Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/702/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215929
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714215929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Ing. G. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom D., V. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, so
sídlom D., L. XX, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so
sídlom Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 2.371,01 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 7C/6/2015-54 zo dňa 20. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý titulom náhrady trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy právneho
zastúpenia, zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa sumu 109,64 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.371,01 eur titulom náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci. Vychádzal z toho, že za škodu
zodpovedá v mene štátu Generálna prokuratúra SR, keďže v zmysle § 4 ods. 1 v spojení s § 3
ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR koná v mene štátu len v prípade
súčasného splnenia kumulatívnych podmienok vymedzených v označených zákonných ustanoveniach;
k čomu v súdenej veci nedošlo. Okresný súd konštatoval, že na základe podania navrhovateľa (v

pozíciiobvineného)bolorozhodnutímgenerálnehoprokurátorazrušenéuznesenieOkresnejprokuratúry
v Martine (ako aj uznesenie vyšetrovateľa) z dôvodu, že ním bol porušený zákon v neprospech
navrhovateľa/obvineného. Doplnil, že na žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody Generálna prokuratúra SR vôbec nereagovala. Okresný súd v otázke samotnej
výšky škody uviedol, že táto bola riadne preukázaná, dokladovaná a nebola ani zo strany odporcu
spochybňovaná; suma 2.371,01 eur predstavuje účelne vynaložené trovy obhajoby.
2. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnému navrhovateľovi

priznal ich náhradu v sume 567,15 eur.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval predovšetkým na nesprávne vyhodnotenie
otázky, ktorý štátny orgán je v prejednávanom prípade príslušný konať v mene štátu. „Titulom náhrady
škody“ je totiž uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení obvinenia navrhovateľovi. Takéto
uznesenie bolo/je účinné a vykonateľné už jeho vydaním. Nadväzne - podľa odvolateľa - je „absurdné“

vychádzať zo skutočnosti, že škodu spôsobil prokurátor (prokuratúra). Naopak, v konečnom dôsledku
to bola práve Generálna prokuratúra SR, ktorá zrušila nezákonné uznesenie vyšetrovateľa o vznesení
obvinenia, a preto „nemôže zodpovedať za škodu a konať v mene štátu“; za štát malo teda konať
Ministerstvo vnútra SR. Pokiaľ okresný súd uvedené neakceptoval, nielenže vec nesprávne právneposúdil, ale aj účastníkovi (Slovenskej republike) odňal možnosť konať pred súdom. Na záver odporca
doplnil, že nesprávne označenie účastníka konania, ktorý koná za štát, predstavuje tiež nedostatok
podmienok konania.

4. Navrhovateľ nesúhlasil s odvolacou argumentáciou odporcu a žiadal rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Uviedol, že skutočnosť, že generálny prokurátor zrušil uznesenie okresnej prokurátorky v
Martine ako nezákonné, nemá nič spoločné s určením orgánu, ktorý koná za Slovenskú republiku.
Odvolateľ ani bližšie (právne) nevysvetľuje, prečo by zodpovednosť malo niesť ministerstvo vnútra,

keďže prokurátor je „pánom prípravného konania“. Uznesenie o vznesení obvinenia sa doručuje aj
prokurátorovi, ktorý má oprávnenie takéto uznesenie zrušiť nielen na podklade sťažnosti podanej
obvinenou osobou (§ 206 ods. 1 Tr. por.). Prečo tak prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin v súdenej
veci neurobila, nie je známe. Takýmto postupom pritom mohla zabrániť vzniku škody.
5. V súvislosti s aplikáciou § 4 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ zdôrazňoval,
že na to, aby vo veci za štát konalo Ministerstvo vnútra SR, musí byť (prioritne) splnená prvá podmienka,

t.j. že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa. V súdenej veci však konajúca
prokurátorka takúto sťažnosť zamietla. Navrhovateľ tiež poukázal na nečinnosť prokuratúry v štádiu, keď
jej bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý postoj odporuje
povinnosti vymedzenej v § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

7. Na základe argumentácie odvolateľa, ktorou je odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný,
je podstatou odvolacieho prieskumu posúdenie, či v prejednávanom prípade orgánom, ktorý koná
za štát, je Generálna prokuratúra SR, alebo Ministerstvo vnútra SR. Zo všeobecného hľadiska ide o
situáciu, ku ktorej dochádza v rámci trestného stíhania (osobitne v štádiu prípravného konania), v ktorom
procese sú činné tak orgány ministerstva vnútra, ako aj prokuratúra. Dlhodobejšie nejasnosti súdnej

praxe pri aplikácii pôvodnej úpravy zákona č. 514/2003 Z.z. ohľadne orgánu konajúceho v mene štátu
v dotknutých situáciách mala vyriešiť jeho novelizácia zákonom č. 412/2012 Z.z. Hoci dotknutý text
(aktuálne znenie § 4 ods. 1 písm. b/ zákona š. 514/2003 Z.z.) z legislatívno-technického hľadiska sa
nejaví ako najvhodnejší, pomerne jednoznačne vymedzuje situácie, kedy jedine v konaní môže ako
orgán konajúci za štát vystupovať Ministerstvo vnútra SR.

