Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Cabadajová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115218599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej
veci navrhovateľa: spol. TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717
769, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom
kancelárie S.. X. M. 6, M., proti odporcovi: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, Z. S. X., o
zaplatenie 343,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 27C/298/2015-23 zo dňa 30. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd návrh vo

zvyšku zamietol o náhrade trov konania, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním, ponecháva nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
248,75 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,75 eur od
25.05.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku

návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi na účet splnomocneného zástupcu
navrhovateľa JUDr. Vratislava Šteffeka trovy konania v sume 9,17 eur titulom trov právneho zastúpenia
a v sume 37,51 eur titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 115a, § 156, § 200 O.s.p., § 497 Obchodného
zákonníka, ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 37, § 39, § 52, § 53, § 544, § 517 OZ,
§ 3, § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom :

Nesporne bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ, ako veriteľ, uzatvoril s odporcom, ako dlžníkom,
dňa 13.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320140130. Na základe tejto zmluvy poskytol
navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver v sume 250,- eur s dohodnutým celkovým úrokom vo výške

20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a servisným poplatkom vo výške 18 % z istiny
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver navrhovateľovi v
13 mesačných splátkach, a to 1. až 3. splátka vo výške 1,25 eur a 4. až 13. splátka vo výške 34,13
eur so splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšími splátkami až do úplnéhozaplatenia, splatnými 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z poskytnutej istiny úveru 250,-
eur odporca uhradil navrhovateľovi sumu 1,25 eur. Zostatok istiny úveru tak predstavuje sumu 248,75
eur. Keďže v priebehu konania nebolo preukázané, že by odporca z uvedenej sumy akúkoľvek časť

zaplatil, bolo návrhu navrhovateľa v tejto časti uplatneného nároku, ako plne dôvodnému, vyhovené.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 248,75 eur od 25.05.2014 do zaplatenia, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že dňom
24.05.2014 navrhovateľ vyhlásil celý úver odporcu za splatný, a teda deň nasledujúci 25.05.2014 sa
odporca v zmysle citovaných ustanovení OZ dostal s plnením jeho dlhu do omeškania a je povinný platiť

úroky z omeškania vo výške podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške o
5 percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku
dňu 25.05.2014, t.j. 0,25 %.
Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., súd zisťoval, či zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve sa uvádza, že odporca sa zaväzuje úver splácať v 13 mesačných splátkach, a to 1. až 3.
splátka vo výške 1,25 eur a 4. až 13. splátka vo výške 34,13 eur so splatnosťou prvej splátky na 10.
deň po uzavretí zmluvy a ďalšími splátkami až do úplného zaplatenia, splatnými 30. deň po splatnosti

predchádzajúcej splátky..

Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že
povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy

z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v

konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká
časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej
položky osobitne). Preto nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky 1,25 eur,
resp. 34,13 eur pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala by byť v nej oddelene uvedená

výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda aká časť takto určenej splátky
bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných
poplatkov).Podľazisteniaokresnéhosúdutovšakvdanomprípadetakneboloapožiadavkanapresnosť
vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je.
Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu

absencie uvedenej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov, a preto návrh bol vo zvyšku uplatneného
nároku zamietnutý.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 248,75 eur a úroku
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,75 eur od 25.05.2014 do zaplatenia. Neúspech
navrhovateľa predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia istiny 95,- eur, úroku z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 95,- eur od 25.05.2014 do zaplatenia.
V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by odporca

zaplatil, resp. bola zaviazaný navrhovateľovi zaplatiť istinu 343,75 eur (ako bola žiadaná návrhom na
začatie konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 343,75 eur od 25.05.2014
do zaplatenia (t.j. pre účely výpočtu úspechu vo veci do dňa vyhlásenia rozsudku - 30.09.2015), teda pre
účely výpočtu úspechu vo veci priznanie sumy celkom 268,17 eur, tak navrhovateľ bol priznaním istiny
248,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,75 eur od 25.05.2014 do

zaplatenia úspešný v 72,36 %, neúspešný bol v 27,64 %. Čistý úspech navrhovateľa vo veci (úspech
mínus neúspech) predstavuje 44,72 %, v ktorom pomere má navrhovateľ podľa vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP voči odporcovi nárok na náhradu trov konania.Navrhovateľ si uplatnil v rámci vyčíslenia trov konania v návrhu na začatie konania trovy konania titulom
náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a titulom náhrady trov právneho
zastúpenia v celkovej sume 104,38 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony

právnej služby, a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania.
SúdpreskúmalnavrhovateľomuplatnenýnárokzhľadiskajehosúladuspríslušnýmiustanoveniamiOSP
a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl.") a navrhovateľovi proti odporcovi priznal náhradu
trov konania celkom v sume 46,68 eur, predstavujúcu 44,72 % zo:

A/ zaplateného súdneho poplatku v sume 20,50 eur (priznaná náhrada v sume 9,17 eur)
B/ trov právneho zastúpenia v sume celkom 83,88 eur (priznaná náhrada v sume 37,51 eur)
spočívajúcich v tarifnej odmene advokáta, režijnom paušále advokáta a náhrade DPH advokáta

(náhrada DPH bola priznaná podľa § 18 ods. 3 vyhl., keďže z evidencie Finančného riaditeľstva SR mal
súd preukázané, že splnomocnený zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom výška DPH je v
roku 2015 20 %) za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §
10 ods. 1 vyhl. v sume 26,56 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 8,39 eur, náhrada DPH

podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 6,99 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania
podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 26,56 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. v sume 8,39 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 6,99 eur.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výškach uvedených vo výroku tohto

rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa JUDr. Vratislava Šteffeka, a to v súlade s
ustanovením§149ods.1OSP,podľaktorého,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh
vo zvyšku zamietol a o náhrade trov konania, podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku
napadnutého odvolaním zmeniť tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávne

zisteného skutkového stavu, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje určenie splátok ako aj
zloženie, konkrétne v časti zmluvy je uvedené, že „dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver
riadne a včas vrátane úroku a servisného poplatku v mesačných splátkach, a to nasledovne : v prvých
dvoch mesačných splátkach vo výške 1,35 eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných
desiatich mesačných splátkach vo výške 34,13 eur (istina vo výške 73,26%, úrok vo výške 13,55 % a

servisný poplatok vo výške 13,19% z každej jednotlivej splátky)...“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z. , a preto nemal byť úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212
ods. 1 O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním
potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého

odvolaním ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade

s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci ako ja zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej

neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v podanom odvolaní, a na ktoré poukazoval odvolateľ
aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v

spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.