Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Pribula
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/271/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212778
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214212778.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: C. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. E., P. nám. XX/X, o zaplatenie 219,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľaprotiuzneseniuOkresnéhosúduKomárnozodňa2.decembra2015,č.k.8C/368/2014-50,
takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, nepriznáva náhradu trov odvolacieho
konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno (prvostupňový súd v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 2. decembra
2015, č. k. 8C/368/2014-50 rozhodol, že pripúšťa, aby na strane odporcu ako vedľajší účastník
do konania vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 93 ods. 2 a 3 OSP.
V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na okresnom súde prebieha konanie o zaplatenie 219,63
eur s prísl. Dňa 24.10.2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
doručilo súdu „Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania“ na podporu žalovaného. Dňa
26.11.2014 doručil navrhovateľ námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že nie
sú splnené podmienky na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania, nakoľko
predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale žaloba na plnenie podaná voči jednej
osobe. Za podstatnú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania považuje navrhovateľ súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, pretože potreba súhlasu
vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Poukázal na to, že s účinnosťou od
01.01.2015 budú v Občianskom súdnom poriadku vykonané zmeny a súčasťou podnetu združenia na
vstup do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet
neprihliadne. Pokiaľ ide o účel vstupu vedľajšieho účastníka, poukazuje na to, že sudca je povinný
ex offo prihliadať na nečestné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, vyjadrenia právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka preto nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa. Zároveň navrhovateľ
namieta, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať zásadne až v sporovom konaní.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej poukázal na to, že zmyslom vedľajšieho
účastníctva je pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Tretia osoba sa stáva vedľajším
účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého
z účastníkov. Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu oznámenie
dňa 24.10.2014. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje iba na návrh. Z ustanovenia § 93
ods. 1 a 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014 nevyplýva, že súčasťou podnetu vedľajšieho účastníka musíbyť zároveň súhlas toho účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní a zo žiadneho ustanovenia
§ 93 O.s.p. nevyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní v len takých veciach, ktorých
predmetom je ochrana práv účastníkov konania tak, že je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci
niekoľko. To, že v tomto konaní je na strane odporcu iba jeden účastník a vedľajší účastník má záujem
na ochrane práv tohto jedného účastníka (t.j. jedného spotrebiteľa), nie je dôvodom na nepripustenie
vedľajšieho účastníka do konania. Pokiaľ ide o súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho
účastníka, je zrejmé, že ak by odporca vyjadril svoj nesúhlas, ktorý nemusí byť žiadnym spôsobom
odôvodňovaný, súd vstup vedľajšieho účastníka nepripustí.
Dňa 01.10.2015 bolo odporcovi doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane, s tým, že má možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Zároveň bol poučený,
že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd má za to, že ku vstupu vedľajšieho účastníka
nemá výhrady a s jeho vstupom do konania súhlasí. Odporca nedoručil súdu žiadne vyjadrenie,
avšak z takéhoto konania odporcu nemožno vyvodzovať tú skutočnosť, že so vstupom vedľajšieho
účastníka nesúhlasí. Cieľom prijatia ustanovenia § 93 ods. 2 je poskytnúť ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia, a súvisí aj s transpozíciou
rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada
rovnakého zaobchádzania a pod. (z osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.), preto
nepripustenie vedľajšieho účastníka z dôvodu, že chýba výslovný súhlas odporcu s jeho vstupom by
bolo v rozpore s účelom, pre ktorý bola právna úprava prijatá.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6 Cdo
357/2012) účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže
naplniť jeho obsah a účel, teda pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom
prispieť k ochrane jeho práv. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí
napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom
(tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc v spore môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému
rozkazu podaný odpor. Rozkazné konanie je tzv. skrátené konanie, ktorého výsledkom je vydanie
rozhodnutia - platobného rozkazu.
Z obsahu spisu vyplýva, že platobný rozkaz vydaný nebol s poukazom na ust. § 172 ods. 9 Občianskeho
súdneho poriadku. V tomto štádiu konania preto už nie je možné hovoriť o tzv. skrátenom konaní. Ak súd
platobný rozkaz nevydá, nariadi pojednávanie (§ 172 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu vyplýva, že termín
pojednávania ešte nebol stanovený, avšak odporcovi bol do vlastných rúk doručovaný návrh na začatie
konania spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a výzvou na vyjadrenie.