8. V konkrétnostiach súdenej veci je významnou situácia predpokladaná v bode 1 označeného
zákonného ustanovenia. V jej zmysle (s čiastočným zjednodušením) v mene štátu koná Ministerstvo
vnútra SR, ak škodu spôsobil vyšetrovateľ a prokurátor nezamietol sťažnosť proti jeho uzneseniu a
(súčasne) nepodal obžalobu. Okresný súd správne zdôraznil, že na to, aby bolo v mene štátu činné

ministerstvo vnútra, musia byť splnené obe kumulatívne podmienky, t.j. prokurátor nezamietol sťažnosť
a nepodal obžalobu. V podmienkach prejednávaného prípadu však konajúca prokurátorka sťažnosť
navrhovateľa (v postavení obvineného) zamietla, čím nie je naplnená už prvá podmienka (v tomto smere
plne primerane reaguje na odvolanie odporcu navrhovateľ), čo nadväzne logicky vylučuje súčasné
splnenie oboch podmienok a tým aj „zodpovednosť“ ministerstva vnútra. Z daného titulu je dôvodným

záver o tom, že orgánom konajúcim v mene štátu v súdenej veci je Generálna prokuratúra SR (§ 4 ods.
1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.).

9. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2016 bolo publikované
rozhodnutie, ktoré (parafrázované opäť s čiastočným zjednodušením) vo svojej právnej vete konštatuje,

že ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa a podal obžalobu v trestnej veci
orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003
Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra SR. Uvedená situácia (odlišná od skutkových okolností
súdeného prípadu) však nepredstavuje jedinú, v ktorej bude v mene štátu konať generálna prokuratúra.

10. Konanie ministerstva vnútra je totiž podmienené výlučne a výslovne len súčasným splnením dvoch
podmienok (prokurátor sťažnosť nezamietol a obžalobu nepodal). Akákoľvek negácia týchto podmienok
vylučuje postavenie ministerstva vnútra ako orgánu konajúceho za štát vo veci náhrady škody podľa §4 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona š. 514/2003 Z.z. To znamená, že ministerstvo vnútra nebude za štát
konať v situáciách, keď
· prokurátor sťažnosť zamietol a obžalobu podal (situácia vymedzená vo vyššie spomínanom R 6/2016)

· prokurátor sťažnosť nezamietol a obžalobu podal
· prokurátor sťažnosť zamietol a obžalobu nepodal;
pretože všetky tieto situácie predstavujú negáciu zákonom definovaných kumulatívnych podmienok
(zloženého výroku vytvoreného logickou operáciou konjunkcie).

11. Len na okraj krajský súd dodáva, že neobstojí ani tvrdenie odvolateľa o tom, že prokuratúra v
procese trestného stíhania navrhovateľa sa nedopustila žiadnej nezákonnosti, a preto je vyvodzovanie
zodpovednosti voči nej „absurdné“. Je nepochybné, že zamietajúce uznesenie prokurátorky Okresnej
prokuratúry Martin sp. zn. 2 Pv 256/12 z 22.11.2013 bolo uznesením generálneho prokurátora sp. zn.
IV Pz 304/13/1000 z 5.5.2014 zrušené z dôvodu, že ním bol porušený zákon v neprospech obvineného
(navrhovateľ). Predmetnú skutočnosť odvolateľ vo svojej argumentácii pomerne účelovo obchádza.

12. V širších súvislostiach krajský súd dopĺňa, že účelom konaní o náhradu škody spôsobenú pri výkone
verejnej moci nie je „súboj“ ministerstva vnútra a generálnej prokuratúry o to, kto z nich v tej-ktorej veci
má konať za štát, ale naplnenie materiálnej podstaty princípu právneho štátu.

13. Z doteraz uvedeného je zrejmé, že odvolacie dôvody odporcu boli neopodstatnené, pričom neboli

zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok preto vo veci samej potvrdil.

14. Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania bola významná i pre potvrdenie výroku
o náhrade trov konania. Odvolateľ síce napádal aj tento výrok, ale vo vzťahu k nemu neposkytol

žiadnu konkrétnejšiu (proti)argumentáciu. Následne jeho odvolanie nie je spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť dotknutého výroku. Len pre úplnosť krajský súd konštatuje, že okresný súd náležite
posúdil zásadu úspechu sporových strán v konaní a trovy uplatňované stranou navrhovateľa podrobil
primeranému prieskumu.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 109,64 eur. V odvolacom konaní bol totiž navrhovateľ úspešný
(odvolaniu protistrany nebolo vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. má
právo na náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

16. Predmetom odvolacieho konania bola čiastka 2.371,01 eur, t.j. v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z. z. je základnou tarifnou sadzbou suma 101,25 eur. K predmetnej čiastke sa pripočítava režijný paušál
8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo celkom činí 109,64 eur (101,25 + 8,39). Keďže právne
zastúpenie navrhovateľa pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež túto čiastku je odporca povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

17. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. V zmysle § 156 ods. 4 v
spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. je odvolací súd viazaný vyhláseným rozsudkom. Predmetná viazanosť
sa týka (okrem iného) aj poučenia o opravnom prostriedku, či označovania strán sporu. K písomnému

vypracovaniu rozsudku však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam
(osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozhodnutia
čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. číslovanie odsekov odôvodnenia, či podpísanie
rozhodnutia všetkými členmi senátu.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.