Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1Er/16/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3798896859
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3798896859.2

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Z. V., I.. XX.XX.XXXX, I. Z. L. XXX/X, Z. -
L., E.. XX.XX.XXXX, o vymoženie 946,43 eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr.
Jaroslava Kabáča so sídlom Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 12.12.1997 na Exekútorský úrad Ľudmily Miklovičovej so sídlom Nová 134,
Považská Bystrica, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 946,43 eur a
trov exekúcie. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Sociálnej
poisťovne,pobočkaPovažskáBystricač.254/97/a/SZČOzodňa26.06.1997ač.254/97/b/SZČOzodňa
26.06.1997. V zozname súdnych exekútorov vedenom Slovenskou komorou exekútorov bolo zistené, že

dňom 09.11.2001 bol poverenému súdnemu exekútorovi ustanovený náhradník - JUDr. Kabáč Jaroslav,
ExÚ Považská Bystrica

2. Uznesením č.k. 1Er/16/1998-17 zo dňa 24.07.2015 súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za
neprípustnú,zastaviljuazaviazaloprávnenéhonanáhradutrovexekúciesúdnemuexekútorovivovýške
75,25 eur. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník.

3. Proti výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že
nesúhlasí s priznanou odmenou, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 08.12.1997 a povinný zomrel
dňa 01.05.2013, teda 16 rokov po začatí exekučného konania, pričom túto skutočnosť oprávnený
nemohol ani pri náležitej opatrnosti pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie predvídať. Náležitá
opatrnosť nemôže u oprávneného automaticky zahŕňať predpoklad možnej nemajetnosti povinného.

Možnosťuložiťnáhradutrovexekúcieoprávnenémuprichádzadoúvahyvtedy,akkobjektívnejskutkovej
okolnosti zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného pristúpia aj konkretizované
okolnosti subjektívnej povahy - procesné zavinenie oprávneného. Zároveň poukázal aj na dikciu
zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť,
nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú
možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený žiadal,

aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávneným. V prípade, ak súd rozhodne
o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie žiadal, aby nebola súdnemu exekútorovi priznaná
odmena podľa časovej špecifikácie.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že aj v tomto prípade ide o exekúciu
začatú pred 30.04.2008, t.j. exekúcia začala 12.12.1997, čiže súdny exekútor má nárok na odmenu pri

zastavení exekúcie pozostávajúcu z počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a tiež z paušálnej
sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Je nepopierateľné, že nárok súdneho exekútora na trovyexekúcie je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti
s exekučnou činnosti v exekučnom konaní EX 583/97 v prospech oprávneného preukázateľne vykonal,
tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy
exekúcie, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom ustanoveniami Exekučného poriadku nie
je v týchto prípadoch náhrada trov exekúcie upravená, je toho názoru, že súd postupoval správne, keď
podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnej do 30.04.2008 a § 203 Ex. por. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,25 eur.

5. Podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že proti výroku uznesenia č.k. 1Er/16/1998-17 zo dňa 24.07.2015 o trovách

exekúcie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom,
bolo počas účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v
odvolacej lehote podané odvolanie, predmetný výrok uznesenia č.k. 1Er/16/1998-17 zo dňa 24.07.2015
o trovách exekúcie bol zo zákona zrušený a vo veci opätovne rozhodne sudca.

7. Súdny exekútor si v zmysle § 14, 15 a 22 citovanej vyhlášky hodinovú odmenu vo výške 106,24 eur,
paušálnu odmenu vo výške 29,88 eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 12,91 eur + DPH, spolu
178,84 eur.

8.Podľa§196Ex.por.účinnéhovčasezačatiaexekúciezavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

9. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

10.Podľa§200ods.1Ex.por.účinnéhovčasezačatiaexekúcietrovamiexekúciesúodmenaexekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na

účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

12. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

13. Súd na základe odvolania podaného oprávneným preskúmal trovy exekúcie. Súd uvádza, že súdny
exekútor má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu
času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však
povinný zanikol ako subjekt práv a povinností ku dňu 01.05.2013 bez právneho nástupcu, preto mu
povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť.

14. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov
uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203
Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v

priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku
zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po
splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod
zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.

15. Súd konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, bolo
do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom
predmetné exekučné konanie začalo dňa 18.11.1998. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235
ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu
nemajetnostipovinného.Súdpoukazujeinato,žeustanovenie§203Exekučnéhoporiadkuvpríslušnom

znení predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému,
a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 12/2005 zo dňa 13.01.2005 konštatoval,
že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť
súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie

obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia
a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Súd poukazuje na právne názory
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené napríklad v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa
27.09.2012 o aplikácii § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení platnom a účinnom do 31.01.2002
na konania začaté do tohto dátumu.

16. Z dôvodu, že Najvyšší súd už opakovane judikoval že v prípade, ak dôjde k úmrtiu povinného a
zastaveniu dedičského konania pre jeho nemajetnosť, prichádza do úvahy aj zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd preskúmal túto okolnosť, ktorá by
mohla mať význam z hľadiska možnosti zaviazania na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd zistil,
že podľa vyššie uvedenej súčasnej praxe a s poukazom na vyššie uvedené nemožno v tomto prípade

postupovať z dôvodu, že exekučné konanie začalo v roku 2001 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. V
ustanovení § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neexistovala možnosť zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd musel v tomto prípade vyhlásiť exekúciu za neprípustnú
a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) a nie zastaviť ju pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1

písm. h) v znení účinnom od 1.2.2002. Na podporu súd odkazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyjadrený v rozhodnutí 2 M Cdo/15/2011 zo dňa 27.9.2012.

17. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení
náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, úmrtie pôvodného povinného a ani výsledok

dedičského konania. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnemu
exekútorovi dňa 12.12.1997 a povinný zomrel až dňa 01.05.2013. Preto súd dospel k záveru, že nie je
daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení
účinnom do 31.1.2002.

18. Súd s poukazom aj na názor vyjadrený Ústavným súdom SR má za to, že súdnych exekútorov
treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby
spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom
vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom
konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových

výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných
nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone
rozhodnutí.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani

oprávneného, súd vyhovel námietke oprávneného uvedeného v odvolaní a súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.