Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214413
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116214413.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a členov senátu JUDr.
Zlatice Javorovej a JUDr. Antona Jačeka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O.. H. XXXX/X, G., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, Jána Bottu č. 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O.. H. XXXX/X, G., t.č. bytom J. XX, G. a otec: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, W., o

návrhustarejmatky:K.R.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomO..H.XXXX/X,G.,nazvereniemaloletejdojej
náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti starej matky, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
z 23. júna 2016 č. k. 11P/51/2016-8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení predbežného opatrenia vo
výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne
zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti starej matky K. R., a zároveň matku maloletej zaviazal
povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne a otca maloletej zaviazal povinnosťou platiť na
maloletú výživné vo výške 30,- eur mesačne, pričom obaja rodičia sú povinní platiť výživné vždy do

15-teho dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, s účinnosťou
odo dňa doručenia tohto uznesenia. Vo výroku II., odvolaním nenapadnutým, súd ustanovil Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, za opatrovníka na zastupovanie maloletej N. v tomto
konaní.
2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a) a
b), ods. 4, § 77 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a

doplnení) a § 45 ods. 1, 2, 8, § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 31 ods. 2, 3 a 4 ZoR (Zákon o rodine č. 36/2005 Z.
z. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil tým, že vzhľadom na správnosť skutkových
a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom zverení
maloletej do osobnej starostlivosti starej matky, s ktorými sa súd v zmysle § 76 ods. 4 OSP stotožnil,
v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti
dočasného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti starej matky vo výroku I. vyhovel, považujúc

ho za dôvodný, pričom ďalšie dôvody už nebolo potrebné uvádzať. Pokiaľ ide o určenie výživného
rodičom, v časti určenia výživného otcovi súd návrhu vyhovel, považujúc ho za dôvodný, nakoľko
výživným pre maloletú v rovnakej sume 30,- eur bol otec zaviazaný aj naposledy rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 20P/139/2013-18 zo dňa 26.02.2014, ktorým bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky. Matku súd zaviazal mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, nakoľko v súčasnosti nie sú súdu

známe schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky (z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni
vyplýva, že matka je nezamestnaná), preto jej súd určil výživné v minimálnom rozsahu v zmysle § 62ods. 3 ZR (v súčasnosti 27,13 eura). Zároveň súd poukazuje na to, že takýmto výživným bola matka
zaviazaná aj podľa rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17P/20/2011-41 zo dňa 11.11.2011, ktorým
bola zvýšená vyživovacia povinnosť matky k maloletej zo sumy 500,-Sk mesačne na sumu 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to v čase, keď bola maloletá v náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky.
3. Proti tomuto uzneseniu, výlučne proti výroku I. podala včas odvolanie matka, navrhujúc jeho zmenu
tak, aby ho odvolací súd zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, ako aj zamietol
návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti starej matky. Odvolateľka namietala, že súd

vychádzal len zo skutočností uvedených navrhovateľkou v návrhu zo dňa 21.06.2016, ktoré nie sú
pravdivé, návrh podaný matkou navrhovateľky bol podaný len v snahe uškodiť jej, nakoľko nie je
spokojná s jej terajším partnerom. Mal. N. sa toho času nachádza u svojej druhej starej mamy, matky
otca dieťaťa. Je pravda, že narýchlo odišla zo spoločnej domácnosti, nakoľko matka nesúhlasila, aby jej
priateľ strávil u nich noc, maloletá matku fyzicky napadla, matkin priateľ sa snažil odtiahnuť ich od seba,
nie je pravda, že by maloletú akýmkoľvek spôsobom atakoval. Matka sa snaží s maloletou opätovne

nadviazať kontakt. Súd mal pred vydaním napadnutého rozhodnutia vypočuť účastníkov, resp. ďalšie
osoby a až na základe riadne zisteného skutkového stavu mal vo veci rozhodovať, poukazujúc na vek
maloletej, táto sa môže vo veci riadne vyjadriť. Navrhovateľka nemá vhodné bytové podmienky, má
problémy s hygienou, jej byt je často špinavý a zanedbaný.

