Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228673
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228673.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa : F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Q. ul. XX, zastúpená
Advokáti Heinrich s.r.o. so sídlom Nitra, Skautská 12, adresa na doručovanie: Bratislava, Lombardíniho
22b, IČO: 36 865 966, proti odporcovi: Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska
3179/3,IČO:44138369,zastúpenýAdvokátskoukanceláriouAKAKs.r.o.sosídlomBratislava-Ružinov,
Slowackého 56, IČO: 47 236 230, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2015, č. k. 19C/511/2015-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 OSP) uznesením zo dňa 15.decembra 2015,
č. k. 19C/511/2015-34 ( ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie

konania zo dňa 30.10.2015. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 24.9.2015 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Nitra, v obci J., v kat. úz. J., parcela registra „C“, zapísanej na LV č. XXXX-
parc.č. XXXX/X-orná pôda o výmere 2736 m2.
Odporca dňa 30.10.2015 žiadal o prerušenie konania v zmysle § 109 ods.2 písm. c/ OSP do
skončenia trestného konania ČVS:PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, nakoľko bolo začaté trestné stíhanie vo

veci skupovania pozemkov, keďže v trestnom konaní môžu byť zistené významné okolnosti , ktoré
sú spôsobilé preukázať, či zo strany odporcu, resp. osôb konajúcich za odporcu prišlo k zneužitiu
neskúsenosti a dôverčivosti navrhovateľa tak ako to vyplýva z § 265 ods.1 Trestného zákona.
Súd prvého stupňa konštatoval, že v ustanovení § 109 ods.2 OSP sú uvedené prípady, v ktorých je
súdu daná možnosť prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, t. j. súd môže, nemusí
po preskúmaní opodstatnenosti dôvodov konanie prerušiť. Ustanovenie § 109 ods.2 písm. c/

OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, zo znamená také prerušenie konania, ktoré nie je
pre samotné konanie nevyhnutné . Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými
procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Uviedol, že v danom prípade
nie je dôvod na prerušenie konania, lebo predmetom konania je predaj poľnohospodárskej pôdy nad
2000 m2 a úlohou súdu bude ako prvé vyriešiť otázku, či pri prevode vlastníckeho práva sa postupovalo
v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. V prípade zistenia, že odporca nepostupoval v súlade so zákonom, by
bolo predčasné riešiť otázku, či je zmluva v rozpore s ust. § 39 a 39a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Takéto konanie, kde by súd skúmal okolnosti neplatnosti kúpnej zmluvy skôr ako postup v
zmysle citovaného zákona, by bolo nehospodárne.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa nesprávne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieva sa, že pri vyhotoveníUznesenia 19C/511/2015-34 prišlo k chybe v písaní, keď v uvedenom Uznesení je číslo konania
19C/511/2015-34, avšak spor vyššie uvedených účastníkov je doposiaľ vedený pod spisovou značkou
9C/435/2015.

Vytýkal súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, či si súd pripojil vyšetrovací
spis, aby sa náležite oboznámil s jeho obsahom a na základe vykonania tohto dôkazu dospel k záveru ,
žeprerušeniekonanianiejedôvodnéapotrebné.Zodôvodneniasúdnehorozhodnutiavôbecnevyplýva,
aké úkony a či vôbec nejaké úkony urobil súd smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania
a v akom štádiu je predmetné konanie. Odporca má za to, že uvedené je nevyhnutné a je to potrebné

považovať za kľúčovú otázku, na ktorú súd musí dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď, a to práve v
kontexte toho, z akého dôvodu sa odporca domáhal prerušenia konania.
Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľka sa domáha určenia vlastníckeho práva, pričom súd si
musí ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku neplatnosti ( absolútnej) zmluvy, na základe ktorej malo
prísť k prevodu vlastníckeho práva, a to z viacerých dôvodov, ktoré majú spôsobovať, že zmluva je
absolútne neplatná Na absolútnu neplatnosť zmluvy je súd povinný prihliadať ex officio, a teda v tomto

smere aj vykonávať dokazovanie. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zrejmé, ako by súd už v tomto
štádiu konania a bez toho, že by sa odporca vyjadril k meritu veci) prejudikoval, že zmluva je absolútne
neplatnázdôvodu,žeprišlokporušeniuzákonač.140/2014Z.z.,apretovykonaniedokazovaniavtomto
smere je nadbytočné. Súd nemôže jednotlivé dôvody neplatnosti priorizovať a voliť v akej postupnosti
tieto bude skúmať a a ktoré bude prihliadať ako prvé. Odporca má za to, že práve naopak, ak by zistil, že

