanej veci bolo návrhu navrhovateľa v časti určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru I. a v časti dojednania zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II. vyhovené,
čo znamená, že týmto výrokom rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ nebol dotknutý na svojich
právach. Navrhovateľ preto nebol oprávnený podať odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa

v tejto vyhovujúcej časti, preto odvolací súd odvolanie navrhovateľa v tejto časti odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.