4. Otec maloletej odvolací návrh nepodal a ani sa nevyjadril k doručenému odvolaniu.

5. Kolízny opatrovník navrhol napádané uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
Zdôraznil dočasný charakter predbežného opatrenia. Poukázal tiež na zápisnicu spísanú na úrade s
maloletou N. dňa 20.06.2016 a s navrhovateľkou dňa 21.06.2016.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému
bolo prípustné odvolanie podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v spojení s § 395 ods. 2 CMP (Civilný mimosporový poriadok
zákon č. 161/2015 Z. z.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení

predbežného opatrenia, tu však pre povahu konania bez viazanosti odvolacími návrhmi podľa § 65 CMP,
a to bez pojednávania (pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa
§ 385 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) a dospel k záveru, že uznesenie
v napadnutej časti treba považovať za správne.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vydanie uznesenia, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil.
8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľke.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.06.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh starej matky
zo dňa 21.06.2016, ktorým sa stará matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by jej
bola maloletá N. dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, matka a otec by boli zaviazaní
výživným každý vo výške 30,00 eur mesačne. Zároveň podala aj návrh vo veci samej rovnakého znenia.

Návrhy odôvodnila tým, že dňa 20.06.2016, sa dozvedela, že jej vnučka dňa 16.06.2016 utiekla od
jej matky, ktorej bola zverená, nakoľko medzi ňou, matkou a jej partnerom prišlo dňa 16.06.2016 ku
konfliktu. Matka maloletej v minulosti neustále striedala partnerov, s týmto posledným, V. N., je už dlhšiu
dobu, avšak ich vzťah je veľmi zlý. Opakovane sa rozišli a opäť sa dali dokopy. Medzi dcérou starej matky
a jej partnerom prichádza k častým hádkam a vraj aj k bitkám, o čom sa starej matke zdôverila vnučka

a potvrdili jej to aj susedia, ktorí vnučke volali, či je po poslednej hádke a bitke medzi ňou, jej matkou
a partnerom v poriadku. Matkin partner, V. N., na vnučku dňa 16.06.2016 kričal, že sa má ísť zabiť,
že má ísť tam, odkiaľ prišla, a že ju k životu nepotrebujú, mama sa vnučky nijako nezastala, dokonca
vnučku obaja napadli i fyzicky. V. N., keď sa v minulosti s dcérou starej matky, F. R., spolu pohádali,dal jej ukradnúť auto, prerezať pneumatiky, stále boli u nich policajti, neustále robil zle i vnučke. Matka
sa s ním rozišla, tomuto rozhodnutiu sa stará matka i vnučka veľmi potešili. Následne sa jedného dňa
vnučka vrátila zo školy domov, už u nich opäť bol, matka vnučku vopred nepripravila, že sú opäť spolu

a že bude u nich bývať. Dcéra sa spolu s partnerom často krát pobili na ulici, robili hocijaké scény. Od
návratu matkinho partnera sa situácia v rodine veľmi zhoršila. Vnučka odišla bývať k priateľovi O. Y.,
na ulicu W. XX, K. I. B., kde bývajú aj jeho rodičia, ktorí o tom vedia, avšak toto nie je trvalé riešenie,
u kamaráta a jeho rodičov môže zostať iba pár dní. Následne nebude mať kam ísť. Stará matka chce,
aby vnučka bola zverená do jej starostlivosti, i vnučka s týmto riešením súhlasí. Vnučka chodí ešte