v prejednávanej veci neprišlo k porušeniu zákona č. 140/2014 Z.z., musel by vo veci vykonávať ďalšie
dokazovanie, čo je naopak oveľa menej hospodárne ako smerovať dokazovanie k zisťovaniu všetkých
dôvodov, pre ktoré má byť zmluva absolútne neplatná.
Odporca trvá na tom, že pre rozhodnutie súdu má v tomto prípade význam otázka, ktorá sa rieši v
kompetencii iného orgánu a to v trestnom konaní. V tomto prípade sa rieši aj otázka, ktorá s poukazom

na ustanovenie § 135 ods.1 OSP spadá do kompetencie iného orgánu, t. j. súd si ju nemôže posúdiť
sám. Pokiaľ by aj súd nazeral na odpoveď na túto otázku len ako na prejudiciálnu v kontexte dikcie
ustanovenia § 135 ods.2 OSP, má za to, že je potrebné túto otázku posúdiť veľmi citlivo, nakoľko
prípadné rozhodnutie iného orgánu by mohlo podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by
totiž v podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci

samej, môže spôsobovať aj existenciu dôvodu na obnovu konania odľa § 228 ods.1 OSP.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že sú splnené všetky predpoklady na prerušenie
konania v súlade s ustanovením § 109 ods.2 písm. c/ OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že prerušuje konanie spisová značka 9C/435/2015, a to až do právoplatného
skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že nie je zrejmé, prečo odporca
uvádza, že napadnuté uznesenie má nesprávne číslo konania. Žaloba bola podaná navrhovateľom
dňa 24.9.2015, pričom súd vec prijal, náhodným výberom priradil zákonnému sudcovi a určil číslo
konania 19C/511/2015. Pokiaľ odporca uvádza číslo konania 9C/435/2015, tak toto konanie sa týkalo
predbežného opatrenia vydaného pred podaním žaloby samej, ktorá má samozrejme vlastné číslo

konania. Číslo konania je na napádanom uznesení uvedené správne. Súd prvého stupňa sa v
napádanom uznesení riadne vysporiadal s návrhom odporcu a jeho argumentáciou a rovnako jasným
a zreteľným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia nevyžaduje podrobnú
odpoveď na každý argument účastníka konania. Skutočnosť, či súd mal alebo nemal pripojený
vyšetrovací spis nemá nič spoločné s riadnym odôvodnením napádaného rozhodnutia. Nie je zrejmé, k

čomu si mal súd vyžiadať vyšetrovací spis. Odporca uvádza, že k „porovnaniu“ opodstatnenosti dôvodov
uvedených v návrhu na prerušenie konania a obsahu vyšetrovacieho spisu. Súd však vychádzal z
dôvodovuvedenýchvnávrhuodporcu,t.j.jenadbytočné,abysitietodôvody„overoval“vovyšetrovacom
spise. Z vyšetrovacieho spisu by súd nezistil viacej okolností ako tie, ktoré aj tvrdil odporca. Porušenie
práva na spravodlivý súdny proces nemožno chápať tak, že uznesenie súdu nie je v obsahu ako

očakáva ( alebo si želá( účastník konania. Nedošlo k žiadnemu porušeniu práva na spravodlivý
proces pre údajné neúplné odôvodnenie rozhodnutia. pre údajné neúplné odôvodnenie a nedošlo ani
k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu.
Navrhovateľka uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti
právneho úkonu- Kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2015. Túto neplatnosť odvodzuje z toho, že právny

úkon- kúpna zmluva je zo strany predávajúceho realizovaný fyzickou osobou nepodnikateľom
(navrhovateľkou), pri ktorej odporca zneužil jej tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť a finančnú závislosť, pričom na základe tohto právneho úkonu získal
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere(nehnuteľnosť v hodnote podľa výkupových cien určených znaleckým posudkom vo výške 41.340,96
EUR oproti kúpnej cene v Kúpnej zmluve vo výške 1.915,20 EUR) , je tento právny úkon absolútne
neplatný v zmysle § 39a OZ. Vzhľadom k tomu, že predmetná nehnuteľnosť je poľnohospodárskym

pozemkom, jeho prevod mohol nastať len v súlade so zákonom č. 140/2014 Z.z. a v prípade, ak neboli
dodržané podmienky zákona č. 140/2014 Z.z. , je predmetná Kúpna zmluva neplatná z dôvodu podľa
§ 39 OZ.
Podľa vyjadrenia odporcu má ísť o trestné stíhanie ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, v ktorom sa
preveruje možné spáchanie trestného činu podľa § 265 Trestného zákona (zneužívanie