S ohľadom na predmet sporu, ktorým je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je vstup združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dôvodný a zákonom prípustný, pretože v
prejednávanej veci nejde o konanie, v ktorom zákon vylučuje účasť vedľajšieho účastníka. Vzhľadom
na uvedené, ako aj s poukazom na skutočnosť, že odporca nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane, súd o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodol
tak, že jej nevyhovel a pripustil, aby vedľajší účastník do konania na strane odporcu vstúpil.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 220 OSP napadnuté uznesenie
zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane do konania sa nepripúšťa a zaväzuje vedľajšieho
účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania.
Uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka do občianskoprávnych upravuje vládny návrh novely
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. z., ktorá má nadobudnúť účinnosť 01.01.2015 a tento
návrh v dôvodovej správe reaguje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky v
občianskoprávnych veciach. Vychádza tiež zo záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a taktiež zohľadňuje aj závery rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie so
zámerom odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho
súdneho konania. Návrh dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku a
odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho
súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národne
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a poukázal na ust. § 93 ods. 3 OSP,
v ktorom sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ako vedľajší účastník vstupuje do
konania z vlastného podnetu združenie podľa osobitného predpisu, súčasťou podnetu musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada.“ Návrh vychádza zo
záveru judikatúry NS SR, že ani vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom
chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovialebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (viď. R 62/2014). Súdny dvor Európskej únie v
rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca
niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania nie je v rozpore s právom Európskej únie.
V rozhodnutí konštatoval, že odmietnutie pripustenia vedľajšieho účastníctva v konaní týkajúcom sa
spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv,
ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu. Podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže
združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného
spotrebiteľom. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na
strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, čo vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013,
v zmysle ktorého: „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného
účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať“. Účel
procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený,
len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd musí mať vždy jasno, či účastník,
ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Na
uvedenú skutočnosť poukázal aj NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013
a odvolateľ tiež poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/375/13 zo dňa
19.06.2013.
Odporkyňa ani vedľajší účastník, ktorý má na jej strane vystupovať, sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSPbezprejednanianaodvolacompojednávaní(podľa§214ods.2OSP)dospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom (žalobou) zo dňa 24.06.2014 proti
odporkyni domáhal zaplatenia sumy 219,63 eura s príslušenstvom a svoj nárok odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca uzavrel s odporkyňou (žalovanou) Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby odporkyni, ktorá si nesplnila svoju povinnosť riadne
zaplatiť cenu za poskytnuté služby.
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v písomnom podaní zo dňa 22.10.2014, ktoré bolo
prvostupňovému súdu doručené dňa 24.10.2014, oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník
na podporu odporkyne. Prvostupňový súd oznámil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do
konania účastníkom konania. Navrhovateľ prevzal oznámenie o vstupe dňa 28.11.2014 a písomným
podaním zo dňa 24.11.2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.11.2014 namietol vstup vedľajšieho
účastníka do konania z dôvodu, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho
vstup do konania.
Odporkyňa sa k vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje
do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej
stránke a svoje rozhodnutia aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza, že zákon umožňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo
odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať buď na výzvu účastníka konania, alebo na podnet
samotného vedľajšieho účastníka, a to kedykoľvek od okamžiku začatia konania až do vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu. Súd sa zaoberá prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za predpokladu,že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Novela Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom od 01.01.2015 doplnila ustanovenie § 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je,
že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
Základným princípom materiálneho právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného zahrňuje
aj princíp zákazu retroaktivity, preto bol odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne na
daný prípad neaplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01.01.2015. Odvolací súd,
poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 2013 sp. zn.
3Cdo 280/2013 dodáva, že ani v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu sama
skutočnosť, že právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa prejavila vôľu vstúpiť
dourčitéhokonania,bezďalšiehoešteneznamenala,žejejprocesnýúkonvyjadrujúcitútovôľuvyvolával
vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods.
2 OSP ešte neznamenal, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka bol
vždy prípustný. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedal zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého
oznámil účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzval ich,
aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci mohli vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uvedený postup bol zachovaný aj v danom prípade
a to oznámením vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania navrhovateľovi, ako aj
odporkyni, ktorá vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
im žiadne trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.