do školy na Športové Gymnázium v Trnave, v súčasnosti navštevuje druhý ročník školy. Stará matka
už v minulosti mala vnučku zverenú do NOS, keď matka nebola schopná postarať sa o svoje dieťa. I
teraz sa chce o vnučku postarať. Vo svojej domácnosti má stará matka vytvorené vhodné podmienky
pre starostlivosť o ňu. Býva v jednoizbovom byte sama. Má tam dosť miesta i pre vnučku. Chce, aby
vnučka žila v pokojnom prostredí, kde si dokončí školu. Nakoľko u priateľa a jeho rodičov vnučka nemôže
zostať natrvalo a k matke sa už vrátiť nechce, keďže matka nejaví záujem o vyriešenie celej situácie a

ochránenie svojho dieťaťa, stará matka žiada súd, aby nariadil predbežné opatrenie a rozhodol vo veci
samej v zmysle jej návrhov.

10. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení napadnutého uznesenia v časti nariadenia predbežného opatrenia (rešpektujúc princíp

zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CMP) a
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy nariadením neodkladného
opatrenia, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa.

11. Z ust. § 360 a nasl. CMP vyplýva, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo

veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka
ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
12.Vovšeobecnostimožnoskonštatovať,žeideálnymstavomje,keďdieťamôževyrastaťvstarostlivosti

oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo
na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.
V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa, resp. medzi rodičom a jeho partnerom dochádza k dlhodobejším
nezhodám, ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa
zverí aj do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby.

13. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu
i odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mal. Kristína dočasne zverí do osobnej
starostlivosti jej starej matky. Napriek tomu, že vzhľadom na charakter rozhodovania o neodkladnom
opatrení nebolo možné vo veci vykonať riadne dokazovanie, v ktorom by boli zistené všetky rozhodujúce

skutočnosti, tak ako to aj namietala odvolateľka, zo skutočností uvedených navrhovateľkou - starou
matkou maloletej, zo skutočností, ktoré uviedla samotná maloletá pred kolíznym opatrovníkom dňa
20.06.2016, kedy jasne uviedla, že chce byť zverená do starostlivosti starej mame, ako aj z návrhu
kolíznehoopatrovníka,bolopotrebnédospieťkzáveruodôvodnostinariadenianeodkladnéhoopatrenia,
ktorým bude zabezpečené, že maloletá bude vyňatá z konfliktného prostredia u jej matky, pričom

vzhľadom na to, že maloletá dňa XX.XX.XXXX dosiahne plnoletosť, bude mať sama právo sa rozhodnúť,
kde a s kým bude bývať. Zároveň bolo dôvodné prihliadnuť tiež na to, že maloletá už v minulosti bola
zverená starej matke do náhradnej osobnej starostlivosti.
14. Rovnako boli splnené podmienky aj pre úpravu výživného. Cieľom právnej úpravy vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti

- deťom. Rozsah neodkladného opatrenia v prípade ukladania povinnosti platiť výživné, bez ohľadu
na druh vyživovacej povinnosti, je limitovaný zákonom stanovenou nevyhnutnou mierou (§ 366 CMP).
Z toho vyplýva, že výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb
oprávneného, v danom prípade maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie v časti určenia výživného otcovinávrhu dôvodne vyhovel, považujúc ho za dôvodný, nakoľko výživným pre maloletú v rovnakej sume
30,- eur bol otec zaviazaný aj naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/139/2013-18 zo
dňa 26.02.2014, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Matku súd prvej inštancie

správne zaviazal mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, nakoľko v súčasnosti nie sú známe schopnosti,
možnosti a majetkové pomery matky (z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka
je nezamestnaná), preto jej súd správne určil výživné v minimálnom rozsahu v zmysle § 62 ods. 3 ZR
(v súčasnosti 27,13 eura).

15. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného potvrdil ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

16.Onáhradetrovodvolaciehokonanianebolorozhodované,keďžerozhodnutieopredbežnomopatrení
nepredstavuje konečné rozhodnutie (§ 58 CMP).

17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ .
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie

je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (ktorým bol upravený styk s
maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu
prvej inštancie.