informácií v obchodnom styku). Zo skutkovej vety tohto trestného činu vyplýva, že ide o zneužitie
informácie, ktorú podľa skutkových okolností mohol mať odporca (resp. iné osoby, ktoré ich poskytli
odporcovi) ako kupujúci, nie navrhovateľka ako predávajúca. Skutočnosť, či odporca pri realizácii kúpy
zneužil informácie, resp. či sa nejaká iná osoba na strane kupujúceho dopustila trestného činu podľa §
265 TZ, nemá žiaden vzťah ku správaniu sa navrhovateľky, na jej neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť a finančnú závislosť, ani na okolnosť, že predmetnou Kúpnou

zmluvou bola získaná majetková hodnota v hrubom nepomere so vzájomným plnením. K uvedeným
okolnostiam mohlo dôjsť aj v prípade, ak by sa odporca sa dopustil trestného činu, ale aj v prípade,
žeby sa trestného činu nedopustil. Výsledky trestného konania, teda zistenie, či niekto spáchal trestný
čin podľa § 256 TZ nemá žiaden vplyv na okolnosť podľa písmena a/, teda na prvý dôvod neplatnosti
Kúpnej zmluvy. Skutočnosť, či odporca pri realizácii kúpy zneužil informácie, resp. či sa nejaká iná osoba

na strane kupujúceho dopustila trestného činu podľa § 265 ZT, nemá žiaden vzťah k zisteniu, či boli
splnené podmienky predaja poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 140/2014 Z.z., najmä v súvislosti
so zákonným postupom pri predaji poľnohospodárskej pôdy nad 2000 m2. Výsledky trestného konania-
zistenie, či niekto spáchal trestný čin podľa § 256 TZ nemá žiaden vplyv na okolnosť podľa písmena
b/, teda na druhý dôvod neplatnosti Kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov predmetné trestné konanie

nemá žiaden vplyv na toto súdne konanie, preto ani nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Navrhovateľka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň si
uplatnila náhradu trov konania, výšku ktorých však neuviedla.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle §
212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne,
preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa
tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
Podľa § 111 ods. 2 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,
aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie
prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd môže
konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv.

fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné.
Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak
urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná
možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení,
pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú

prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočnýchprieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000
z 20. septembra 2000).
Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej.

Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho
konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali
konečným spôsobom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 204/2013).
Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne
ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä

v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 24.9.2015 proti odporcovi

domáhalavydaniarozsudku,ktorýmbysúdurčil,ženavrhovateľkajevýlučnouvlastníčkounehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci J., okres K., katastrálne územie J., ktorá je zapísaná na Okresnom úrade Nitra,
katastrálny odbor na LV č.XXXX ako parcela registra „C“, číslo parcely XXXX/X, orná pôda o výmere
2736 m2. V návrhu uviedla, že Okresný súd Nitra uznesením č.k. 9C/435/2015 zo dňa 19.8.2015, v znení
opravného uznesenia zo dňa 3.9.2015, vydal predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakazuje nakladať

s uvedenou nehnuteľnosťou, najmä mu zakázal previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu
osobu, založiť ju, zriadiť k nej vecné bremeno, inú ťarchu alebo iné vecné právo v prospech tretej osoby.
Súd určil navrhovateľke povinnosť , aby podala návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 30 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia, preto na základe tejto skutočnosti podala uvedený návrh. Vzhľadom
na to, že právny úkon- Kúpna zmluva zo dňa 15.6.2015, je zo strany predávajúceho realizovaný

fyzickou osobou nepodnikateľom (navrhovateľkou), pri ktorej odporca zneužil jej tieseň, neskúsenosť,
rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť a finančnú závislosť, pričom na základe
tohto právneho úkonu získal plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v
hrubom nepomere (nehnuteľnosť v hodnote podľa výkupových cien určených znaleckým posudkom
vo výške 41.340,96 EUR oproti kúpnej cene v Kúpnej zmluve vo výške 1.915,20 EUR) , je tento

právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39a OZ. Vzhľadom k tomu, že predmetná nehnuteľnosť je
poľnohospodárskym pozemkom, jeho prevod mohol nastať len v súlade so zákonom č. 140/2014 Z.z. a v
prípade, ak neboli dodržané podmienky zákona č. 140/2014 Z.z. , je predmetná Kúpna zmluva neplatná
z dôvodu podľa § 39a OZ. Pre právnu istotu, čo do posúdenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu
podľa § 39a OZ, navrhovateľka od Kúpnej zmluvy aj odstúpila v zmysle § 49 OZ vzhľadom na tieseň

a nápadne nevýhodne podmienky.
V návrhu na začatie konania poukázala na okolnosti , ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy.
Uviedla, že začiatkom júna ju telefonicky oslovila neznáma osoba, ktorá sa predstavila ako zástupkyňa
spoločnosti Poľnohospodárska pôda s.r.o. ktorá jej navrhla, že od nej predmetnú nehnuteľnosť
( nehnuteľnosť uvedenú v petite návrhu) a uvedená osoba jej viackrát telefonovala a nahovárala ju na

predaj uvedenej nehnuteľnosti. Vzhľadom na určité dlhy navrhovateľky a jej rodiny a potrebu liečebných
nákladov, len pre tieto dôvody sa navrhovateľka nútene rozhodla súhlasiť s predajom tejto nehnuteľnosti,
ktorú by inak nechcela predať, aby získala finančné prostriedky nevyhnutne potrebné pre sociálne a
zdravotné potreby.
V priebehu konania odporca dňa 30.10.2015 podal návrh na prerušenie konania , v ktorom poukazujúc

na návrh navrhovateľky uviedol, že v súvislosti s uvedeným prevodom nehnuteľnosti bolo začaté trestné
stíhanie vo veci skupovania pozemkov v okolí Nitry. Trestné konanie vedie Prezídium Policajného
zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod ČVS:
PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Predmetom trestného stíhania na podklade trestného oznámenia tak ako
vyplýva zo skutkovej podstaty trestného činu podľa ust. § 265 ods.1 Trestného zákona je zistenie,

či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná,
a ktorá by bola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie
tejto informácie významne ovplyvnilo správanie v obchodnom styku ( za daných skutkových okolností
správanie žalobcu). Konateľ žalovaného má byť v predmetnej veci vypočutý ako svedok. Podľa názoruodporcu je zrejmé, že v trestnom konaní môžu byť významné okolnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať,
či zo strany žalovaného , resp. osôb konajúcich za žalovaného prišlo k zneužitiu neskúsenosti a
dôverčivosti žalobcu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie
konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré odporca žiadal prerušiť až do právoplatného
skončenia trestného konania ČVS:PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015.
Odvolací súd po preskúmaní dôvodov podanej žaloby navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti ,dôvodov podaného návrhu odporcu na prerušenie konania a odôvodnenia napadnutého

uznesenie prvostupňového súdu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a
pre toto procesné rozhodnutie aj dostatočne odôvodnené, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdil. Odvolací súd poznamenáva, že trestné konanie za zločin zneužívania informácií
v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1Trestného zákona nie je takým konaním, ktorého výsledok by
mohol ovplyvniť rozhodnutie v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva v tom smere, že by sa súd
prvéhostupňavtomtokonanímoholpripredbežnomposudzovaníotázokdostaťdorozporusprípadným

právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní.
Aj keď prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil iba stručne, odôvodnenie jeho rozhodnutia nie
je to v rozpore s ustanovením § 169 ods.1 OSP, pretože uviedol všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti a na vecnú správnosť napadnutého uznesenia nemohla mať žiaden vplyv tá skutočnosť, že
súd si nepripojil vyšetrovací spis, keďže ani nebolo sporné, čo je predmetom trestného stíhania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke, ktorá je zastúpená advokátom, nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli a nepriznal jej ani náhradu trov právneho
zastúpenia, keďže jej právny zástupca nevyčíslil trovy právneho zastúpenia.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že pri vyhotovení napadnutého uznesenia nedošlo k chybe v

písaní, ako to v úvode odvolania uvádzal odporca, keďže spisová značka tohto konania na súde
prvého stupňa je 19C/511/2015. Pod spisovou značkou 9C/435/2015 prebiehalo na Okresnom súde
Nitra konanie o nariadenie predbežného opatrenia v právnej veci tých istých účastníkov ako vo veci
19C/511/2015, pričom konanie o nariadenie predbežného opatrenia bolo v zmysle § 74 ods.1 OSP
začaté pred začatím konania vo veci samej, t. j. konania pod sp. zn.19C/511/2015, takže išlo o dve

samostatné konania vedené pod rôznymi spisovými značkami.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.